Cesta dva a dva prúdy je v Iráne vnímaná ako bežná. Platí na nej rýchlostný limit 95 km/h cez deň a 85km/h v noci. Povrch je ako na našich diaľniciach.
Tunajšia diaľnica má tri a tri prúdy, povrch výborný, dalo by sa švihať omnoho rýchlejšie ako povolených 120km/h. Policajti sú na každom kroku, radary majú stacionárne aj prenosné. Raz nás už zastavili, prekročili sme limit o 5km/h. Pohybom ruky nám však len vysvetlili, že máme spomaliť a pustili nás bez pokuty ďalej.
Jazdíme podľa predpisov, ale stúpania a klesania iránskych ciest občas menia našu cestovnú rýchlosť, lebo nemáme tempomat.
Sledujte postup expedície Vietnamsko.sk
Naša diaľnica smeruje takmer stále cez púšť, výseky v krajine, kadiaľ vedie sú miestami dychberúce. Na jednom takom mieste zastavujeme a prevetráme našu lietajúcu hračku.

Vylietame jednu celú batériu, čo je 20 minút záberov zhora na nádhernú krajinu naokolo.
Pokračujeme v ceste do mesta Tabriz. Chceme sa pozrieť na jeden z najstarších bazárov v Ázii, ktorého výnimočnosť potvrdzuje aj zaradenie do pamiatok UNESCO.
Od začiatku však tušíme, že počas moslimského sviatok, ktorý sa nám priplietol do cestovných plánov, bazár neuvidíme otvorený.
Pešo prechádzame mestom, spolu s nami ním prúdia húfy domácich v tradičných sviatočných čiernych odevoch. Nenavštevujeme typické turistické miesta, takže sme raritou ako takmer všade kam sme prišli.
Môžeme si teda ”vychutnávať" usmievavé pokrikovanie po nás, každú chvíľu otázku "Hello, how are you?” Po našej odpovedi sa rozhovor vždy končí.

Málo Iráncov (Peržanov) hovorí po anglicky, my zase neovládame perzštinu. Musíme si teda pomáhať rukami – nohami, či už je to v obchode, na pumpe alebo v hoteli.
Dozvedáme sa, že hraničný prechod, ktorým chceme prejsť je otvorený 24 hodín denne. Pred sebou máme ešte 181 kilometrov, je niečo krátko po siedmej hodine večer a dali sme si za cieľ byť v Turecku ešte dnes.
12.10.2016 23:11 Znie to neuveriteľne, práve nám na tureckej strane povedali: WELCOME. Stihli sme to podľa plánu.
Expedícia Vietnamsko 2016
Pätica cestovateľov na jednom aute a jednej motorke chcela dokázať, že zvládnu cestu z Vietnamu do Bratislavy za 30 dní. Čelili viacerým problémom a pri svojom pláne viackrát improvizovali. Sledujte priebeh ich cesty aj naživo.
Už sú len štyria na ceste autom a bez motorky. Teraz sú po prejazde Iránom v Turecku. Najťažšiu časť cesty už majú (aspoň v tom dúfajú) za sebou. Budú ich zážitky za to stáť?
Cesta sa uskutočňuje aj vďaka vydavateľstvu Petit Press a denníku SME, poisťovni UNION, ORANGE, Motoshopu Žubor a Viza travel.
Autor: vietnamsko.sk