Brazília srší energiou. Nie je to len Rio de Janeiro, futbal a olympiáda

Krajina má množstvo zaujímavých miest, malo by sa sem viac cestovať.

Brazília má exotickú prírodu, napríklad vodopády Iguacu. (Zdroj: Zdenko Somorovský)

Cestovateľ a sprievodca Zdenko Somorovský navštevuje Brazíliu v posledných rokoch pravidelne. Keď tu bol prvýkrát, prekonala všetky očakávania a predstavy, ktoré o nej mal.

„U nás si ľudia Brazíliu spájajú hlavne s futbalom a Rio de Janeirom. Je tam však oveľa viac vecí. Piata najväčšia krajina sveta očarí človeka svojou rôznorodosťou prírody,“ vraví.

V Brazílii si strávil najprv rok ako dobrovoľník. Čím ťa pritiahla?

„Nechcel som ostať v Európe. Chcel som ísť ďalej, vidieť svet a spoznať túto krajinu. V priebehu roka som brazílsku spoločnosť, jej kultúru,históriu, tradície, zvyky spoznal hlbšie. A hlavne ľudí, ktorí sú jej bijúcim srdcom.

Brazília ma vždy priťahovala svojou atmosférou a to sa mi potvrdilo. 

Pre nás ide o úplnu exotiku. Krásne vodopády Iguacu, zeleň všade okolo, divokosť a nespútanosť prírody, tajomnú oblasť Amazónie s najdlhšou riekou na svete.

Tancujúcich domorodých Indiánov, anakondy, jaguáre a všetku tropickú zver, ktorá tam žije. Je to pre mňa fascinujúce, a to nehovorím o krásnych koloniálnych mestách, Riu a príjemných a veselých ľuďoch.“

Nevyžaruje podobná atmosféra aj z ostatných krajín v Južnej Amerike?

„Ak si tam dlhšie, tak zistíš, že nie. Každá krajina má svoj imidž a inú atmosféru. Napríklad pre Argentínu je typické tango, Diego Maradona, či Patagónia. Ekvádor sa mi spája s GalapágamiPeru Machu Picchu a ríšou Inkov.

Brazílie vyžaruje sila, je najväčšou krajinou Južnej Ameriky. Okrem toho, vždy som chcel vidieť Amazonský prales.“

Do Brazílie ťa pritiahla jej energia?

„Áno. Páčili sa mi Brazílčania a ich nátura. V minulosti som sa s niektorými stretol a ich otvorenosť a veselá povaha mi boli blízke. Zaľúbil som sa aj do portugalského jazyka. Je krásny a spevavý.

Keď som dostal ponuku v Brazílii pracovať ako dobrovoľník s mládežou, neváhal som ani minútu. Dobrovoľníctvo zohralo dôležité úlohu pri mojom rozhodnutí.“

V akom zmysle?

„Nie každý deň máme možnosť vyskúšať si v živote niečo netradičné, nové, neznáme, zájsť za hranice komfortnej zóny. Pracoval som tam ako dobrovoľník vo vzdelávacom centre pre mládež v štáte Minas Gerais.

 Vyučoval som cudzie jazyky, históriu, geografiu, pomáhal pri divadelných predstaveniach, krúžkoch tanca, organizoval som fotografické výstavy a robil prezentácie o Slovensku na školách.To bol úspešný projekt a pre deti som bol veľakrát prvý Európan, ktorého videli.“

Splnila Brazília tvoje očakávania?

„Na sto percent. Dokonca to bolo lepšie ako si myslel. Ani vo sne by mi nenapadlo, čo všetko tam za ten rok uvidím a zažijem. Často človek ide do krajiny s nejakou predstavou. No keď je tam, je to iné.

Pamätám si, že na začiatku som sa snažil hneď do všetkého zapojiť, absorbovať čo najviac. Miestni mi povedali: „Calma, com calma amigo, najskôr sa tu porozhliadni, zrelaxuj a až potom začneme pracovať.“

V Brazílii sa v prvom rade človek musí naučiť hovoriť po portugalsky. Angličtina tam nie je bežná.“

Aké boli tvoje predstavy o Brazílii?

„Ja som sa sústredil najmä na to, že tam idem pracovať. Byť užitočný a vedieť sa čo najrýchlejšie prispôsobiť v danej komunite ľudí. Samozrejme, mal som základné údaje, ale hlavne veľké sny a očakávania. Vedel som čo z Brazílie vyžaruje, že tam budú zaujímaví a otvorení ľudia.“

V čom krajina predčila tvoje očakávania?

„Svojim potenciálom. U nás si ľudia Brazíliu spájajú hlavne s futbalom a Rio de Janeirom. Je tam však oveľa viac vecí. Piata najväčšia krajina sveta očarí človeka rôznorodosťou prírody, veď má amazonský prales, vznešené vodopády Foz de Iguacu, obrovské národné parky, krásne pláže  s príjemným podnebím, historické koloniálne mestá, bohatú kuchyňu, tanečnú capoeiru a sambu.

Pridajte k tomu vášeň a temperament domácich Brazílčanov a o zážitok máte postarané. Marketing danej krajiny by však mohol byť oveľa lepší.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Vodopády sú nádherné a týchto desať je najznámejších

Mohla by to byť fabrika na peniaze?

„Áno, mohla. Rozhodne by sa do krajiny mohlo robiť viac výletov, keďže Brazília má množstvo zaujímavých miest. Národný park Pantanal je najväčšia močarina na svete s unikátnou biodiverzitou.

Ak chcú ľudia vidieť nespútanú divú prírodu a zvieratá, odporúčam práve toto miesto. Kajmany, vodné byvoly, kapybary, rôzne papagáje, leguány, mravčiare či tapíre. Ľudia sem chodia fotiť aru hyacintovú – najväčšieho papagája na svete, ale hlavne tam chodia pozorovať voľne žijúce jaguáre.“

A čo ďalšie miesta?

„Mojim obľúbeným miestom je Belém. Stretáva sa tu kultúra a história Portugalčanov v Amazónii s vplyvom domorodých Indiánov. Symbolom mesta je rybársky prístav s trhom Ver-o-Peso, najväčší voľne otvorený trh v celej Južnej Amerike. To miesto dýcha atmosférou 18. storočia.

O piatej ráno tam na loďkách privážajú koše plné najrôznejších druhov ovocia. V živote som niečo také nevidel. Ochutnal som šťavy z čerstvého tropického açai, teraz u nás veľmi populárneho, manga, orechov para, taperebá, pivo z bacuri či sladučkého cupuaçu. Nehovoriac o tom množstve najrôznejších sladkovodných rýb. V Amazonke ich žije asi dve tisíc druhov.

Neďaleko je ostrov Ilha de Marajo,  najväčší riečny ostrov na svete v delte rieky Amazonka. Je tam takmer nerozvinutý turizmus, minimum aút, žije tam viac vodných byvolov ako ľudí, ktorí jazdia výlučne na bicykloch. Je tam pokoj a vzácne mangrovové lesy.

Na severovýchode spomeniem klenot portugalskej architektúry - mesto Sao Luis, ktoré je na Zozname svetového dedičstva UNESCO a nesmiem zabudnúť na národný park Lencois Maraneses. Ide o piesočné duny, ktoré sa v období dažďa naplnia sladkou vodou a dá sa v nich kúpať.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Prírodné divy sveta

„Chyba je že, sa propaguje najmä  Rio de Janeiro. Keď sa na Slovensku opýtam, čo im hovorí Brazília, odpovedia, futbal, Rio de Janeiro či Amazónia. Je tam však množstvo vecí, ktoré krajina môže ponúknuť.“

Akí sú miestni ľudia?

„Veľmi priateľskí, komunikatívni a otvorení cudzincom. Radi sa zabávajú, majú v sebe južanský temperament, povestnú iskru. V ich spoločnosti som sa cítil veľmi dobre. V Brazílii sa preto dajú ľahšie nadviazať priateľstvá. Niektoré sú kratšie, niektoré dlhšie.

Podstatné je, že Brazílčania vám svoj čas venujú. Stávalo sa mi často, že keď som sa pýtal na nejaký smer, ľudia sa so mnou okamžite začali rozprávať. Miesto krátkej odpovede to bol rozhovor aj na 20 minút.“

Čím to je, že Brazílčania sú „iní“ ako my?

„Podľa mňa ide o krásny mix kultúr a národov. Na začiatku Brazíliu kolonizovali Portugalci, ktorí neskôr doviezli otrokov z Afriky, k tomu treba pridať pôvodných Indiánov.

Brazília ako jedna z posledných krajín zrušila otroctvo v roku 1888. Brazílsky prezident vtedy začal pozývať Európanov, aby krajinu kolonizovali a doslova „obielili“.

Po tomto pozvaní sa miestne obyvateľstvo začalo ešte viac „miešať“. Na juh Brazílie prichádzali Taliani, Nemci, Portugalčania a ďalšie národy. K tomu treba pridať jej geografickú polohu a príjemné podnebie. “

Čo ťa na krajine najviac zaujalo?

„Ťažko vybrať jednu vec. Osobne ma však veľmi zaujal život na rieke Amazonke a amazonský prales. Strávil som tam tri týždne, z toho dva som sa plavil po rieke Amazonke.

Dokonca to vyšlo tak, že na rieke som strávil aj Štedrý deň. Bol to skutočne zážitok. Keďže hovorím po portugalsky, umožnilo mi to dostať sa bližšie k ľudom.“

Aký je Štedrý deň na Amazonke?

„Nezvyčajný. Predstavte si loď plnú ľudí na mohutnej rieke. Spíte v hamake, spoločne zdieľate s ostatnými každý centimeter na palube. Všade okolo vás je zeleň, mohutné stromy, palmy a teplo.

Večer, keď všetko stíchlo a zhasli svetlá, ľuďom okolo som  rozdal sviečky a zapálil ich. Každý si niečo poprial a spoločne sme ich sfúkli. Ešte teraz mám ich šťastné tváre pred očami.To boli moje Vianoce.“

A čo ďalšie miesta, ktoré ťa zaujali?

„V Brazílii je veľa ďalších miest, ktoré sú nádherné. V juhovýchodnej časti krajiny je napríklad oblasť „Estrada real,“ kráľovská cesta, kadiaľ sa kedysi prevádzalo zlato a diamanty z miest Ouro PretoDiamantina až do Ria de Janeiro. V  17. storočí. sa totiž v tej oblasti objavili zlaté a diamantové bane. Dnes je to veľmi populárne pre milovníkov cyklistiky.“

Dá sa teda povedať, že Brazília srší energiou a treba ju vidieť?

„Rozhodne. Brazília je fascinujúca a úžasná krajina, ktorá veľmi veľa ponúka. Pravú Brazíliu však objavíte na severe krajiny. Je to chudobnejšia, ale o to príťažlivejšia časť krajiny. Naopak, juh je ekonomickým motorom krajiny.“

Čím žijú obyčajní Brazílčania?

„Vtedy, keď som tam bol, žili miestnymi voľbami a svojim každodenným životom. Žili klasický život ako u nás. Ráno išli do práce, poobede sa stretli s kamarátmi, zašli na pivo, často sa chodilo grilovať. Nenáhlili sa, ako u nás. Celkovo tam bolo menej stresu. Mal som pocit, že život neberú príliš vážne a vedia si niektoré veci viac užiť.“

A je to aj rozdiel medzi nami?

„Môže byť. Ich mentalita je iná. U nás sa zvyknú ľudia sťažovať, aj keď si neuvedomujú, v akej dobe žijeme. Pre nás generáciu 30-tnikov, ide o najlepšie obdobie života na Slovensku.

Nikdy sme nežili v slobodnejšom svete a netúžili tak cestovať. Chceme rýchlo napraviť to, čo zameškali a o čo boli ukrátené generácie našich rodičov počas komunizmu.

Dvere sa nám otvorili a my opätovne spoznávame Európu a svet. Som za to vďačný dobe, v ktorej žijem. Netreba na to zabúdať.“

V Brazílii sa práve skončila olympiáda. ktorej prípravy vyvolali aj mnoho negatívnych ohlasov. Ty si tam bol v období, keď sa chystala na futbalové majstrovstvá sveta. Ako to bolo to cítiť?

„Vtedy ľudia poukazovali na to, že šampionát krajinu veľa stojí a je to drahé. Dokonca som sa zúčastnil na protestoch hlavne proti futbalovému šampionátu. 

Napríklad v amazonskom meste Manaus vybudovali nový štadión, no mesto nemá veľkú futbalovú tradíciu. Ľudia by radšej peniaze na štadión použili na riešenie problémov v školstve, zdravotníctve, sťažovali sa na zvyšovanie cien.

Keď som sa tam tento rok vrátil, zažil som to na vlastnej koži. Už bola drahšia doprava, jedlo, služby. 

Problém vyvolal aj vírus zika, ale to vnímalo skôr zahraničie. Ja som v Brazílii na viacerých obchodoch videl napís „My sa ziky nebojíme.“ Brazílčania si žijú svoj život a nestarajú sa, či zika v krajine je alebo nie je.“

Navštívil si aj ostatné časti Južnej Ameriky. Vyčnieva Brazília nad ostatnými krajinami?

„V rámci turizmu je výbornou krajinou Peru. Svoj potenciál naplno využíva. Na pobreží sa nachádza bohatstvo oceánu a púšte, kde sa kedysi rozvíjali staré kultúry, stredom krajiny sa tiahnu vysoké hory – Andy, na severe je to amazonský prales.

Unikátnosť a autenticita zážitkov v Peru je obrovská. Samozrejme, top veci sú inkské pamiatky, mesto Cusco, vysoké Andy, magické  Machu Picchu či jazero Titicaca. Výborná je aj peruánska kuchyňa.“

V čom?

„Opäť sa opakujem, ale sú to vplyvy a fúzie jednotlivých kultúr. Ide o splynutie domácich produktov a chutí s technikami a zvykmi prinesenými španielskymi, talianskymi, čínskymi a japonskými prisťahovalcami.

Peruánska gastronómia je považovaná za najlepšiu gastronómiu južnej Ameriky. Má okolo 468 národných jedál, momentálne ide o najviac sa šíriacu kuchyňu na svete.

Prevládajú v nich mieste suroviny ako sladké bataty, hľuzovitý zemiak yuka, z ktorého sa robia kaše, múka, omáčky, avokádo, zázvor, koriander, používajú všetky druhy mäsa, rýb, morských plodov.

Netreba zabúdať na štipľavé čili papričky – aijés, ktoré sú základom ich kuchyne. Zaujímavosťou je do chrumkava upečené morské prasa – cuy chactado. Ide o miestnu špecialitu.

Medzi moje obľúbené jedlo patrí aj ceviche (čítaj seviče). Nakrájané čerstvé ryby odležané v limetkovej šťave s koriandrom, peruáskymi papričkami a červenou cibuľkou, podávané s kukuricou a sladkým batatom. Medzi nápojmi je to pisco sour a chica morada.“ 

Je iná ako naša?

„Áno, je hlavne bohatá na suroviny. V oblasti Titicaca sa objavili vôbec prvé zemiaky, hoci dnes sa Chile Peru trocha hádajú, v ktorej krajine sa ako prvé začali pestovať.

Peru je viac ako 250 druhov zemiakov, približne 25 rôznych druhov kukuríc, čo vypestovali Inkovia a kultúry pre nimi na terasovitých poliach. Prirátajte k tomu tropické plody ako papaja, mango, banány, ananásy či paradajky a artičoky.

Tie vplyvy kultúr a národov sú dobre čitateľné na najkonzumovanejšom jedle v Peru - „Lomo saltado.“ Hovädzie doviezli Španieli, ryža a sójová omáčka Číňanmi, zemiaky a koriander pochádzajú z Andských hôr

Je to ovocie iné, ako keď sa dovezie na Slovensko?

„Samozrejme, chutí inak. Chutí čerstvo tak, ako keď si u nás odtrhnete čerešňu zo stromu. Avokádo je väčšie, banány a ananás chutia sladšie a krásne voňajú. U nás v obchodoch to nezažijete.“

Je peruánska kuchyňa iná ako brazílska?

„Áno. V brazílskej kuchyni viac cítiť portugalský, indiánsky a africký vplyv. Medzi hlavné suroviny ktoré sa používajú takmer v každom jedle sú fazuľa a ryža. Národné jedlo je feijoada - dusená bravčovina s ryžou a čiernou fazuľou. Dokonca sa tam hovorí, že dom bez fazule a ryže nie je brazílskym domom.

Je to obrovská krajina a jej bohatstvo sa odráža aj na panvici. Každý región má svoje špeciality. Časté sú jedlá z rýb, ovocia, krabov, dochutené kokosovým mliekom, hľuzovitá manioka a nesmiem zabudnúť na grilované mäso na ražni churrasco. To je špecialita brazílskej gastronómie.“ 

Vedel by si si predstaviť žiť v Južnej Amerike?

„Áno. V Brazílii, aj v Peru či Argentíne. Buenos Aires sa nie nadarmo považovalo za Paríž Južnej Ameriky.“

Ako sa ti páčila Argentína?

„Do Argentíny som prichádzal z Bolívie. Ide o najmenej rozvinutú krajinu Južnej Ameriky a keď sa z nej dostanete do Buenos Aires, máte pocit, ako keby ste precestovali 100 rokov v čase.

Buenos Aires je krásne mesto. Sú tam kultivované priestory, krásna architektúra, ktorá odráža bohatú históriu. Môžete si sadnúť do kaviarne, dať si šálku kávy, či pohár vína a započúvať sa do zvukov tanga. Je tu množstvo divadiel, malých kníhkupectiev. Ak chcete dobrý steak, stačí si vybrať iba reštauráciu. Z mesta vyžaruje energia a sebavedomie, čo sa mi veľmi páčilo.“

Čo to znamená?

„Niekedy prídete do mesta a čakáte na prvý dojem. Tu som mal pocit, že v ňom pulzuje život. Ulice boli plné ľudí, ktorí si užívali život. Keď sa miestnym niečo nepáči, idú protestovať.

Mne sa veľmi páči tvrdohlavosť bývalých vojakov, ktorí si na hlavnom Námesti de Mayo pred budovou prezidentského paláca Casa Rosada rozložil veľký stan, v ktorom žijú a snažia si vybojovať väčší dôchodok. Nemajú status veteránov, keďže do bojov o Falklandy s Veľkou Britániou nezasiahli, no boli naverbovaní.

Chcú teda dosiahnuť to, čo ich kolegovia, ktorí reálne bojovali. Ja som ich tam videl už pred 5 rokmi a stále sú tam. Páči sa mi ich vytrvalosť.“

Mali by teda ľudia navštíviť Južnú Ameriku?

„Určite áno. Ľuďom by som to jednoznačne odporúčal. Je to iný kontinent, iná kultúra, história, gastronómia a mentalita ľudí. V každej krajine zažijete niečo iné.“

Čo si najlepšie zažil po cestách v Južnej Amerike?

„Ťažko vybrať jeden zážitok. Ten, kto ešte nikdy nevidel Machu Picchu, bude určite očarený. Keď ráno slnečné lúče prebúdzajú inské domy alebo hmla odkrýva staré tajomstvá ruín, ide o prekrásne divadlo.

Ďalej je to okolie jazera Titicaca, kde sa oplatí prespať na jednom z ostrovov. Tak krásne nebo plné hviezd som ešte nevidel. To človeka nabije energiou. Zaujímavé je aj bolívijské mesto La Paz. Hoci leží štyri tisíc metrov nad morom a človek by to ani nepovedal, pulzuje tam neuveriteľný život.

Bolívii zároveň odporúčam soľnú púšť Salar de Uyuni. Keď je púšť zaliata vodou, ide o najväčšie prírodné zrkadlo na svete. Zážitkom sú ale aj krásne lagúny, ktoré sa nachádzajú na náhornej plošine Altiplano. Dá sa tam dostať iba džípom a na niekoľko dní je človek obklopený iba divočinou, vysokými vulkánmi, kde dych vyrážajú zafarbené lagúny na zeleno, bielo a červeno.

V lagúne Colorado žije obrovské množstvo plameniakov  a ja som sa tam vždy cítil ako v dokumente z dielne National Geographic. Som vďačný, že som to mohol vidieť naživo.“

Zdenko Somorovský o svojich zážitkoch a cestovaní píše aj na svojom blogu.

 

Téma: Destinácie