ROŽŇAVA/BRATISLAVA. Slovenskí jaskyniari si pripomínajú výročie výnimočného objavu. Jaskyňu Domica objavil 3. októbra 1926 jaskyniar Ján Majko.
Domica je najväčšia jaskyňa Slovenského krasu, nachádza sa v južnom svahu Silickej planiny v okrese Rožňava. Predstavuje časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou Baradla v Maďarsku jeden systém s celkovou dĺžkou 25 km.
Samotná Domica je dlhá 5 358 m, z čoho je od roku 1932 pre verejnosť sprístupnený okruh dlhý 1 315 m.

Ján Majko bol príslušník pohraničnej stráže a spolu s pražskými skautmi preskúmal dno dávno známej Starej Domice. Odtiaľ sa dostal hlbokou priepasťou do novej chodby, dlhej asi 15 metrov.
Po zhodnotení všetkých dovtedy známych poznatkov o okolí našiel 3. októbra 1926 jeden zo štyroch prirodzených vchodov jaskynného systému.
Potvrdila sa tak existencia mohutných podzemných priestorov medzi jaskyňou Baradla v Maďarsku a Čertovou dierou na Slovensku v celkovej dĺžke 21 kilometrov.

Pri prieskume sa dostal do priestorov terajšieho Majkovho dómu.
S ďalšími členmi výpravy do podzemia vtedy preskúmal aj podzemný tok rieky Styx a Panenskú chodbu. Spojiť Domicu s Čertovou dierou sa mu podarilo v roku 1929.
Najväčšia jaskyňa Slovenského krasu je unikátna formami sintrovej výzdoby a dominujú v nej pramienkové kvaple a pagodové stalagmity. Je to tiež naša najvýznamnejšia biospeleologická lokalita.

V roku 1995 bola spolu s ostatnými jaskyňami Slovenského a Aggtelekského krasu zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization - Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru).
Od roku 2001 je zapísaná do zoznamu Ramsarských mokradí. Archeologický význam jaskyne s výskytom nástenných malieb presahuje rámec územia.
Okrem jaskynných útvarov sa nachádzajú v jaskyni aj rôzne živočíchy. Mnohonôžky či chvostoskoky sú voľným okom neviditeľné. Pozornosť návštevníkov pútajú najmä netopiere.
Krásu slovenskej kvapľovej jaskyne Domica chodí ročne obdivovať až 30.000 turistov.











