Stojíme na železničnej stanici v Železnej rude a obzeráme si mohutnú železničnú stanicu. V podstate nie je ničím zvláštna. Teda až na to, že ju už od čias výstavby v roku 1877 šikmo pretína česko-bavorská hranica.
Na prvý pohľad to však už veľmi nevidno, treba sa pozrieť dole na dlažbu. Kedysi to bolo vidieť až priveľmi jasne. Teda ak sa sem niekto z československej strany vôbec dostal.
Jedna časť česká, druhá nemecká. V časoch socializmu to preto bolo asi najkurióznejšie miesto Železnej opony, aké nemali ani v rozdelenom Berlíne. U nás o tom vtedy vedel len málokto.
Nemecká časť normálne fungovala, jazdili tam osobné aj nákladné vlaky. Česká však bola pre bežného občana zakázané územie, kam mohli iba pohraničiari alebo preverení železničiari. Koľajisko bolo prerušené a od Nemecka oddelené múrom a zátarasmi z ostnatého drôtu.
Všetko bolo urobené tak, aby sa nikto ani len nepokúsil o úspešný únos vlaku, aký vyšiel v roku 1951 medzi Ašom a západonemeckým Selbom.
Hranica je našťastie už len čiara
Dnes sa zdá byť existencia budovy preseknutej hranicou a vo vnútri predelenej múrom tak, že sa nedá dostať k pokladnici na lístky mladším ročníkom niečo neuveriteľné.
Hranicu tu už našťastie teraz nájdu iba ako geodetické značky a vyznačenú čiaru v dlažbe na zemi. Pred stanicou okrem historických hraničných kameňov pribudol pamätný kameň s vysvetľujúcou tabuľkou a zopár fotografií z oficiálneho obnovenia prevádzky 2. júna 1991. Politici kalibru Petra Pitharta a Helmuta Kohla sa tu už odvtedy nestretli.
Moderná česká lokálka jazdí na hranicu a späť do Janovic nad Úhlavou (toto meno medzi záklaďákmi aj lampasákmi socialistickej armády spôsobovalo minimálne chvenie žalúdka), Klatov a Plzne každé dve hodiny. Bez turistov by však bola úplne prázdna. A ak je zlé počasie, ani tých tu nie je veľa. Podobne aj na nemeckej strane, kde tiež jazdí len lokálka.
Hranicou rozdelená stanica už nie je taká atrakcia, ako bývala počas studenej vojny zo západnej strany. Lokálka na nemeckej strane jazdí do Plattlingu. Dlho nevydržalo ani nadšenie z obnovy vlakového spojenia medzi Prahou a Mníchovom práve tadiaľto. Železničné lokálky majú komplikovaný život nielen na Slovensku.
Cyklistov sem z asi 5 kilometrov vzdialenej Železnej Rudy privedie aj za eurofondy postavený nový cyklochodník.
Zelený autobus odvezie aj bicykel
Ďalšie cyklotrasy zo Železnej Rudy vedú napríklad do Sušice alebo do Nýrska. My sa vydáme na juhovýchod smerom k prameňom Vltavy. Tie náročnejšie možnosti (s veľkým prevýšením) vedú priamo cez kopce popri hranici. Okrem lepšej kondície sa však oplatí mať aj kvalitnejší bicykel.
Pohodlnejšia je trasa po rozšírenej a obnovenej bývalej vojenskej ceste. Na mnohých úsekoch ju dopĺňa samostatný cyklochodník.
Vymoženosťou Šumavy sú už dve desaťročia sezónne Zelené autobusy. Spolu s cyklovozíkmi za sebou pomáhajú menej zdatným. Prípadne urýchľujú putovanie náhliacich sa cyklistov.
Značky občas spôsobujú zmätok. Vlastné značenie majú cyklisti, turisti aj bežkári (zdroj: flickr/cc/ Donald Judge)Áut tu veľa nejazdí a vodiči sú ohľaduplní. Na cyklistov sú zvyknutí. Navyše sú cesty vďaka nerozkradnutým eurofondom kvalitne obnovené.
Pri ceste pozdĺž Železnej opony si však na Šumave okrem vynovených ciest a nových cyklochodníkov treba zvyknúť na neexistenciu fungujúcich dedín alebo samôt popri nich. Často len podľa tabuliek náučných chodníkov či obnovených kaplniek zistíte, že kedysi to bolo oveľa zaľudnenejšie územie ako je dnes.
Problém to však robí len pri náhlom zhoršení počasia, keď sa nie je kam ukryť pod strechu. Hraničné pásmo nebolo kedysi určené pre normálnych turistov.
Trvalo žijúcich ľudí tu býva veľmi málo, možno len pár desiatok. V sezóne a pri dobrom počasí ich našťastie nahrádzajú dovolenkári.
Vchynicko-Tetovský plavebný kanál umožňoval plavenie dreva do riečky Křemelná. Dodnes sa na ňom zachovali mostíky s kamennou klenbou medzi Modravou a Srním. (zdroj: flickr/cc/Michal Kosacky)Kriminálka Modrava
Dobrú propagáciu tejto časti Šumavy urobil seriál Kriminálka Modrava. Kedysi chudobnej dedine odsúdenej na živorenie pomohol aj miliardár Zdeněk Bakala, ktorý tu má rezidenciu a trvalý pobyt. Vďaka jeho daniam si inak chudobná a vyľudnená pohraničná dedina dokázala vybudovať dokonalú infraštruktúru. A s ňou pritiahnuť aj záujem turistov.
Od Modravy čaká na cyklistov asi najhoršie stúpanie k Horskej Kvilde. Po jeho prekonaní to od najvyššie položenej a zároveň aj najchladnejšej českej obce pôjde väčšinou už len dole kopcom.
Asi len málokomu pri tom zíde na um, že trasa, kadiaľ sa dnes pokojne veziete na bicykloch, kedysi patrila iba nekompromisným ochrancom socializmu, vyzbrojeným samopalmi a so špeciálne cvičenými psami.
Najkratšia medzinárodná železnica na svete
Pošumavskú jižní dráhu dobrovoľníci obnovili na úseku 105 metrov medzi Novým údolím a nemeckým Haidmühle. (zdroj: noveudoli.eu)Príjemným spestrením jazdy je najkratšia medzinárodná železnica na svete. Spája opustené české Nové údolie s nemeckým mestečkom Haidmühle.
Pôvodná železničná trať sa aj po spustení Železnej opony ešte niekoľko rokov používala na vývoz šumavského dreva do Západného Nemecka za tvrdú menu. Obavy z útekov do slobodného sveta ju však presekli.
Až po roku 1989 a strhnutí ostnatých drôtov dobrovoľníci zo spolku Pošumavská jižní dráha na pôvodnom železničnom násype položili na 105 metrovom úseku nové koľaje a podvaly. Ešte pred vstupom do Schengenu obnovili cezhraničné železničné spojenie. Ide však skôr o recesiu a príjemnú turistickú atrakciu.
V starých železničných vagónoch je mini múzeum Železnej opony a histórie tejto časti Šumavy. Tiež sa môžete aj povoziť na ručne poháňanej drezine po "Pošumavskej jižní dráze".
Podobu Železnej opony ukazuje minimúzeum v starých železničných vozňoch. (zdroj: www.noveudoli.eu)Nové Údolí je z českej strany poslednou (opačným smerom prvou) zastávkou železničnej lokálky s pravidelným spojením zo Stožca, Volar či Prachatíc.
V prípade záchvatu lenivosti sa odtiaľto dá aj bez fyzickej námahy dostať k Lipnu alebo až do Českého Krumlova a Českých Budějovíc.
Schwarzenberský kanál prekonával povodie Vltavy a vlieval sa do jedného z prítokov Dunaja. Vybudovali na ňom aj asi 400 metrov dlhý tunel so zaujímavými vstupnými portálmi. (zdroj: flickr/cc/Donald Judge)
Síce sa vyhnete stúpaniu k Plešnému jazeru, zároveň odignorujete technickú pamiatku Schwarzenberský kanál. Jeho výnimočnosť priamo v teréne veľmi nevidno. Neznalý človek vidí iba kameňmi vydláždené koryto potoka či priekopu popri ceste..
Kvôli kanálu postavili tunel
Umelý vodný kanál prekonáva rozvodie Vltavy a Dunaja, Severného a Čierneho mora. Do Dunaja sa vlieval cez jeho rakúsky prítok Große Mühl. Pôvodne slúžil na zásobovanie Viedne palivovým drevom. Pre Schwarzenbergovcov to bolo zaujímavé speňaženie lesného bohatstva z ich panstva na Šumave,
Plavenie dreva do hlavného mesta monarchie vtedy trvalo 8 dní. Drevo sa rúbalo v zime a na jeho plavenie sa využívala voda z jarného topenia snehu. Dnes je jazda na bicykli po vrstevnicovej ceste popri kanáli príjemným spestrením výletov s minimálnym klesaním či stúpaním.
Tesne pred Jeleními vrchmi sa kanál presúva na asi 400 metrov do pre ľudí neprístupného tunela. Cyklisti aj peší tento úsek obchádzajú po povrchu.
Celková dĺžka kanála bola vyše 80 kilometrov a slúžil od roku 1793. V 20. storočí až do roku 1962 však len jeho vltavská časť.
Dnes je zrekonštruovaný na asi 15 km úseku a vyhlásený za technickú pamiatku.
V Jeleních Horách v stodole neďaleko od vyústenia kanála z tunela nájdete aj dokonalý zmenšený model Schwarzenberského kanála.
Pod Lipnom sú Čertovy proudy
Aj popri priehrade Lipno vedú novovybudované cyklochodníky. Trasu si možno spestriť na viacerých miestach použitím kompy a prevezením sa na druhú stranu.
Pravá strana Lipna bola kvôli hranici s Rakúskom a (Západným) Nemeckom zakázaným územím, kde nikto okrem hraničiarov nemohol bývať. Dodnes si zachováva prírodný charakter s málo rozvinutou infraštruktúrou a preto aj malým počtom dovolenkárov.
Brehy Lipna spájajú na troch miestach kompy. (zdroj: flickr/cc/ Donald Judge)Ľavá strana ponúka viac komerčne orientovaných turistických atrakcií, vrátanie novopostavených dovolenkových domov či prechádzky po vyhliadkovom chodníku v korunách stromov.
Voda z Lipna okrem rekreačných možností roztáča v hĺbke pod priehradným múrom dve turbíny. Sú v štôlni 160 metrov hlboko, nie sú priamo v múre.
V letnej sezóne funguje v hrádzi priehrady infocentrum, prehliadka trvá hodinu a k dispozícii je aj funkčný model elektrárne.
Medzi mestečkami Loučovice a Vyšším Brodom je najkrajší úsek Vltavy, pereje Čertovy proudy. Cyklochodník je síce na niektorých úsekoch skôr užší ako široký a chodia po ňom aj peší výletníci. Kvôli vyhýbaniu sa protiidúcim či predbiehaniu peších sa netreba zlákať rýchlou jazdou,
Čertovy proudy boli kedysi po vode nezjazdné, nedalo sa tu splavovať ani drevo. Po postavení Lipna a umelom zvýšení prietoku sa tu však dá raftovať či jazdiť preteky vo vodnom slalome. Úsek Čertova Stena - Luč je vďaka tomu považovaný za jednu z najlepších a zároveň najťažších prírodných vodáckych tratí na svete.
Vyšší Brod
Cieľom tejto časti cyklotrasy Cesta Železnej opony je Vyšší Brod. Odtiaľto je Vltava splavná aj pre sviatočných vodákov. Pre nich na brehu rieky vzniklo dokonalé zázemie s člnmi a raftami a plaviť po rieke sa dá odtiaľto až do Boršova.
Mestečko je významné aj historicky. Sídli tu jeden z najvýznamnejších kláštorov v Čechách. Tamojších mníchov v minulom storočí z kláštora vyhnali najskôr nacisti a po nich aj komunisti. V súčasnosti je kláštor po dlhom období chátrania zrekonštruovaný.
Uchováva sa tu tzv. Závišov kríž, relikviár a jedna z najvzácnejších zlatníckych pamiatok na českom území. Nájdete tu aj poštové múzeum s bohatou zbierkou známok. Od roku 2011 sa tu tiež obnovila tradícia denného slúženia latinských omší podľa tridentského rítu.