Miest s tak výnimočnou polohou ako má Znojmo nie je veľa. Týči sa nad kľukatým údolím rieky Dyje, obklopené vinicami a prírodnou rezerváciou v bývalom hraničnom pásme.
Strategická poloha na obchodnej trase z Prahy do Viedne vytvorila podmienky na vznik prosperujúceho mesta.
Každé poriadne stredoveké mesto chránili pevné hradby a mestské veže s bránami. Nie vždy však dokázali odolať útočníkom. Výnimkou nebolo ani Znojmo.
Dodnes sa zachovala väčšia časť mestského opevnenia, obyvateľov však pred nepriateľmi dobre chránil aj viacposchodový podzemný labyrint. Pre návštevníkov mesta zaujímavá atrakcia, ktorú nesmú vynechať.
Znojmo sa preslávilo okrem dávnej histórie a uhoriek aj vynikajúcim vínom. Obnovené vinohrady sa vinú hneď pod mestskými hradbami. (zdroj: Ctibor Brezák)Mestské podzemie
Podzemný labyrint v skalnom podloží pod mestom vznikal niekoľko storočí. Spletité a navzájom prepojené pivnice a chodby dnes majú asi 27 kilometrov. V minulosti sa okrem domácich v podzemnom labyrinte nikto nevyznal.
Súčasťou podzemného systému boli aj studne, vetranie zabezpečovali dômyselné prieduchy. Ohniská a krby v podzemí boli prepojené na komíny jednotlivých domov.
Keď preto mesto obsadila počas Tridsaťročnej vojny švédska armáda, z komínov sa neustále dymilo, hoci v domoch nikoho nenašli. O podzemnom labyrinte vojaci nevedeli. Znojmo považovali za mesto duchov a opustili ho.
V priebehu času sa podzemie prestalo udržiavať, vstupy a priechody do podzemia majitelia domov zamurovali, tie čo ostali, slúžili len deťom ako bludiská. Z času na čas ich podľa turistického sprievodcu zneužili aj záletníci a zlodeji.
Mapy podzemia neexistovali, prieskumné práce a čistenie sa začalo až v 60. rokoch minulého storočia. Časť podzemia potom slúžila civilnej obrane, postupom sa však z podzemia stala zaujímavá turistická atrakcia.
Stabilných 13 stupňov Celzia je tiež vhodná teplota na dlhodobé uskladnenie vína.
Podzemie sa stalo dobrými kulisami aj pre natáčania filmov, vzniklo tu napr. Herzovo Deviate srdce alebo modernejší Labyrint s Luckou Vondráčkovou.
Podzemná prehliadka
Dnes ponúka znojemské podzemie štyri trasy. Základnú, asi hodinovú zvládne každý, kto netrpí klaustrofóbiou.
Pripraviť sa treba aj na tradičné (v takomto type prehliadok) naaranžované kostry, kata, mnícha či miestneho batmana doplnené zvukovými a svetelnými efektami. Prípadne na výpadok elektriny a najmä na to, že v podzemí nie je mobilný signál.
Pred vstupom do podzemia si sprievodca adrenalínových trás na takejto pomôcke skontroluje, či sa návštevníci cez úzke chodby v podzemí prepchajú. (zdroj: Ctibor Brezák)Odvážnejší a najmä štíhlejší návštevníci môžu spoznať podzemie na troch adrenalínových trasách. Dostanú gumové čižmy, čelovky a helmy. V podzemí zotrvajú dlhšie a treba mať pre ne lepšiu kondíciu a aj istú ohybnosť.
Najdlhšia výprava trvá dve a pol hodiny a niektoré jej častí možno zvládnuť iba po štyroch. Sprievodca preto ešte na povrchu kontroluje v špeciálnom ráme, či sa záujemca dokáže prepchať aj cez najužšie miesto v podzemí.
Na adrenalínovú jednotku ide naraz desať, na dvojku osem a na trojku päť záujemcov. Objednať sa treba vopred. Vchod do podzemia je z nádvoria domu na maličkom námestí Slepičí trh.
Rotunda Panny Márie a sv. Kataríny
Historicky najvzácnejšia pamiatka Znojma je kniežacia Rotunda nanebovzatia Panny Márie a sv. Kataríny. Vzácne fresky z 11. storočia neukazujú iba náboženské motívy, ale aj dynastický pôvod rodu Přemyslovcov.
Kvôli ich ochrane sa nesmie vo vnútri priveľmi meniť mikroklíma. Na vlastné oči si možno fresky pozrieť len výnimočne.
Vstup maximálne desaťčlennej skupiny záleží na klimatických podmienkach, ktoré kontrolujú citlivé prístroje. Na prípadnú návštevu preto treba mať aj istú dávku šťastia.
Chrám sv. Mikuláša
Chrám sv. Mikuláša je spolu s Radničnou vežou a rotundou najvýraznejšia znojemská dominanta, ktorá dotvára siluetu mesta na návrší nad údolím rieky Dyje.
Gotická klenba v kaplnke. (zdroj: flicke/cc/Donald Judge)Vedľa nej stojaca svätováclavská dvojkaplnka sa dnes používa na výstavy a koncerty. Má dve poschodia, to horné je výnimočné gotickou klenbou, jedinou svojho druhu na Morave. V istom období tu bývali evanjelické bohoslužby, neskôr evanjelikov vystriedala pravoslávna cirkev.
Radničná veža
Radničná veža je dominantou celého mesta, vidno ju zo všetkých strán, jej výška dosahuje 66,58 m a viac menej v dnešnej podobe ju dokončili v roku 1458. Odvtedy ju vylepšilo niekoľko opráv, mnoho drevených trámov je stále pôvodných a bridlicovú krytinu nahradil medený plech. Na veži bola pravidelná strážna služba až do roku 1924, viackrát ju poškodil požiar, koncom ll. svetovej vojny bombardovanie.
Bežný návštevník, ktorý zvládne vystúpať po 163 schodoch sa dostane na drevenú ochodzu približne v polovičnej výške veže. Z nej môžete pozorovať nielen celé mesto a jeho okolie, ale pri dobrej viditeľnosti aj zasnežené vrcholy Álp.
Mesto však ponúka aj moderné zaujímavosti.
Radničná veža v Znojme. (zdroj: Ctibor Brezák)Obchodný dom Dyje
Socialistická epocha zanechala historickému centru mesta obchodný dom Dyje zo sedemdesiatych rokov minulého storočia.
Vznikla na mieste zbombardovaného domu, kúsok od Radničnej veže. Medzi stredovekými priečeliami domov na Masarykovom námestí pôsobí prinajmenšom čudne.
Nedajte sa ale pomýliť prvým dojmom, je pamiatkovo chránená, ako väčšina historických budov v centre.
Laikovi sa veľmi nezdá, ale odborníci na architektúru a urbanizmus tvrdia, že rukolapnejší dôkaz vývoja mesta v čase socializmu si ťažko predstaviť. Domáci si už tiež zvykli a nikto sa preto betónovú budovu nechystá odstrániť.
Podzemím mesta vedie niekoľko poschodový labyrint chodieb. NIektoré sú aj pod obchodným domom Dyje zo sedemdesiatych rokov. (zdroj: Ctibor Brezák)Napoleonov dom
Na súčasnej podobe tejto pamiatky na Hornom námestí sa podpísali komplikované majetkové vzťahy.
Budova, v ktorej sa v roku 1805 francúzsky cisár Napoleon Bonaparte ubytoval niekoľko dní pred Bitkou troch cisárov pri Slavkove, by inak musela byť v oveľa dokonalejšom stave a mala by aj lepšie využitie. Slávneho nocľažníka preto dnes pripomína iba pamätná tabuľa na ošarpanej stene.
Napoleonov dom. (zdroj: Ctibor Brezák)Múzeum motorizmu
Bicykle, motorky, autá, parné stroje, malá lokomotíva ale aj torzo prúdovej stíhačky. Na brehu Dyje nájdete v súkromnom Múzeu motorizmu takmer všetko, čo k doprave a motorom patrí.
Bývalú budovu vodnej elektrárne okrem motoveteránov dopĺňajú na stenách staré smaltované tabuľky z čias l.ČSR a figuríny v dobovom oblečení.
Súčasťou expozície je aj torzo prúdovej stíhačky. (zdroj: Ctibor Brezák)Vínne sklípky a vinohrady
Znojemská vinohradnícka podoblasť je jednou zo štyroch v oblasti Morava. K nemeckému systému značenia kvality vín podľa cukornatosti hrozna (stolové, akostné až po vína s prívlastkom) tu ako prvý v Českej republike pridali aj románsky spôsob – apelačný systém, vína originálnej certifikácie (VOC).
Kraví hora je jedna z viničných tratí VOC Znojmo. (zdroj: Ctibor Brezák)Pôda a okolitá mikroklíma (terroir), dáva vínu nezameniteľný charakter a preto sa pri apelačnom systéme kvalita vína určuje podľa pôvodu hrozna, presného miesta kde sa dopestovalo. Takto označené víno pochádza iba z vybraných a uznaných viničných tratí v Znojemskej vinohradníckej podoblasti a vinári musia pri jeho výrobe spĺňať ďalších 10 podmienok.
Označenie VOC Znojmo sa týka iba odrôd Sauvignon, Ryzling rýnsky, Veltlínske zelené a ich cuvée.
Oba spôsoby (nemecký aj románsky) existujú nezávisle na sebe (podobne to je napríklad v Rakúsku) a milovníkom vína ponúkajú pri rozhodovaní, pre ktoré víno sa pri nákupe rozhodnúť viac informácií.
Informačné centrum VOC Znojmo spolu s možnosťou ochutnávky sídli vo Vlkovej veži na Masarykovom námestí. Festival vína VOC Znojmo sa pravidelne už 9 rokov koná začiatkom mája.
V Informačnom centre VOC Znojmo vo Vlkovej veži sa dá víno ochutnať v menšom množstve ako je tradičná fľaša. (zdroj: Ctibor Brezák)Znojemské okurky
Ich história sa začína v roku 1572 vďaka opátovi premonštrátskeho kláštora v Louke (dnes súčasť Znojma). Šebastián Freytag z Čepirohu nechal z Uhorska priviezť uhorkové semená a podporoval ich pestovanie. V tých časoch sa verilo, že pomáhajú pri liečbe moru.
Klimatické podmienky novej plodine priali a preto nastal problém, čo robiť s tými, ktoré sa nestačili pojesť. Najlepším riešením bolo nakladať ich do nálevu z octu, soli a ďalších ingrediencií, ktorý sa rokmi stále vylepšoval, až dosiahol súčasnú nezameniteľnú chuť. „Znojemské okurky“ najviac preslávil konzervárenský podnik Herberta Felixa. Za nacistov arizovaný, za komunistov znárodnený, po páde socialistického hospodárenia vytunelovaný.
Slávu uhoriek a ich ochutnávku preto teraz vždy začiatkom augusta na Masarykovom námestí obnovujú na Slávnosti uhoriek.
Vojenské opevnenie
Znojmo leží len niekoľko kilometrov od hraníc s Rakúskom. Pred rokom 1989 ho spoľahlivo oddeľovala Železná opona. Jej súčasťou boli okrem vysídleného pohraničia aj ženijné zátarasy z ostnatého drôtu.
Dopĺňala ich signálna sústava, ktorá hliadkam pohraničiarov ozbrojených samopalmi a so psami pomáhala zadržať ešte pred prekročením hranice každého, kto sa jej dotkol.
Posledné zvyšky Železnej opony v Čížove neďaleko Znojma. (zdroj: flickr/cc/Ebs Els)Drôty na mnohých miestach dopĺňali betónové pevnosti z čias l. ČSR. V Hnaniciach je jeden z takýchto bunkrov zmodernizovaný a blízkemu hotelu slúži ako jeden zo spôsobov netradičného ubytovania pre fajnšmekrov na vojnovú históriu.
V Čížove zase dodnes udržiavajú asi poslednú ucelenú časť Železnej opony - signálnu stenu s plotom z ostnatého drôtu (drôt však už nie je tak dokonale napnutý, ako museli byť kedysi a takisto sa už pravidelne raz týždenne nepreoráva pás, na ktorom bolo vidieť stopy utekajúcich a druhý plot za ním), protitankovými ježkami a ihlanmi, a strážnu vežu na kovovej konštrukcii, ktorú vojaci prezývali „špačkáreň“ alebo „špak“,