SME
Utorok, 6. december, 2022 | Meniny má Mikuláš

Plitvice - jazerá, kde sa nakrúcal Winnetou

Chorvátsko má pre našinca jednu výhodu - k moru sa Slovák dostane autom do 24 hodín. Ako sa však spieva v jednej piesni - aj cesta môže byť cieľ. Netreba sa ponáhľať, ale radšej si naplánovať na ceste zastávky na zaujímavých miestach. Takým sú určite ...


Starobylé mesto Krk na rovnomennom ostrove je cieľom mnohých dovolenkárov zo Slovenska. Ponúka nielen históriu a more, ale často aj malé zákutia, kde vás nikto nebude vyrušovať.- FOTO SME - JANA ČEVELOVÁ

Chorvátsko má pre našinca jednu výhodu - k moru sa Slovák dostane autom do 24 hodín. Ako sa však spieva v jednej piesni - aj cesta môže byť cieľ. Netreba sa ponáhľať, ale radšej si naplánovať na ceste zastávky na zaujímavých miestach. Takým sú určite Plitvické jazerá - krajina winnetouovských filmových jazier a vodopádov.

Jedna z najdôležitejších riek, ktorá národný park zásobuje vodou, rieka Korana, je divoká a vďaka tomu veľmi tvorivá ešte skôr, ako sa vôbec dostane k hraniciam parku. Vybúrila sa už pri osade Rastoke v Slunji, na ktorú narazíte, ak idete k Plitvickým jazerám smerom od Záhrebu. Na pravej strane cesty sa odrazu zvýši počet odpočívadiel a výhliadok. Oplatí sa zastaviť, otvorí sa vám nádherný pohľad do rokliny, ktorú vyhĺbila práve Korana. Vodopády a jazerá okolo asi desiatky domčekov a starých vodných mlynov. V Rastoke sa dá aj prespať, vo všetkých domov poskytujú domáci ubytovanie približne za 11 eur na noc. Peniaze od letných turistov sú tu pre ľudí hlavným zdrojom živobytia. Z Rastoky je do Plitvíc len 30 kilometrov, ak ráno vyrazíte, stihnete si ich pozrieť a do večera sa ešte dostať aj na pláž.

Národný park Plitvice je dômyselným prírodným staveniskom. Za svoju krásu vďačí jedinému prírodnému javu - tvorbe travertínu. Celé Plitvice totiž vytvoril vápnik, ktorý sa vylučuje z vody a zachytáva sa na machu a vodných riasach, ktoré obaľujú predmety vo vode - konáre, kmene starých stromov, lístie. Z predmetov sa stávajú travertínové bariéry. Ak by ste park navštívili opäť o sto rokov, už by sa vaše spomienky nezhodovali so skutočnosťou. Travertínové usadeniny zvyšujú stále dno jazier, asi o tri centimetre za rok, tým rastie aj výška vodnej hladiny. Jazerá sa zväčšujú, spájajú, zalievajú staré turistické chodníky, aby na ich okrajoch ľudia vytvorili zase nové. Na miestach, kde travertínové bariéry držia vodu, rastú nové jazerá a tam, kde tlak vody bariéru roztrhne, zase nové vodopády. Tento proces je však možný iba dovtedy, kým niekto vodu neznečistí. Na princíp Plitvíc prišiel v roku 1928 profesor Ivo Pavelka, kým sa však začalo s ochranou prírody, Plitvice ešte stihli vyrábať elektrinu, na brehu jazier vznikli hotely a reštaurácie, vo vode bolo dovolené kúpanie. Plitvice boli vyhlásené za národný park až v roku 1948, dnes je park na zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Na nešťastie návštevníkov, kúpanie je už zakázané. Práve to totiž najviac láka - predstavte si horúce leto a okolo seba nádhernú priezračnú vodu, do ktorej si nemôžete namočiť ani nohu.

Paradoxne vraj prírode v Plitviciach pomohla občianska vojna v bývalej Juhoslávii. Park a hotely či reštaurácie boli zatvorené, prírodu nikto nerušil. Dnes Plitvice opäť navštevuje viac ako pol milióna ľudí ročne.

Plitvice tvorí 16 jazier, z najväčšieho a najvyššie položeného z nich (do neho sa vlieva aj spomenutá Korana) Proscanskeho (vraj od slova prosnja, keď miestni obyvatelia veľmi prosili bohov o vodu. Veľkosť jazera naznačuje, že ich prosby boli vyslyšané.) voda tečie vodopádmi, ale aj podzemnými chodbami a jaskyňami do nižšie položených jazier. Celkový výškový rozdiel medzi najvyšším a najnižším jazerom je 158 metrov a dĺžka parku takmer 10 kilometrov. Pri prehliadke jazier sa pritom nikdy nenudíte - raz sa voda z jedného jazera do druhého valí prudkým vodopádom, inokedy pomaly steká po celej šírke svahu a vytvára akoby vodopád - záclonu. Vy sa raz prechádzate tesne popod neho, inokedy ponad vodu po drevených lávkach. A stále môžete pozorovať základ Plitvíc - tvorbu travertínu, v priehľadnej vode vidíte kmene, ktoré čiastočne ešte pripomínajú stromy, čiastočne už sú obalené sadrou. Akoby pod vodou skameneli krokodíly. Okolo nich sa bez strachu preháňajú kŕdle rýb. Nie sú to pritom jediné živočíchy, ktoré žijú v Plitviciach. V hustom lese okolo rokliny s jazerami sú údajne vlci aj medvede. Samozrejme, bežne ich nevidíte, iba občas narobia starosti zamestnancom parku. Počas minuloročnej sezóny museli zastreliť medveďa maškrtníka, ktorému zachutila zmrzlina. Za svojou pochúťkou vyrážal z lesa k stánkom s občerstvením a k smetným košom.

Národný park má dva vchody - Ulaz 1 a 2. Na druhý narazíte, ak smerujete od pobrežia, teda od Splitu smerom k Záhrebu, vtedy začnete prehliadku priamo na začiatku pri jazere Proscanske. Na záver vás potom čaká bodka - takmer 80-metrový vodopád, ktorým sa do jazier vlieva rieka Plitvica. Svojim výkonom si zaslúžila, že sa park volá práve po nej. Tí, čo sa v parku zastavia cestou na pobrežie, vojdú vchodom 1 a uvidia najskôr tento vodopád. Rovnako dobrou bodkou na záver je však aj jazero Proscanske, ktoré je veľké presne kilometer štvorcový.

Nech začnete z ktoréhokoľvek konca, presne v strede cesty narazíte na druhé najväčšie jazero - Kozjak (údajne podľa stáda kôz, ktoré sa v ňom utopili, keď utekali pred vlkmi). Toto jazero ešte pred 400 rokmi neexistovalo - boli tu dve iné, ktoré sa však spojili keď travertín ukladajúci sa na dne zdvihol hladinu vody. Po jazere Kozjak premávajú lode poháňané elektrinou, jazda je v cene vstupenky.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  2. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  3. Darujte predplatné a získate poukaz v hodnote 10 € do Panta Rhei
  4. Deti cestujú do exotiky zadarmo
  5. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
  6. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý
  7. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce?
  8. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  1. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  2. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  3. Developer projektu Metropolis sa stal Lídrom roka 2022
  4. Nepotrebné telefóny pomáhajú na Vianoce deťom a rodinám v núdzi
  5. Tisíc líp aj pre včely od slovenskej prezidentky
  6. Changes to the System of Remedies
  7. How to succeed when acquiring a business in Slovakia
  8. Nová éra stavieb začína teraz
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 334
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 561
  3. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 5 269
  4. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 4 449
  5. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 243
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 130
  7. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 044
  8. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 414
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: Maličkosti z Malých Karpát: Kamenné tváre a Obelisk
  2. Soňa Fröhlichová: Jazero Powell – najkrajšie priehradové jazero v USA, deň číslo 6
  3. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť piata-Tirana
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 50. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 2/3, prvý polrok 1929
  5. Aleš Tvrdý: Južná Amerika
  6. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť štvrtá- Skaderské jazero a príchod na albánske pobrežie
  7. Aleš Tvrdý: Cestovateľ
  8. Soňa Fröhlichová: Grand Canyon –⁠ jeden z najkrajších prírodných divov sveta, deň číslo 4
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 197 785
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 6 910
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 5 995
  4. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 320
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 031
  6. Jana Melišová: V závoji hmly 2 968
  7. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 771
  8. Café Európa: Čo sa môžeme naučiť od starších demokracií v právach LGBTI+ komunity? 1 950
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  2. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  3. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  4. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  5. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  6. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  8. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
SkryťZatvoriť reklamu