LIMA. Americký archeológ Hiram Bingham objavil 24. júla 1911 v Peru legendárne Stratené mesto, ktoré vytvorili Inkovia. Machu Picchu bolo kultovým centrom a pravdepodobne kráľovským veľkostatkom, ktoré dal vybudovať vládca inkskej ríše Pachacuti Yupanqui v polovici 15. storočia.
Terasy a múry mesta sú vybudované z opracovaných kameňov bez použitia spojiva. Stoja v nadmorskej výške 2430 metrov na horskom hrebeni Ánd nad údolím rieky Urubamba asi 70 km severne od Cuzca.


Mesto sa delí na chrámovú a obytnú štvrť. Dopĺňajú ho terasy, ktoré boli kedysi zavlažovanými poliami. Zo stavieb sa zachovali múry z kamenných blokov veľkých až šesť metrov, okrúhla veža Torreón a jaskyňa s obetným oltárom slnečného kultu.
Obľúbený cieľ turistických výprav
Machu Picchu častým turistickým cieľom, pre veľký záujem a obavy z jeho poškodenia je denný počet návštevníkov obmedzený. Historici predpokladajú, že v meste žilo asi 2000 ľudí a jeho zánik súvisí so zánikom ríše Inkov po príchode španielskych dobyvateľov v roku 1532.
Mesto po dobytí ríše Španielmi upadlo do zabudnutia, samotní dobyvatelia sa sem niky nedostali.


To čo z neho ostalo objavil 24. júla 1911 havajský rodák Hiram Bingham spolu so svojím sprievodcom Melchorom Arteagom. O stratenom meste sa dozvedel rok predtým z legiend miestnych Indiánov.
Od Národnej zemepisnej spoločnosti (NGS) a Yaleovej univerzity v USA získal grant a o rok sa vrátil do Peru spolu s expedíciou archeológov a antropológov. Po strmom a tropickou vegetáciou zarastenom svahu expedícia vystúpila na vrchol, kde objavila rozvaliny starobylého mesta.
Súčasť svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
Stratené mesto nazval Machu Picchu, v kečuánskom jazyku "Starý vrch". Pôvodný názov sa už zrejme nikto nedozvie. Jeho objav neskôr UNESCO vyhlásilo za súčasť svetového kultúrneho dedičstva.


Inkovia nepoznali písmo. Komunikovali iba prostredníctvom diagramov a uzlov - kipu (quipu). Mali prísne hierarchicky usporiadanú spoločnosť a skutočnosť, že španielski conquistadori nevyhľadávali učencov, ktorí písmu rozumeli, prispel k tomu, že sa na Machu Picchu zabudlo. Po "Stratenom meste" tak zostali iba legendy.
Yaleova univerzita a peruánska vláda podpísali v roku 2010 dohodu o vrátení 5000 artefaktov - kamenných nástrojov, keramiky, ľudských pozostatkov a zvieracích kostí. Z Machu Picchu ich na Yaleoveu univerzitu priviezol Hiram Bingham, absolvent tejto školy.
Magické miesto našej planéty
V súčasnosti patrí Machu Picchu medzi najnavštevovanejšie miesta v Peru. Podľa údajov z roku 2014 to bolo 1.2 milióna návštevníkov ročne.
Pre veľký počet turistov je po počet vstupov obmedzený na 2 500 denne a tiež cenami vstupného podľa typu trasy a navštívených miest v okolí. Lístky si treba rezervovať vopred.
Návštevníci po návrate hovoria o magickom mieste našej planéty.

Dodnes sa o presnom účele vzniku tohoto posvätného miesta Inkov, ukrytého vysoko v Andách veľa nevie a zostáva veľkou záhadou.
Veľký čínsky múr, zvyšky jordánskeho mesta Petra, sochu Krista Spasiteľa v brazílskom Rio de Janeiro, peruánske Machu Picchu, mayské mesto Chichén Itzá v Mexiku, rímske Koloseum a indický Tádž Mahál vyhlásili 7. júla 2007 v portugalskom Lisabone za sedem nových divov sveta.
Autor: cb