ISTRIA
Na Istriu to máme k moru najbližšie. Okolo 600 kilometrov z Bratislavy a otvorí sa pred vami modrý horizont. Architektúra istrijských mestečiek vonia Talianskom - úzke uličky s kamennými domami, v oknách muškáty a často aj krik z jedného okna do druhého. Ako vystrihnuté z Felliniho filmu. Istria v histórii patrila viacerým národom - najprv tu žili Ilýri, potom prišli Rimania, ktorých pečať zostala na polostrove v podobe nádherných stavieb dodnes. Istria je známa svojím kvalitným bielym vínom Malvazijou, známy je aj červený Merlot. Okrem vodných športov je priam ideálna na cykloturistiku.
Umag
- je nádherné prístavné mestečko, ktorého historické centrum je natlačené na malom priestore a zašité na konci promenády. Ak ho nehľadáte, môže sa vám stať, že ho ani neobjavíte. Jeho súčasťou sú obrovské turistické centrá - Punta, Stella Maris, Katoro, Polynesia, Kanegra a Savudrija. Umag je známy aj svojim tenisovým areálom, kde sa na konci júna koná turnaj Croatia Open. Popri celom pobreží sú kamenné upravené pláže s borovicovými lesmi. Na Stella Maris je umelo vytvorené morské kúpalisko vhodné najmä pre deti.
Umag je typické letovisko so všetkým, čo k tomu patrí. Služby sú tu na vyššej úrovni, čomu zodpovedajú aj ceny.
Pamiatky: v starom centre je kamenné námestíčko s barokovým kostolom z 18. storočia.
Rovinj
- je obľúbeným letoviskom, aj keď v posledných rokoch patrí k tým drahším miestam v Chorvátsku. Objavili ho aj nemeckí turisti, takže oproti iným mestám je drahší. Jeho historické centrum však patrí k perlám Istrie. Dnes sa rozprestiera na polostrove, ale kedysi to bol ostrov. Až v 18. storočí ho spojili násypom s pevninou.
Históriu mesta začali písať Ilýri, neskôr ním prešli všetky civilizácie - od Rimanov až po Habsburgovcov. Po 1. svetovej vojne pripadlo Taliansku a po 2. svetovej vojne bývalej Juhoslávii.
Pamiatky: Kostol sv. Eufémie s antickým sarkofágom zo 6. storočia. Tam, kde kedysi stála mestská brána, je Balbijov oblúk, ďalej hodinová veža, radnica.
Pula
- je známa predovšetkým ako mesto básnikov a intelektuálov. V kaviarničkách pod svetoznámym koloseom a v úzkych bočných uličkách sa dá ukryť pred horúčavou a odpočinúť po prehliadke nespočetných historických pamiatok, ktoré toto najväčšie istrijské mesto ponúka.
Jeho história sa spája s gréckou bájou o plavbe argonautov. Ilýrskych Histrijcov vystriedali neskôr Rimania, ktorým vďačíme za nádherné pamiatky. Po páde Benátskej republiky pripadla Rakúsku a po druhej svetovej vojne Juhoslávii.
Pamiatky: Amfiteáter (koloseum) pochádza z 1. storočia patrí k najzachovalejším v Európe. Aj dnes sa v ňom konajú kocerty a predstavenia. Bohato zdobený Triumfálny oblúk Sergiovcov bol pôvodne súčasťou Zlatej brány. Súčasťou opevnenia boli aj Herkulova a Dvojitá brána. Na námestí Fórum sa nachádzajú dva nádherné chrámy - Dianin a Augustov.
PRIMORIE
Rijeka
- je to veľké priemyselné mesto, má jeden z najvýznamnejších prístavov v Európe. Rímska Tarsatica bola jedným z dôležitých bodov obrannej sústavy. Hradby dosahovali miestami až 2,80 metra a na niektorých miestach sa zachovali dodnes. V 18. storočí sa postupne začal rozvíjať aj miestny prístav.
Pamiatky: Zo 4. storočia n. l. pochádza tzv. rímsky oblúk, ktorý je významnou pamiatkou, ale historici sa zatiaľ nevedia zhodnúť na jeho význame. Mestská veža s hodinami pochádza asi zo 17. storočia, k ďalším krásnym pamiatkam patrí mariánsky kostol, baroková katedrála sv. Vida s bohatou klenotnicou. V Miestodržiteľskom paláci sa nachádza Námorné a Historické múzeum.
Crikvenica
- mestečko bolo pôvodne rímskym vojenským táborom a rybárskou osadou. Na začiatku 20. storočia sa mestečko stalo klimatickými prímorskými kúpeľmi a začali sa tu stavať prvé hotely.
Pamiatky: Na začiatku 15. storočia knieža Frankopan postavil opevnený zámok, ktorý daroval pavlánom a tí tu zriadili školu a kláštor. Dnes je v ňom hotel.
Novi Vinodolski
- je to veľmi obľúbené letovisko, kam chodí slovenská a česká klientela. Pôvodne to bola rybárska osada.
Pamiatky: Antickú vežu Lopar postavili v 14. storočí opäť Frankopanovci. Známy je najmä pre tzv. Vinodolský zákonník z roku 1288, ktorý je považovaný za prvý súbor chorvátskeho zvykového práva. Až do 19. storočia sa podľa neho upravovali mieste vzťahy a súdilo sa. Súčasťou hradu bola veža Kvadrac.
Senj
- patrí k najveternejším miestam na chorvátskom pobreží. Je známy silnými vetrami - bórami. Ako Seniu ho poznali už v 4. storočí Ilýri, neskôr patril pod Rím. Zničili ho Avari a v 13. - 15. storočí patril Frankopanovcom.
Pamiatky: V meste sa zachovali v dobrom stave hradby. Je tu veľa krásnych palácov, v ktorých sú dnes múzeá, rovnako ako v stredovekej tlačiarni. Nad mestom sa týči aj hrad Nehaj.
Karlobag
- mestečko sa rozkladá pod Velebtiským pohorím oproti nádhernému ostrovu Pag. Svoj názov dostal podľa habsburského veľkovojvodu Karla, ktorý dal mesto obnoviť, keď ho v roku 1525 vypálili Turci.
Pamiatky: Vzhľadom na ničivú druhú svetovú vojnu zostalo málo historických pamiatok. Zo začiatku 18. storočia sa dochoval kapucínsky kláštor s kostolom sv. Jozefa, zvyšky stredovekého hradu a za mestom ruiny hradu Vidov.
SEVERNÁ DALMÁCIA
Zadar
- je dôležitým strediskom v lodnej a cestnej doprave. Nachádza sa približne v strede krajiny na pobreží, leží na Jadranskej magistrále. Staré mesto je ukryté za hradbami na malom polostrove, z ktorého počas rôznych bitiek a vojen umelo vytvárali ostrov - násyp k hlavnej bráne zlikvidovali, alebo ho zasypali. Počas poslednej vojny v roku 1991 bol Zadar frontovým mestom, zničilo sa tu mnoho pamiatok.
Pamiatky: poschodový - 27 metrov vysoký kostol sv. Donáta z 9. storočia patrí k najmohutnejším a najvýznamnejším stavbám v oblasti. Románsky kostol Panny Márie je súčasťou bývalého kláštora benediktíniek. Počas 2. svetovej vojny bol kostol značne poškodený a kláštor zničený. Katedrála sv. Anastázie s kryptou má bohatú výzdobu. Pôvodne gotický kostol sv. Simeona prešiel niekoľkými prestavbami, rovnako ako starochorvátsky kostolík sv. Vavrinca z 11. storočia. V starom meste sú zvyšky mestského opevnenia a ich súčasti - Pevninská brána či Babia veža.
Vodice
- malé prístavné mestečko je opäť strediskom, ktoré Slováci radi navštevujú. Je známe svojou pobrežnou promenádou. Trojposchodová Čaričova veža zo 16. storočia zostala ako jediná z pôvodného opevnenia.
Šibenik
- leží v Šibenickom zálive, pri ústí rieky Krky. Predmestia síce špatí tu sústredený priemysel, ale centrum patrí k jedným z najkrajších. Rovnako ako Zadar bolo poškodené počas vojny na začiatku 90. rokov. Mesto založil v 11. storočí kráľ Krešimír IV.
Pamiatky: S týmto kráľom sú spojené viaceré mestské pamiatky, ako napríklad pevnosť sv. Anny, ktorá stojí na mieste jeho bývalej rezidencie. Ďalej je pevnosť Šubičevac a sv. Ivana. Vrcholné dielo chorvátskeho sochára a staviteľa Juraja Matejeviča Dalmatinca je Katedrála sv. Jakuba na námestí Chorvátskej republiky. Vedľa je Biskupský palác z 15. storočia a Morská brána.
Trogir
- je starobylý prístav, bolo spojené s pevninou kamenným mostom. V roku 1997 bol Trogir zapísaný na listinu svetového kultúrneho dedičstva organizácie UNESCO.
Pamiatky: Mesto založili tristo rokov pred Kristom Gréci, neskôr bolo hlavným mestom rímskej Dalmácie. Staršie jadro tvoria hradby s pevnosťou Kamerlengo a veža sv. Marka. K hlavným pamiatkam patrí katedrála sv. Vavrinca z 13. storočia, ďalej renesančná kaplnka sv. Jána Trogirského, románsky kostol sv. Jána Krstiteľa, kláštor benediktíniek, kostol sv. Barbory a mnoho ďalších.
STREDNÁ DALMÁCIA
Split
- je najväčšie mesto na pobreží, je dôležitým nákladným prístavom a dôležitou križovatkou. Pôvodne to bola ilýrsko-grécka osada a cisár Dioklecián si ju vybral za svoje sídlo. V 5. storočí sa stal biskupským sídlom, v stredoveku bol dôležitým centrom chorvátskej kultúry.
Pamiatky: hlavnou pamiatkou, ktorá je aj zapísaná v zozname UNESCO, je Diokleciánov palác z 3. a 4. storočia. V paláci môžete nazrieť do zachovaného Diokleciánovho mauzólea, zvonice, krypty mauzólea, klenotnice a knižnice, zachovali sa viaceré paláce. Mimo hradieb paláca nájdete Národné námestie a Námestie Bratov Radičovcov s palácom - múzeom. Vo štvrti Poljud sú viaceré kláštory a paláce. Na okraji mesta je rímsky akvadukt z 3. storočia, ktorý je dodne s funkčný.
Baška Voda
- je to rušné letovisko, nad ktorým sa týčia pozostatky byzantskej pevnosti.
Makarska
- so svojou riviérou patrí k najznámejším letoviskám na chorvátskom pobreží. Úzka cesta priamo po pobreží, prešpikovaná dopravnými obmedzeniami, síce vodičov nenadchýna, ale pre turistov je to pastva pre oči. Nad Makarskou sa vypína pohorie Biokova, na ktoré je z mora nádherný výhľad. Makarska je známa aj ako kúpele, chodia sem pacienti s chorobami dýchacích ciest a pohybového ústrojenstva.
Pamiatky: pôvodne tu bola rímska osada, ktorú zničili v 6. stroočí Ostrogóti. Neskôr ju dobyli Turci a Benátčania. Na polostrove je zrekonštruovaný kostolík sv. Filipa Neriho z 15. storočia, vo františkánskom kláštore je múzeum mušlí. Najkrajším kostolom je katedrála sv. Marka.
Tučepi
- je obľúbené letovisko uprostred krásnej prírody. Má dlhú pláž, ktorá je jedna z mála piesková (príp. malé kamienky). Územie Tučepi bolo osídlené od antiky. Z pamiatok je zaujímavý kostol sv. Juraja zo 14. storočia a barokové letohrádky.
JUŽNÁ DALMÁCIA
Dubrovník
- patrí k tomu najkrajšiemu, čo Európa môže poskytnúť. Počas vojny v rokoch 1991 - 1992 však bolo viackrát ostreľované. Historické centrum bolo už v roku 1970 zapísané do zoznamu svetového dedičstva. Ako jedno z mála je aj zimným kúpeľným strediskom.
Pamiatky: najzákladnejšou pamiatkou je systém historického centra mesta, obohnaný múrmi z 8. až 17. storočia. Na niektorých miestach sú až 6 metrov hrubé. Súčasťou opevnenia je aj 15 obranných veží, najznámejšia je Minčeta, pevnosť Sv. Jána a ďalšie menšie pevnosti (Bokar, Lovrijenac, Revelin). Na tieto miesta sa platí vstupné. Najkrajšou a najvzácnejšou pamiatkou je Kniežací palác z 15. storočia. K ďalším patria kostol sv. Spasiteľa zo 16. storočia, Onofriova studňa, Orlandov stĺp z 15. storočia, barokový chrám sv. Blažeja, strážnica, divadlo Bonda, zvonica…
neum
- mestečko nepatrí Chorvátsku, ale Bosne a Hercegovine. Po rozpade bývalej Juhoslávie sa stalo jej jediným morským prístavom. Jadranská magistrála, ktorá vedie po pobreží až do Dubrovníka, je nad Neumom úplne priechodná. Na ceste si len všimnete pohraničnú búdku s bosnianskym colníkom, vlajku a privítanie, ktoré po šiestich kilometroch plynulo prejde opäť do Chorvátska, kde sa s vami rozlúčia a opäť vás privítajú Chorváti. Kontrola nie je bežná, ale zase netreba byť prekvapený, predsa len ste na území iného štátu.
Pripravila - jač