nia mestského zastupiteľstva, ktoré protestovalo proti zrušeniu osobnej vlakovej dopravy do Banskej Štiavnice. Čítať ho už nemá kto. Načo chodiť na stanicu, odkiaľ vlaky nechodia?
Väčšina lokálok, ktoré zrušili železnice a ministerstvo dopravy začiatkom februára, už tri mesiace nepremáva.
Nepomohol ani Kaník
V odľahlej Banskej Štiavnici je veľmi málo pracovných príležitostí a tí, čo prácu nemajú, si ju aj vinou zlej dopravy zháňajú čoraz ťažšie. „Najväčší problém majú s dochádzkou študenti a čiastočne zamestnanci fabrík. Náhradné autobusové spoje nestačia. Zatiaľ sa nedá povedať, že by práve preto stúpla nezamestnanosť v meste, ale zrušenie dopravy rozhodne nepomohlo,“ hovorí primátor mesta Marián Lichner. „Ľudia si hľadajú náhradné riešenia, lebo dnes je väčší problém nájsť si zamestnanie ako dostať sa do práce. Zastavenie osobných vlakov komplikuje ľuďom život.“
Minister dopravy Pavol Prokopovič hovoril, že po pár týždňoch sa doprava na väčšine tratí určite obnoví s iným prevádzkovateľom. Tri mesiace po zrušení sa obnovila premávka osobných vlakov na dvoch z dvadsiatich piatich lokálnych tratí.
„U nás sa obnoví najskôr od septembra, pretože k tomu treba kopu legislatívnych úprav, vybavovačiek. Ak sa doprava sprevádzkuje, tak asi inou formou, nie pod železnicou,“ povedal nedávno Lichner. V pondelok sa však možno rozhodne, že vlak začne znovu premávať už od 15. júna.
Miestny policajt v centre Banskej Štiavnice sa na železničiarov hnevá: „Nieto spojov. Zvolenská SAD vravela, že posilní spoje, ale je to slabé. Chodia tadeto aj iné autobusy, napríklad do Krtíša cez Zvolen, ale nie je šanca, aby ľudí zobrali. Vodič povie, že má plný autobus študentov a viac nevezme. Keď zrušili železnicu, vytvorili sa partie a chodievajú štyria-piati do roboty autom.“
Železnica podľa policajta ušetrí možno pár miliónov ročne, ale väčšine ľudí narobí problémy. „Tesne pred zrušením urobili na stanici novú plynovú kotolňu. Novučké kotle, rúry, pomenili radiátory a potom zrušili dopravu a stanicu zavreli. Veď to je proti logike. Ľudia si mysleli, že vlaky budú jazdiť ďalej,“ hovorí a po spomenutí mena ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka, ktorý je Štiavničanom, a miestni od neho čakali pomoc, iba hodí rukou. „Tomu je to jedno, dovezie ho bavorák a nezaujíma sa o nejakú železničku.“
Ľudia sa vysťahovávali
Ľudia v Štiavnici hovoria, že za komunizmu bolo v meste päťtisíc pracovných miest, dnes sotva dvetisíc. „Všetci vám povedia, že najhoršie to majú tí, čo si hľadajú robotu, a študenti. V piatok a nedeľu je kopa študentov, k vlaku pripájali aj ďalšie dva vagóny navyše a stále bolo málo. Sú tu napríklad dve fakulty z Banskej Bystrice a Zvolena - environmentalistika, ekomuzeológia. Študenti sa neučia vždy len v Štiavnici, dosť často musia cestovať do Zvolena a Bystrice a robí im veľké starosti, keď železnica nefunguje,“ povie starší pán a vojde do domu povyše hotela Kaníkovcov.
Tvrdí, že ak budú ľudia chodiť robiť mimo Štiavnice, tak najmä do zahraničia. „Čo ja sledujem, tak tristo až päťsto ľudí chodí na sezónne brigády do Talianska, zbierajú na farmách jahody a podobne. Jeden, čo som mu prefocoval pas k žiadosti na veľvyslanectvo, hovoril, že v Taliansku v jednom meste stretne viac Štiavničanov ako domácich. Po večeroch sa tam stretávajú v krčmách. Partie murárov a stolárov chodievajú aj do iných štátov.“
Rušenie vlakov považuje za nepremyslený krok. „Bol to aj historický vlak, mal 130 rokov, bol jednou z prvých železníc v Uhorsku. Štiavnica bola druhé alebo tretie najväčšie uhorské mesto, ale odvtedy počet ľudí stále klesá. Podľa mňa je tu väčšie vysťahovalectvo ako na Orave.“
Niektorí tvrdia, že železnica síce vozila aj zamestnancov, ale väčšina ľudí vraj robí buď v Štiavnici, alebo vo firmách, ktoré nie sú na trati. Chodia vraj do Hliníka nad Hronom, do strojární a pivovaru vo Vyhniach, do Hodruše do bane. V Štiavnici sú len malí zamestnávatelia. Tabaková firma padla, ale teraz v nej robia sedačky. Dávnejšie skončila aj Pleta, kde vyrábali pletené odevy.
„Voľakedy tu robievali aj ľudia z Handlovej, dostali byt a pracovali v bani. Prišli sem pre robotu a potom ju stratili. Rozmýšľali, ako sa dostať sem, teraz rozmýšľajú ako sa dostať preč,“ vraví mestský policajt. „V lete sa ešte dá, sú tu firmičky, dačo sa stavia, opravuje, niektoré stavebné firmy robia aj po okolí, kam si odtiaľto vozia ľudí, ale cez zimu idú ľudia na úrad práce a pretĺkajú sa.“
Turistické centrum bez tržieb
Banská Štiavnica by mohla byť typickým turistickým centrom. Sú tu nádherné pamiatky, hoci väčšinou chátrajúce, krásne okolie s veľkým množstvom malých jazier (volajú sa tajchy a je ich vyše dvadsať), dobré služby.
No v sobotu popoludní aj za krásneho počasia je centrum mesta skoro prázdne, turistov nikde. Prázdne reštaurácie, terasy pri krčmičkách. „Dnes ste tu prvý,“ hovorí slečna v baníckom múzeu v krásnom starom dome v centre Štiavnice.
V miestnej pizzérii sedia o pol jednej dvaja ľudia. Nevyzerajú na turistov. Ulica pred pizzériou je úplne prázdna, akurát pani pred poštou zametá chodník.
„Zrušenie železnice nebude mať podľa mňa na turistický ruch veľký vplyv, lebo ňou cestovali skôr trampi, ktorí v meste nezvyšovali tržby. Starosti to robí skôr študentom a niektorým zamestnancom, ale na cestovnom ruchu to asi nepocítime,“ hovorí starší muž v predajni suvenírov. „Takto prázdno je v Štiavnici bežne, ale v lete tu býva oveľa viac ľudí.“
Vo vedľajšej informačnej službe hovoria, že zrušenie vlaku obmedzí cykloturistov. Tí sem prišli vlakom, ale dolu zo Štiavnice už išli na bicykloch. Autobusári ich s bicyklami nevezmú.
O ruže sa starajú
Okolie štiavnickej stanice stále vyzerá, akoby železnica ešte žila. Okolie je pokosené, ruže ostrihané, zem okolo kvetov pokopaná. „Stanicu udržujú, ale vidíte, že sem nechodí ani noha. Načo? Aj autobusy z mesta na stanicu kedysi premávali častejšie, teraz ide už len jeden popoludní,“ hovorí pani v staničnom hostinci. „V hostinci to ide veľmi slabo a cez víkend už skoro vôbec nik nechodí. A počula som aj o ľuďoch, čo museli dať výpovede, lebo po zrušení vlakov sa ťažko dostávali do práce mimo Štiavnice.“