. Sídlil v ňom veľmož, ktorý z neho kontroloval ryžovanie zlata. Trblietavé zlatinky sa nachádzali v nánosoch miestneho potoka Stránka. Od štrnásteho do osemnásteho storočia spadal pod hradných pánov Forgáčovcov z Gýmeša.
„Povráva sa, že na hrade vládol tyran. Za to, že na poľovačke nemal šťastie, vystrieľal dobytok chudobnej rodine, ktorá bývala na lúke Hradský potok. Svojich sluhov hádzal z veže. Pochovaní boli pod pevnosťou, kde im ani po smrti nedal pokoj. Keď diviak vyhrabal ich kostry, tyran do nich kopal. Jedna lebka zrazu prehovorila: „Počkaj, o polnoci ťa prídem navštíviť.“ Polnočné veselie panstva s pijatikou a muzikou naozaj prerušila návšteva zo záhrobia. „Prišli sme sa vyúčtovať,“ povedala mu kostra a ostatní sa rozutekali. Čiernohradský pán zostal sám. Z jeho úst vyšľahol plameň a všetko začalo horieť,“ povedal Štefan Doskoč, od ktorého tento príbeh turisti radi počúvajú.
Nenáročný výstup na zrúcaninu po žltej značke trvá trištvrte hodinu, z centra Zlatna asi o polhodinu viac. Dobre vidieť len ochranný val a kamenné základy stavby. V cieli je skrinka s pamätnou knihou, do ktorej sa návštevníci môžu zapísať. Keď nie sú na stromoch listy, je vidieť hrad Gýmeš i Hrušov. Prečo má hrad prívlastok čierny? „Na kamenných základoch vyrástol z dubového dreva, ktoré černie,“ uvažuje súčasný starosta Zlatna Róbert Šlehóbr a dodáva, že všetko mohlo byť inak. Na obecnom úrade oprašuje maketu tejto tajuplnej stavby.