Brémy 2. júna (TASR) - Požiare v tropických oblastiach vplývajú na atmosféru silnejšie ako sa doteraz predpokladalo. Produkty horenia sa totiž zhromažďujú vo veľmi citlivej vrstve atmosféry, ktorá má nielen dopad na klímu, ale nachádza sa v nej aj ochranný ozónový obal, píšu členovia medzinárodného výskumného tímu v časopise Science.
Justus Notholt z univerzity v Brémach viedol výskum počas dvoch expedícií v Atlantickom oceáne na lodi Polarstern (Polárna hviezda). Vedci analyzovali optické stopy rôznych stopových prvkov v infračervenom spektre slnečného svetla, z čoho získali obraz o ich rozvrstvení až do výšky 30 kilometrov.
Vo výške 14-18 kilometrov nad rovníkom namerali miestami až o 50 percent vyššie koncentrácie karbonylového sulfidu než sa doteraz predpokladalo. Táto látka vzniká spolu s oxidom uhoľnatým, kyanovodíkom a ďalšími plynmi pri spaľovaní biomasy.
Je súčasťou aerosólových kvapôčok, ktoré odrážajú časť slnečného svetla späť do vesmíru. Na povrchu týchto kvapôčok môžu prebiehať chemické reakcie, ktoré prispievajú k ničeniu ozónovej vrstvy.
Sledovaním prevládajúcich vetrov vedci zistili, že znečistený vzduch pochádza z pohraničnej oblasti medzi Argentínou a Brazíliou. V tom čase sa tu vyskytovalo niekoľko prírodných a človekom založených požiarov. Splodiny sa pravdepodobne procesom podobným komínovému efektu dostali priamo do výšky 18 kilometrov, kde ich unášali vetry pozdĺž rovníka.
Týmto spôsobom sa produkty požiarov ocitli v oblasti atmosféry, ktorá zohráva osobitnú úlohu v klimatickom systéme Zeme. Len tu môžu vzduchové masy z nižších vrstiev pomaly vystúpiť do stratosféry a dosiahnuť ozónovú vrstvu. Práve na vstupnej bráne do tejto citlivej vrstvy atmosféry zanechávajú tropické požiare svoje stopy.
Stúpajúci počet požiarov v trópoch môže podľa vedcov vysvetľovať, prečo sa aj napriek zníženým emisiám oxidov síry z Európy a Severnej Ameriky ešte nezaznamenalo ozdravenie stratosférickej aerosólovej vrstvy.
