Z Kambodže do Laosu

Včerajší neskorý príchod sa prejavil aj na dnešnom ráne. Neskôr prichádzajúci Jano a Peťo dostali vo večernom zhone inú izbu ako sme im vopred objednali. Personál hotela samozrejme zabudol spomenúť, že nová izba je drahšia. Mať celý tím pokope z nás spravil tvrďasov, takže nepochodili a zaplatili sme vopred dohodnutú sumu.

S radosťou sme sa vybrali na cestu na sever, byť v pohybe vlastnými silami bolo vynikajúce. Vrásky na čele nám občas priniesla kvalita kambodžských ciest.

Presnejšie to, že na pár miestach neboli. Po dažďovom období sa inak schodná prašná cesta premení na pascu na kamióny. Nelogický a arogantný prístup účastníkov dopravy tomu vôbec nepomáha.

Vypnúť reklamu

Článok pokračuje pod video reklamou

Zapnúť zvuk Video reklama

Polhodina státia nám stačila na to, aby sme po pohľade na zmätených domácich, zobrali kontrolu do vlastných rúk. Štyria Slováci pomáhajú riešiť dopravnú situáciu v Kambodži, to je niečo!

Sledujte expedíciu Vietnamsko.sk v reálnom čase

Hranica s Laosom nás prekvapila prázdnotou, žiadne rady kamiónov, minimálne čakanie na kontrolu dokumentov o vozidlách a vízach. Síce nás to stálo 2 hodiny a približne 30$, bolo to jednoduchšie ako sme predpokladali.

Zvyšok cesty uplynul v zrýchlenom expedičnom rytme, približne tak, ako sme si to predstavovali počas plánovania pred príchodom do Ázie.

Strava, šoférovanie, natankovať, šoférovanie, zastávka na fotodokumentáciu, šoférovanie... až do noci. Týmto spôsobom sa nám podarilo prejsť celú trasu, ktorú sme si v Laose naplánovali.

Prespíme v pohraničnom meste a zajtra už budeme odkrajovať z kilometrov v Thajsku. Len je nám veľmi ľúto, že sa musíme tak ponáhľať.

Veľmi radi by sme sa vrátili k nezrýchlenému spôsobu cestovania a pozreli si miesta, ktoré sme si už mesiace vopred vyhliadli.

List synovi

Z expedície posiela Vlado denne svojmu synovi list o tom, čo videl a zažil na cestách.

20.9. 2016

Ahoj Davidko.

Hneď sa musím spýtať, či si sa naučil nejaké nové písmenká a ktoré. Lebo ja som sa tu v tejto ďalekej Ázii už stratil. Oni nepoužívajú písmenká ako my, ale také znaky, ktoré môžu podľa mňa znamenať hocičo. Ale oni tvrdia, že sa v tom vyznajú, tak im verím. Pozri sa na obrázok, ktorý ti posielam, tak na takej ulici sme práve dnes večer. Po našom sa to povie Senna Riad a u nich sú to iba nakreslené znaky.

No a teraz, že ako sa nám na expedícii darí. Hneď skoro ráno sme s tým veľkým bielym autom a motorkou vyrazili na cesty z Kambodže do krajiny Laos. Čakalo nás 312kilometrov ciest a to sme nevedeli akých. Ale všade boli super cesty, žiadne veľké jamy. Sme premýšľali, že prečo to tak je a možno sme na to prišli. A preto prosím ťa urob po škôlke pokus. Zober plastovú nádobu na ľad, naplň ju vodou iba toľko, aby bola zarovno s vrchom a daj ju do mrazničky. Maminka ti určite rada pomôže keď ju poprosíš, veď to dobre vieš, že každý má rád slušných ľudí. Keď voda zamrzne na ľad, som zvedavý, či toho ľadu bude viac ako bolo vody, alebo menej. A podľa toho budeme vedieť, či sú u nás zlé cesty, lebo u nás v zime mrzne. Napíš mi ako dopadol pokus a ja ti to vysvetlím.

Keď sme boli skoro v cieli, na hranici štátov Kambodža a Laos, tak sme zostali vo veľkej zápche áut a motoriek. Každý sa pchal dopredu, až sa to celé ucpalo. Vieš keď si robíme s tvojimi autíčkami zápchu až do kuchyne, tak asi tak to vyzeralo teraz a ešte navyše v blate. Veľmi dlho sa nič nedialo, tak sme domácim pomohli a mohli sme pokračovať v ceste. Našťastie sme nemali topánky celé od blata, iba kamarát Jano. Ozaj, som ti hovoril ako sa volajú moji ostatní kamaráti na expedícii?

Nezabudni mi napísať, teším sa.

Posielam ti pusu, Tatko Vladko