SME

Slávu majú. Len sloboda im vraj chýba

Javier Bardem, Penélope Cruz a Antonio Banderas robia európskemu filmu slávu vo svete. Španielom to však nestačí.

Pád Francovej diktatúry v Španielsku sprevádzala tvorivá explózia v umení. Filmári vtedy zomierali na predávkovanie, napriek tomu sa Španieli na tie časy doteraz pozerajú s nostalgiou.

TEXT: Kristína Kúdelová

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

B ol máj, festival v Cannes a španielski novinári sa náramne zabávali. Každý rok ich tam chodí veľa a keď sa v relatívne malej sále premietal film Vicky Cristina Barcelona, zaplnili ju skoro celú.

Vedeli, že Woody Allen opustil New York a že ho šiel nakrúcať do Španielska. Preto už len čakali, kedy sa na plátne objaví Javier Bardem. A keď sa zjavil, začali sa smiať. Že by si ešte nezvykli?

Španielski herci nemajú problém presadiť sa vo svete. Trvá to odvtedy, čo si kufre zbalil Antonio Banderas a odišiel do Hollywoodu, hoci vôbec nevedel po anglicky. Zvládol Zorra, zvládol Desperada aj Rozhovor s upírom, a tak si hneď aj Penélope Cruz kupovala letenku, aby si vyskúšala dobrodružstvo s Johnnym Deppom vo film Kokaín alebo s Tomom Cruisom vo filme Vanilkové nebo.

Keď ešte obaja hrali iba doma, novinári mohli tvrdiť, že ich herecký prejav je limitovaný. Konkurenčná atmosféra v Los Angeles ich však donútila pracovať a zlepšovať sa a dnes už ani najskeptickejší kritici nemôžu namietať, že nevedia hrať.

Naopak. Vedia a veľmi dobre. Až tak, že so sebou priniesli novú éru. Kedysi sa do sveta európska kultúra exportovala najmä cez francúzske a talianske hviezdy. Alaina Delona, Brigitte Bardotovú, Marcella Mastroianniho, Sofiu Lorenovú. Dnes sa môže spoľahnúť na Španielov.

Trend sa potvrdil, keď Penélope Cruz dostala Oscara za komédiu Vicky Cristina Barcelona a Javier Bardem, ktorý je so svojím mimoriadnym talentom špeciálny prípad, za drámu Táto krajina nie je pre starých.

Fascinujúce časy prežil len Almodóvar

V krajine, kde sa nezamestnanosť dostala k tridsaťpercentnej hranici a kde už niekoľko rokov klesá počet divákov, počet filmov aj výška ich rozpočtov, to stále niektorých novinárov a kritikov nepresvedčilo. Hovoria, že španielskej kinematografii stále niektoré životné funkcie nefungujú, najmä tvorivosť sa vraj nevie nakopnúť.

„Počuli ste o madridskom hnutí Movida?“ pýta sa filmový kritik Javier H. Estrada. „To bolo fascinujúce! Francova diktatúra padla a uvoľnila sa neuveriteľná sila. Bolo to ako explózia. K moci sa dostali ľavicové strany, ktoré chceli, aby sa mesto otvorilo, takže všade na uliciach sa združovali spisovatelia, hudobníci a filmári. Pedro Almodóvar vtedy nakrútil svojej najlepšie filmy, Labyrint vášne alebo Pepi, Luci, Bom a ďalšie obyčajné dievčatá. Kde to všetko zmizlo? Budeme ešte niekedy takí slobodní?"

Movida prehrmela Madridom začiatkom osemdesiatych rokov, keďže ju sprevádzalo nekontrolované užívanie drog, sama seba zničila. Ak by sme to zjednodušili, povieme, že všetci tvorcovia zomreli na predávkovanie, len Pedro Almodóvar dokázal s drogami prestať, zmeniť životný štýl a nakrúcať ďalej.

Javier H. Estrada si myslí, že úspechy hereckých hviezd v Hollywoode dnes len zvýrazňujú to, ako sa španielska kinematografia zmenila a ako sa z nej vytratila spontánnosť. „Madrid nedávno ovládla pravicová strana Partido Popular,“ hovorí. „Chcela, aby bolo mesto pripravené pre turistov, organizované a usporiadané. Aj sa jej to podarilo, akurát, že to potlačilo tvorivosť. Dnes tu máme novú starostku Manuelu Carmenu, cítim, že s ňou by sa to mohlo zlepšiť. Ona mesto otvorí.“

Budúcnosti treba uveriť

Javier H. Estrada je mladý a radikálny kritik, tak trochu extrémista. V Madride tento rok založil filmový festival (zaujímavé, doteraz tu žiadny nebol) a typy filmov, v akých dnes hrajú Javier Bardem, Penélope Cruz alebo Antonio Banderas, by na ňom v živote neponúkol.

S veľkou rezervou sa pozerá aj na festival v San Sebastiane, ktorý sa vo svete radí medzi najväčšie a najprestížnejšie a má tradične veľké mediálne pokrytie. Aj tento rok sa začne v polovici septembra – a on sa naň rozhodne nechystá. „V San Sebastiane sa do programu dostanú, pripustime, dva alebo tri dobré filmy," hovorí." A do hlavnej súťaže? Možno jeden."

Tu by sme si však dovolili trochu zaprotestovať, San Sebastian na tom nie je až tak zle. Minimálne sa na ňom prejavuje, ako majú Španieli svoj film radi a aký radostný a veľký dav dokážu vytvoriť, keď do mesta príde napríklad Antonio Banderas. Mimochodom, vlani sa tam zjavil v úlohe filmára, ktorý sa rozhodol, že vlastnej slávy už mal dosť. A že teraz prišiel čas na to, aby sa zmenil na producenta a podporil mladých režisérov, ktorí raz budú hviezdy. Len tomu zatiaľ skoro nikto neverí.

[content type="longread-pos" pos="left"]

Javier H. Estrada je filmový kritik a zakladateľ Medzinárodného filmového festivalu v Madride. FOTO: ARCHÍV J.E.

[/content]

Zišli by sa nám piráti

Keby sa vám páčil posledný film Pedra Almodóvara, filmového kritika a organizátora madridského festivalu Javiera H. Estradu by ste nepotešili.

P red pár rokmi prišiel Antonio Banderas na festival do Karlových Varov, bol tam najväčšou hviezdou. Aj doma je ešte taký idol?

„Idol nie. Pre našu krajinu však bol a zostáva veľmi dôležitý. Svojim kolegom prerazil cestu do Hollywoodu a pritom sa mu podarilo zostať čistou, úprimnou, čitateľnou osobnosťou. Všetci vieme, kým je a to je veľmi vzácne. Akurát sa musíme spýtať: V akých filmoch to v Amerike hral? Žiadne veľké diela to neboli.“

Svet vníma španielsku kinematografiu cez Almodóvara, Amenábara, ktorý nakrútil Volanie mora, a Bayonu, čo mal v kinách hororový hit Tí druhí. Je to reprezentatívna vzorka?

„Nie. Ani v ich prípade by som nepovedal, že nakrúcanie v zahraničí im prospelo. Samozrejme, je to krásne, že majú taký úspech. Keď však Amenábar po Volaní mora nakrútil historický veľkofilm Agora, skoro som ho nemohol dopozerať. Almodóvar, to je špeciálny prípad. Ľudia ho majú veľmi radi a aj mňa stále ako tvorca zaujíma. Prečo však už nenakrúca také bláznivé, intímne a odvážne filmy ako v 80. rokoch? Jeho posledná komédia Rozkoš v oblakoch bola katastrofálna.“

Čo dnes španielskemu filmu chýba, že ste k nemu taký kritický?

„Vášeň, zaujatie, otvorenosť. Spolupracujem aj na organizovaní festivalu v Peru a vidím, ako tam vznikla neuveriteľná tvorivá a experimentálna sila. Sú to všetci samoukovia, čo vyrástli na pirátskych kópiách, ktoré sa nelegálne predávajú na ulici. Keď sa dopočujú o novom filme, na uliciach sa hneď ozýva: Už ho máš?“

Čo by teda dnes vašu kinematografiu zachránilo?

„Našou silou vždy bola úprimná úvaha o identite. Španielsko, to je niekoľko svetov na spoločnom území, ľudia presne vedia, odkiaľ pochádzajú. Je pre nich dôležité, že majú korene v Andalúzii alebo že sa cítia ako Katalánci, alebo Baskovia. Najlepšie filmy sú tie, čo to meditatívnou formou reflektujú, alebo kritizujú to, že nám chýba solidárnosť. Netreba prepadať skepse a veriť, že film je mŕtvy. Nie, nie je, čaká ho zaujímavá fáza, keď sa bude prekrývať s výtvarným umením a bude sa premietať v galériách. Sledujte filmárov ako Lois Patiňo alebo, ak máte bližšie ku komerčnejším filmom Carlosa Vermuta alebo Alberta Rodrigueza.“

Prácu Španielom prinesie Bourne

Ostrov Tenerife vybojoval dohodu s Hollywoodom. Paul Greengrass a Matt Damon tam prídu nakrúcať ďalšiu časť úspešnej špionážnej série.

Ú radníci na Tenerife dodržiavajú pravidlá slušnosti. „Milí spoluobčania, prepáčte, že od septembra sa vás životný rytmus trochu naruší. V našom meste Santa Cruz sa rozloží veľká hollywoodska produkcia. Niektoré miesta budú na pár týždňov uzavreté a upozorňujeme, že nakrúcať sa bude najmä večer," uviedli.

V skutočnosti však dobre vedeli, že obyvateľom ostrova oznamujú správu, ktorá ich celkom iste poteší. Pre nich to znamená päťmiliónovú investíciu a vznik približne štyristo pracovných miest. Hoci väčšinu z nich obsadia komparzisti, aj filmoví profesionáli môžu rátať s tým, že prácu dostanú. A keď sa mesto rozhodne, že Hollywood privíta lepšou infraštruktúrou, do roboty sa môžu chystať i robotníci.

Zvyšok môže oslavovať už len na základe mena, aké hollywoodska superprodukcia nesie: Bourne. Akčná špionážna séria s Mattom Damon vznikla v štúdiu Universal, ktoré chcelo konkurovať Metru Goldwyn Mayer a jeho bondovkám. Nápad to bol skvelý, Jason Bourne má dnes podobnú popularitu ako James Bond. Na rade je už piata časť a výborný režisér Paul Greengrass Kanárskym ostrovom pravdepodobne hanbu neurobí.

Nakrúcanie Bourna navyše Španielom kompenzuje blamáž, ktorú si vyrobili výstavbou „hollywoodskych" štúdií La ciudad de la Luz (Mesto svetla) v Alicante. Región to stálo 274 miliónov eur a dnes má k tomu dlh minimálne v rovnakej výške. Režisér Juan Antonio Bayona v nich síce nedávno nakrútil scény s cunami do svojho filmu Nič nás nerozdelí, s Ewanom McGregorom a Naomi Watts v hlavných úlohách. O pár dní však pôjdu štúdiá do dražby.

Španielski filmári sa medzi sebou nezdravia

Kto nechce žiť zo štátnej podpory, nepatrí do partie. Hovorí režisér - experimentátor Jesús Morante.

C hýba ti problém? Aj v dnešnom Španielsku sa nájdu ľudia, ktorým veru chýba, a nie jeden. Myslí si to režisér Jesús Morante, ktorý veľa svojich kolegov považuje za rozmaznaných. Jeho film s názvom Need a Problem vyvolal vo svete španielskych filmárov celkom veľké haló.

Morante žije v Granade, na miestnej univerzite učí študentov hereckú tvorbu a v regionálnom štúdiu verejnoprávnej španielskej televízie pravidelne chystá reláciu o filmovom umení. Hrdinom jeho filmu je mladý bohatý muž, ktorý má toľko peňazí, až sa nudí a keď raz uvelebený na posteli pozerá televízor, zareaguje na reklamný šot: Máš život bez dobrodružstva? Zaplať a my sa ti už oň postaráme. Netuší, že mu obskúrna firma ide vytvoriť problémy, ktoré sa rozsahom rovnajú tým mafiánskym. Keď to zistí, už je neskoro.

„Je to obyčajný béčkový triler, nemyslím si, že je to dobrý film," hovorí Jesús Morante. „Veľa sa však o ňom hovorilo a ja som musel poskytnúť množstvo rozhovorov o tom, ako sa mi ho podarilo nakrútiť."

Na film mal len rozpočet 12 000 eur, čo sa prejavilo aj na tom, že si musel hlavnú úlohu zahrať sám. Žiadne peklo to však vraj inak nebolo. „Mnohí moji kolegovia nič nerobia, len sa stále sťažujú a čakajú na štátnu podporu. K filmu pristupujú ako k biznisu, ja ho považujem za bytostnú potrebu. Kým oni márnia čas, ja pracujem."

Morante za svoju úlohu považuje vytvárať podmienky na to, aby sa v Španielsku konečne prelomili staré zvyky a zmenila sa podpora aj distribúcia filmov. V niečom sa mu darí, v niečom nie. „Myslím si, že som prispané vody trochu rozhýbal. Dostal som však za to aj trest. Keď ma kolegovia stretnú na ulici, ani ma nepozdravia."

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Narodila sa v Šali. Študovala francúzsku literatúru a žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK. Je členkou Medzinárodnej organizácie filmových kritikov FIPRESCI. Pracovala v televíziách DTV, Luna, v denníku Práca. Redaktorkou denníka SME je od roku 2002. Facebook

Čítajte ďalej

Vydajte sa do oblasti s rozprávkovým nádychom, kde sú príbehy vytesané do kameňa.


Dovolenka v hoteli pre dospelých je zárukou pokoja, kvalitných služieb a jedla.


Vodojemy s inštaláciou

Jedna z nich je jedinečnou raritou pevninskej Európy.


Maroš Puček
Tádž Mahal v Indii

Pripravte sa na dobrodružstvo, ktoré siaha ďaleko za hranicu všednosti.


Nový Hofburg na námestí Heldenplatz

Prezriete si jednu z najväčších etnografických zbierok sveta, ale aj cisárske brnenia a hudobné nástroje slávnych majstrov.


Maroš Puček
SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu