Pakistan je iný, ako boli naše predstavy

Pakistan nie je tá krajina, v ktorej sme si predstavovali, že si budeme dávať raňajky v posteli. Ale stalo sa, keďže hotelík na ktorom sme nocovali neponúkal inú možnosť.

Tak nám, síce o pol hodiny neskôr ako sme boli dohodnutí, donášajú "pakistanské" raňajky. Posilnení domácou stravou vyrážame na pakistanské diaľnice.

(zdroj: vietnamsko.sk)

Prečítajte si tiež: Zbohom India, vitaj Pakistan Čítajte 

Ďalším prekvapením je policajná hliadka, ktorá pri nás zastavuje ani nie dve minúty potom, čo sme sa rozhodli zastaviť na toaletnú prestávku.

Ako sa už na takýchto dlhých cestách stáva, nie vždy sa podarí nájsť odpočívadlo, ubytovňu či reštauráciu po ceste, tak to iba odstavujeme pri krajnici.

Hliadka sa iba ubezpečuje, že sme v poriadku a nepotrebujeme pomoc, a ide sa ďalej.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Na dopravu v Indii sme si zvykli Čítajte 

Niekoľko sto kilometrov do mesta Jacobabad nám ubehlo rýchlejšie ako sme plánovali, a tak sa rozhodujeme, či neísť ešte o mesto bližšie ku hranici s Iránom. Poslednou provinciou Pakistanu ktorú navštívime je Balúčistán. 

Pohľad na Indus ešte na jeho hornom toku. (zdroj: vietnamsko.sk)

Sledujte postup expedície Vietnamsko.sk

Prečítajte si tiež: Pokračujeme, už len štyria... Čítajte 

Naše informácie o nebezpečí, ktoré tu na cudzincov môže číhať nám potvrdzuje aj kancelária konzula, a hľadáme policajnú stanicu.

Do piatich minút nám sú pridelení samopalmi ozbrojení motorkári, ktorí sa ale pred odchodom s nami chcú odfotiť.

(zdroj: vietnamsko.sk)

Každých pár kilometrov sa naša stráž strieda za inú... niekedy jeden motorkár, niekedy auto plné strážnikov. Striedanie prebieha na naše prekvapenie veľmi hladko, na každej stanici nás ďalšia hliadka už čaká, z tej predošlej nám len kývnu: "choďte, choďte".

Za tých pár minút na policajnej stanici v Jacobabade sa do pohybu dalo niekoľko desiatok ľuďí.

(zdroj: vietnamsko.sk)

Prečítajte si tiež: Tankovanie v Indii je kapitola sama o sebe Čítajte 

So sprievodom to ťaháme až do zotmenia, keď nám jedna hliadka chystá prekvapenie: máme pokračovať sami. Do mesta to už nie je ďaleko, tak sa na cestu s menšími obavami vydávame.

Po pár kilometroch si nás ale odchytí ďalšie vozidlo, za nami doslova priletí, blikajúc, trúbiac, pútajúc na seba pozornosť.

(zdroj: vietnamsko.sk)

Zjavne sme prešli nejakým checkpointom, ktorý sme si v tme nevšimli. Nedorozumenie sme si za pomoci telefonátu na konzulát vysvetlili, a spolu pokračujeme až do Sibi, kde prenocujeme.

Privítanie v chránenej ubytovni bolo na podmienky veľkolepé: pokiaľ nám pripravovali večeru, vymieňali sme si kultúrne zážitky a tým druhým predstavovali naše krajiny.

(zdroj: vietnamsko.sk)

Zisťujeme, že majiteľ ubytovne je režisér a herec, a má veľký záujem o folk našej krajiny. Ktovie, možno sa podarí dohodnúť aj nejaký výmenný pobyt tanečných súborov a prinesieme na Slovensko aj autentickú kultúru Pakistanu.

Od večere si nič viac nemôžme priať. Čerstvo pripravené, domáce jedlo rýchlo mizne z našich tanierov a my sa s veľkým poďakovaním vydávame spať.

To môžme urobiť úplne v kľude, pretože na chodbe pred našimi izbami je strážnik so samopalom. Nikto sa k nám dnu nedostane... alebo my von?