SME

Tortila je víťazom večierkov. Otvorí vám cestu do španielskej duše

Nie je to žiadny zázrak, len zemiaky a vajíčka, ale vždy vás zachráni, hovorí fotografka Ana Riverová.

[content type="img" render-type="pressphoto" title=""src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/1/56/5669931/5669931.jpeg?rev=2" author="Ján Macák" longread-pos="full"]Tortila nie je žiadny mýtus ani vyprázdnený pojem z turistických sprievodcov.[/content]

Spomeňte pri konverzačnom stole tortilu. Akoby ste mali čarovné heslo, ktoré vám otvorí cestu do španielskej duše.

TEXT: Kristína Kúdelová

Fotografka Ana Riverová si nie je istá, či neurobila chybu. Keď ju manželovi rodáci z Čile pozvali na pravú juhoamerickú párty, priniesla jablkový koláč a zemiakovú tortilu. Zdalo sa, že im navždy zmenila stravovacie návyky. „Koláč si vôbec nevšímali, ale z obyčajnej tortily sa šli zblázniť,“ hovorí. „Je mi to veľmi smiešne, pretože neviem, čo jednoduchšie a obyčajnejšie by som im ešte mohla uvariť. Nič sa však nedá robiť. Odvtedy mám zakázané prísť na večierok bez nej.“

Zas mi nevyšla. Ako to robíš ty?

Tortila nie je žiadny mýtus ani vyprázdnený pojem z turistických sprievodcov. Španieli ju majú naozaj radi a keď príde do reči, neodvratne ovládne konverzáciu. Dlhoročné rodinné recepty sa líšia a nenápadne medzi sebou súťažia, začína sa to nenápadnými otázkami typu: Krájaš zemiaky na kocky alebo na plátky? Pridávaš cibuľu? Koľkokrát ju v poslednej fáze preklopíš?

Ana má otca z Uruguaja, ale mamu z Barcelony. Tam sa narodila a tam aj vyrastala, takže mala podmienky na to, aby sa z nej stala špecialistka.

Tortilu sa učila variť odmalička a dnes už celkom nechápe, ako môže niekomu pripadať ťažká. Aby tortilovská strana v slovenskom denníku mala nejakú úroveň, bola pripravená na to, že celý svoj postup odhalí. No keďže jej ročný syn Nico práve objavuje radosť z nekontrolovaného pohybu, radšej zvolila bezpečnejšiu ochutnávku v madridskom bare. Tam sa stretla s kamarátom Luisom Pérezom-Serranom – a hneď mohla rozdávať rady. „Práve včera som si ju varil,“ hovoril Luis, „trvalo mi to štyri hodiny a aj tak nebola taká, v akú som dúfal. Ako to robíš, že máš vždy taký úspech?“

Možno tak, že si to zámerne trochu skomplikuje. Keď v prvej fáze frituje v olivovom oleji zemiaky, nehodí do panvice všetky naraz. Vypráža ich po kôpkach, aspoň troch, aby v nej mali dostatok miesta – a aby mohli v oleji tancovať, ako hovorí. A keď treba, v poslednej fáze tortilu preklápať, aby sa rovnomerne upiekla z jednej aj z druhej strany, zopakuje to niekoľkokrát.

Luis musel uznať, že ani na jeden z týchto zlepšovákov nepomyslel.

tortilla-anarivero_res.jpg

Ako oklamať návštevu

„Tortila nie je žiadny zázrak, sú to len zemiaky a vajíčka,“ hovorí Ana. „Vždy sa však na ňu môžete spoľahnúť, viete, že vás v každej situácii zachráni. Keď sa vám nečakane ohlási návšteva a už nemáte čas utekať do obchodu, riešenie máte okamžité. Niekoľko zemiakov a vajíčok doma určite budete mať.“

Moderné časy a túžba po originalite sa snažia jednoduchosť tortile trochu narušiť. Dnes je dostupná verzia s klobásou, feferónkami, nedávno vyšiel v novinách aj recept s curry. Obchody s mraziacimi boxami nahovárajú, že je to úžasné a nechcú za to viac ako euro osemdesiat. Španieli však pravdepodobne vydržia pri tej svojej klasickej. Ešte nikdy ich neomrzela, aj keď ju nachádzajú v každom reštauračnom alebo v barovom menu, kde majú sekciu rýchlej obsluhy. Čiže, skoro všade.

„Ja sa nevyhýbam ani mrazenej verzii, nie je to žiadna katastrofa,“ hovorí Luis. „Keď sa ponáhľame na piknik, mnohí si spomenieme na to, že aj v obchode je nejaká. V parku nikomu neprekáža, že nie je dokonalá.“

Prečítajte si tiež:

Pozor na kuchárovu osobnosť

Madridský bar La China Mandarina na námestí Cascorro je tak trochu hipsterský, industriálny dizajn a citróny na stole jemne popierajú španielske tradície. Tortila však v jeho jedálnom lístku neohrozene zostáva celú sezónu. Problém nastáva len vtedy, keď sa čašník opýta: Ako ju chcete? Surovšiu alebo uvarenejšiu?

Spoločnosť okolo Any sa nevie dohodnúť, hlasovanie dopadne dva ku dvom. „Urobte nám ju tak akurát,“ odpovedá mu, ukáže sa však, že aj kuchár je silná osobnosť. Nech dostane akúkoľvek odpoveď, vždy to skončí pri surovšej verzii, v ktorej sú vajíčka ešte tekuté. Ana berie nôž, vidličku a opatrne tortilou prechádza. „Aha, zemiaky sa ešte trochu rozchádzajú,“ hovorí.

„Dobrá je, takúto mám rada. Ja by som do nej pridala trochu korenia a červenej papriky a cibuľu, aby som odstránila možné riziká nudy, dodala by som jej tým trochu šťavy. Sľubujem, nabudúce urobíme fotoseansu v parku a varím ja."

Tortila podľa Any Riverovej

Suroviny: päť veľkých zemiakov, štyri vajíčka, soľ, cibuľa, olivový olej

1. Zemiaky nakrájame na centimetrové kocky. Vložíme do zohriateho oleja na panvici, všetky v ňom musia byť ponorené. Ana zemiaky vypráža postupne, nehádže ich na panvicu všetky naraz.

2. Keď sa dozlatista vyfarbia a vnútri zbelejú, treba ich vybrať. Pár minút pred tým k nim Ana pridá trochu cibule a štipku soli. V miske zemiaky zmieša s dobre vyšľahanými vajíčkami. Aj tie osolí, vedomá si toho, že keď jej množstvo prešvihne, tortila je v ťahu.

3. Na panvici nechá len kvapku oleja a vyleje tam zmes. Na miernom ohni upečie. Keď sa odspodu upečie, stiahne panvicu z ohňa, prikryje ju tanierom a preklopí ju. Tortilu opatrne obráti a dá naspäť na panvicu. Po niekoľkých minútach opakuje asi trikrát.

4. Všetko ostatné je alchýmia a jej tridsaťročná skúsenosť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Narodila sa v Šali. Študovala francúzsku literatúru a žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK. Je členkou Medzinárodnej organizácie filmových kritikov FIPRESCI. Pracovala v televíziách DTV, Luna, v denníku Práca. Redaktorkou denníka SME je od roku 2002. Facebook

Čítajte ďalej

Vydajte sa do oblasti s rozprávkovým nádychom, kde sú príbehy vytesané do kameňa.


Dovolenka v hoteli pre dospelých je zárukou pokoja, kvalitných služieb a jedla.


Vodojemy s inštaláciou

Jedna z nich je jedinečnou raritou pevninskej Európy.


Maroš Puček
Tádž Mahal v Indii

Pripravte sa na dobrodružstvo, ktoré siaha ďaleko za hranicu všednosti.


Nový Hofburg na námestí Heldenplatz

Prezriete si jednu z najväčších etnografických zbierok sveta, ale aj cisárske brnenia a hudobné nástroje slávnych majstrov.


Maroš Puček
SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu