Prebudenie ráno o 7:00 v Laose, blízko hraničného priechodu bolo po nočnom plánovaní dosť nepríjemné. Ostré pálivé slnko, vysoká vlhkosť a únava boli iba slabým odvarom toho, že nás v noci chcel oklamať na cene za izbu nočný vrátnik. Zmiznutý satelitný telefón sme hľadali asi pol hodinu, kompletne prehľadaná batožina a vyprázdnené auto zostrilo vzťahy a nervozita stúpla.
Upratovačka ho síce našla na izbe, ale namiesto rýchlej akcie z jej strany si pokojne upratovala izby a Peťo ho našiel na jej vozíku. Tracking našej expedície mohol šťastne pokračovať.
Cesta z okrajovej štvrte Krampong Cham na štátnu hranicu Laosu vďaka navigácii bola zúfalá, jedna nedokázala spojiť dve krajiny a tá druhá sa točila cez celé mesto.
Vyplynulo z toho rýchle poučenie a kontrolou trasy sme boli v priebehu 15 minút na hranici, kde sme relatívne svižne, asi za pol hodinu absolvovali všetky potrebné výstupné formality.
Sledujte expedíciu Vietnamsko.sk v reálnom čase
Pre istotu nás na výstupe zinkasovali "two dollars one person" a s úsmevom vyprevadili smerom na thajskú hranicu, cez "Most Priateľstva 2". Prešli sme dezinfekčnú zónu a okamžite sme sa stali turistickou atrakciou.
Všetci boli milí a chceli nás vidieť, niektorí sa chceli aj fotiť, alebo si posedieť na motorke, akú ešte nevideli. Tak sme si prešli z okienka číslo 3 do 2 odtiaľ do 5, potom na kontrolné oddelenie jednotlivo prichádzajúcich, následne naspäť do 2, odtiaľ do 5 odkiaľ nás s úsmevom vyhodili, že nech ideme na 1.
Zaujímavé bolo, že všade niečo v papieroch hľadali, písali, čítali a kontrolovali, že sme nadobudli presvedčenie, že vedia čo robia. Vyšlo to a po hodine a pol sme v kompletnej zostave vybehli na thajské cesty.
Jazda na opačnej strane vozovky je pre väčšinu ľudí stres, ale Fero mal už skúsenosti z cesty do Londýna a Vlado odšoféruje asi aj traktor bokom. Rýchlo a drzo sme sa votreli do premávky a v priebehu pár minút nás už nikto nevedel predbehnúť.
Pôvodná nešťastná strata sa začína znižovať, nechceme však stráviť všetok čas na ceste. Čakajú nás naplánované zastávky, skvelé jedlo a aj potrebný spánok.
Cez deň jedna väčšia zastávka v ryžovom poli, odfotiť sa, podróniť, a rýchlo naspäť na cestu.
Je 22:30 keď vchádzame po dnes najazdených 740km do mesta Tak, na prvej veľkej križovatke odbočujeme doľava a vidíme pouličnú reštauráciu. Kúsok za ňou je reklama na ubytovanie v malých bungalovoch. Po pár minútach je rozhodnuté, auto a motorka zaparkované a my ideme na večeru.
Z desiatich zamestnancov vie po anglicky iba jedna mladá Thajka. Objednávame si kopec jedla a plánujeme ďalšie dramatické zníženie časového sklzu. Na stôl postupne prinášajú skvelo vyzerajúcu polievku. Môžete ľutovať, že o nej iba čítate...
List synovi
Z expedície posiela Vlado denne svojmu synovi list o tom, čo videl a zažil na cestách.
21.9.2016
ČaukoPánko :)
Ako sa mi máš, ty môj nezbedník. Už si mi dva dni nenapísal, tak máš asi veľa povinností. Izbu máš určite pekne upratanú, hračky sú vytiahnuté iba tie a ktorými sa hráš. Takže sú asi všetky rozťahané po celej izbe a nedá sa tade ani prejsť na balkón, však je to tak?
Na expedícii sa nám darí, môžete si to s maminkou pozrieť na počítači ak s tým pravým tlačidlom na myši /ale na počítačovej, nie naozajstnej chlpatej s chvostom/ klikneš na tento vyfarbený text:http://cestovanie.sme.sk/cestopis/expedicia-vietnamsko-2016
Dnes sme odišli z krajiny, ktorá sa volá Laos a smerovali sme do Thajska. Tam sme sa dostali po moste, ktorý sa volá "Most Priateľstva 2" a policajt s ktorým som sa rozprával mi povedal, že oni majú ešte most číslo jedna, dva a tri. Tam sme upaľovali ako o závod, kým sme zbadali krásne pole, také ako je u nás žitko ako to ty voláš. Bolo to ryžové pole a bolo celé zaliate vodou. Krásne to rástlo, nikde som nevidel tak krásnu zelenú farbu. Postavili sme auto a motorku oproti sebe a urobili sme si fotku. Poprosím maminku a ukáže ti ju, je na tom Facebooku čo občas spomínaš, kade si píšeme s kamarátmi z celého sveta. A teraz ti posielam dve fotky, na prvej som s roľníkom, ktorý to pole obrábal a na druhej fotke máš papanicu čo som si dal na večeru. A teraz si sadni na stoličku, lebo zo mňa odpadneš :D Dal som si na večeru žaby a mušle. Tie žaby poriadne vyumývali a šupom na panvicu aj s korením tak strašne štipľavÃ
½m, s
takým čo ešte nemôžeš. Ale neboj sa, kým prídem domov, už ho nebudeš cítiť.
A zabudol som, ja hlava deravá, že po ceste sme išli okolo takého vojenského obchodu a tam mali vpredu kus vojenského auta. Posielam ti aj túto fotku.
Idem spať, neviem kedy ti príde tento list, ale daj za mňa maminke pusu a zavolaj prosím ťa babičke a starej mame, že som v poriadku a porozprávaj im, že ako sa mám.
Tak sa maj krásne, ČaukoPánko, Tatko Vladko
Z Vietnamu do Bratislavy za 30 dní?
Pätica cestovateľov na jednom aute a jednej motorke chce dokázať, že áno. Sledujte ich cestu. Stihnú to?
Päť kamarátov sa z Hočiminovho mesta (voľakedy Saigon) do Bratislavy presúva autom aj motorkou. Zhruba 15-tisíc kilometrov vedie cez pätnásť krajín Ázie po miestnych cestách. Čaká ich džungľa, púšť, more aj cesty vo výške 5300 metrov nad morom. Chcú dokázať, že to zvládnu za menej ako mesiac. Ale naozaj sa to dá?
Ďakujeme vydavateľstvu Petit Press a denníku SME, poisťovni UNION, ORANGE, Motoshopu Žubor a Viza travel.
Autor: vietnamsko.sk