"Chodievam sem štyridsať rokov a v niečom sa Tatry zlepšili, v niečom zhoršili. Ale v zime je to problém. Rady na vlekoch sú možno menšie, ale ešte stále dosť veľké na to, že človek zaplatí za celodenný lístok 520 korún a polovicu času prestojí v rade," hovorí dlhoročný turista Ján Šmárik. "A priemerne zarábajúca rodina nemá šancu stráviť vo Vysokých Tatrách ani týždeň, ak tam nemá niekoho známeho, u koho môžu bývať."
"Ceny začínajú byť naozaj problém. Keď som volal známemu, prečo nechodí do Tatier, odpovedal, že načo, keď ho hneď na parkovisku oberú o 160 korún. Potom chcú desať korún za použitie záchodu, tridsať za hot-dog a štyridsaťpäť za štamperlík rumu. Naozaj to vyzerá, akoby bolo cieľom podnikateľov na Štrbskom Plese zodrať turistu z kože," hovorí majiteľ penziónu v Smokovci.
"Aj ja som cítila, že sem tohto roku prišlo menej ľudí. Nielen Slovákov, ktorí si u mňa kupovali menej novín, ale aj Čechov a Poliakov," hovorí pani z novinového stánku na parkovisku na Štrbskom Plese. "Viac sa chodili lyžovať inde. Možno aj preto, že tu nie sú žiadne atrakcie, ktoré by pritiahli ľudí. V lete je to lepšie, ale tiež toho veľa pomizlo. Nie sú už ani loďky na jazere, ani drevená plávajúca plaváreň, ktoré ľudia poznajú už len zo starých pohľadníc."
Vitajte na Štrbskom Plese!
Omietka a maľovka staničnej budovy turistovi pripomenie, že sa ešte pamätá na dobré časy, keď do Vysokých Tatier prišlo viac ľudí. Ak si turista zatúži odložiť batožinu do úschovnej skrinky, môže si vybrať - k dispozícii ich je 27. A ak nevie po slovensky, možno tak aj urobí. Nebude totiž vedieť, čo znamená nápis Nepoužívať, ktorý je na každej jednej.
A ak by predtým, ako vykročí na rozbitý chodník a vyberie sa do lona prírody, potreboval ísť na toaletu, zaplatí súkromnej firme z Vojan, ktorá má záchody na železnici prenajaté.
Areál snov
Lyžiarsky areál na Štrbskom Plese začali po roku 1970, keď ho kvôli majstrovstvám sveta v klasickom lyžovaní vylepšili, volať aj Areálom snov. Nádherná silueta skokanských mostíkov pod tatranskými štítmi, príjemné hotely, pekná zjazdovka, fantastický vzduch.
Kto príde autom, musí ako prvé zaplatiť na parkovisku pred hotelom FIS parkovné.
Priamo v Areáli snov ponúkajú svoje služby niekoľkí podnikatelia. V bufete v budove pod skokanskými mostíkmi oproti hotelu FIS predávajú napríklad žuvačky za 25 korún (v Bratislave od 12 do 15), hot-dog za 30 korún (v centre Bratislavy 12 až 14), pri ďalších tovaroch sú rozdiely v cenách podobné.
Toalety v tej istej budove boli ešte o desiatej zatvorené, hoci lyžovačka sa začína o pol deviatej. Otvorili ich až po pol jedenástej. Cena za použitie - desať korún. Označenie, kde majú ísť páni a kde dámy, na dverách nie je. Treba sa presvedčiť osobne. Tie, kde pisoár nie je, sú dámske. Tam, kde pisoár je, sú poobíjané kachličky, smrad, dopísané dvere, voda tečie len studená, uterák chýba, malé mydielko vyzerá, že sa na umývadle ocitlo iba náhodou.
V budove je okrem záchodov a drahého bufetu aj predajňa športového tovaru. Pri vchode visí upozornenie, že tovar, hoci zakúpený u nich v obchode, nevymieňajú.
Vedľa je kancelária lyžiarskej školy. Hoci podľa vývesnej tabule mala byť otvorená, záujemca si mohol akurát prečítať odkaz na dverách: "Sme na chyži." Po desiatich minútach čakania sa ku kancelárii pomaličky presunuli dvaja ľudia. Vošli, ani nie po minúte vyšli a odišli. Nápis "Sme na chyži" ostal.
Solisko: WC za 20 korún
Na chatu pod Soliskom láka reklamný plagátik už pri dolnej stanici lanovky na Štrbskom Plese. Lanovka je zrekonštruovaná, rýchla, má nové sedačky, hoci bez plexiskla, ktoré je už na európskych lanovkách štandardom. Lístok za jedinú jazdu na Solisko a späť stojí mimo sezóny dvesto korún.
Pod Soliskom je pekná chatka, v ktorej sa dá aj najesť a prespať. A pred chatou je zapichnutá drevená šípka s nápisom: WC - 60 metrov.
Turista-lyžiar prejde 60 metrov a uvidí nápis: Poplatok za WC 20 korún. Prejde ďalších pár krokov a na drevenej búde (WC) ho čaká ďalší nápis: Kľúč od WC je na chate. Vráti sa teda naspäť do chaty, zaplatí dvadsať korún a dostane kľúč. Na drevenej toalete je tma, ale vypínače na stene nereagujú. Ak ho osvieti, napokon si všimne, že zo stropu visí káblik, na ktorom je malý vypínač. A ak má aj šťastie, zistí aj to, ako sa netradičné záchody splachujú. Nepodarí sa to každému.
Chatári sú veľmi príjemní ľudia a debata s nimi je poučná. Mimo sezóny ani nechcú 20 korún za použitie WC, čaj do dvojdecového hrnčeka s obitým okrajom navaria za 20 korún, tatranku predajú za 15, čokoládu Študenskú pečať za 70. Varené jedlá sú podobne drahé.
Chatári nesúhlasia s názorom, že Vysoké Tatry sú skôr letná atrakcia a lepšie sa lyžuje v Nízkych Tatrách. "V marci tu bola skvelá lyžovačka a aj cez Veľkonočné sviatky bolo výborne," tvrdí chatárka.
Mostík a ostatné
Do neba trčiaca veža skokanského mostíka na Štrbskom Plese tých odvažnejších láka, aby na ňu vyliezli a na vlastné oči uvideli, aký pohľad sa naskytuje skokanovi na lyžiach. K veži sa dá vyviezť lanovkou. Až na mostík vedie výťah, no kto si trúfa, môže ísť po schodoch peši. V lete zvyknú z veže skákať bungee jumping. Tí čo nechcú skočiť, ale len sa pokochať pohľadom, zaplatia súkromnej firme pár korún za to, že sa môžu pozrieť z veže mostíka postaveného za štátne.
"Je veža otvorená aj mimo sezóny?" pýtame sa muža pri lanovke. "Ja neviem, opýtajte sa oproti v hoteli FIS na recepcii, tam budú vedieť." A recepčná ani netuší, či sa na vežu dá vôbec niekedy ísť.
Po lyžovačke sa dá v hoteli FIS za slušné ceny výborne zaplávať, dvíhať činky v posilňovni, zahrať si futbal v telocvični či regenerovať v regeneračných linkách a saune. Večer sa mimo hotela život končí. Stánkari, ktorí predávajú suveníry alebo cigarety za 120 korún, aj obchodníci so športovými vecami sú už dávno doma, keď sa turisti začínajú po večeri prechádzať korzom. Všetko je od piatej nejneskôr od šiestej zatvorené.
Skalnaté Pleso: Segedín za 110
"Tridsať korún za hot-dog na Štrbskom Plese? To nemyslíte vážne, to nie je možné!" čuduje sa pani predávajúca v stánku na parkovisku v Tatranskej Lomnici pri stanici lanovky, po poznámke, že na Štrbskom Plese majú raz také ceny ako ona.
"Ale je pravda, že služby niektorých podnikateľov v Tatrách naozaj nie sú veľmi dobré. Mala som tu známych z Nemecka, a keď odchádzali, ani mi nechceli povedať, v ktorom hoteli bývali. Boli veľmi sklamaní. Chodia sem aj naďalej, ale ubytujú sa vždy v Liptovskom Mikuláši a do Tatier dochádzajú," hovorí pani. Tohtoročnú sezónu hodnotí ako slabú.
Neďaleko stánku s hotdogmi je búdka, v ktorej sedáva muž vyberajúci peniaze za parkovanie. "Ja vás chápem, že šomrete, ale ja som tie ceny neurčoval. Toto je mestské parkovisko, pred časom sme vyberali 120, potom 150, teraz 160 korún," hovorí.
Lanovka, ktorá premáva z Tatranskej Lomnice na Skalnaté Pleso a späť, stojí 300 korún, v sezóne 340. Hore sa výborne lyžuje, ak je najmenej dva metre snehu. Po lyžovačke sa dá najesť v budove lanovky v súkromnej reštaurácii, ktorá pripomína vývarovňu. Segedínsky guláš za 110 korún, malá pepsikola 40 korún, kapustová polievka v umelohmotnom tanieri s umelohmotnou lyžičkou za štyridsať korún. Vyprážaný syr s hranolkami topiacimi sa v masti na umolohmotnom tanieriku stojí 135 korún. Neďaleké WC je, samozrejme, súkromné, prenajaté ho má nejaký Richard Miňovský a za použitie pýtajú od každého osem korún.
Nočný život - nikde?
Centrom mesta Vysoké Tatry, ktoré je rozlohou najväčšie na Slovensku, aj keď má len 5-tisíc obyvateľov, je Smokovec. Večer je to mŕtve mesto. Aj tu sú po šiestej všetky obchodíky zatvorené, zmrzlináreň je otvorená do pol piatej.
Znalec miestnych pomerov, redaktor Tatranského dvojtýždenníka Mikuláš Argalács však oponuje.
"Nie je pravda, že je večerný a nočný zivot v Tatrách nulový. V pondelok môže ísť turista do nočného Grand baru, v utorok do Albasu na diskotéku, ktorá je do tretej ráno, v stredu do Biliard klubu, vo štvrtok do Koliby na folklór, víno, domácu klobásu. A to všetko je v Smokovci v okruhu 150 metrov. V piatok sa dá zabaviť v Poprade alebo vyskúšať hazard v herni na Štrbskom Plese. Žiaľ, je pravda, že málokto o tom vie, lebo tunajší podnikatelia sa akosi nevedia či nechcú spropagovať," tvrdí Argalács.
Čo by bolo, keby bolo
V Smokovci majú aj kolkáreň, ale zahraniční turisti sotva tušia, čo nápis "kolkáreň" na obyčajnom bielom dome znamená. A keď do nej náhodou zablúdia, nemusia hneď pochopiť, kde sú. Dve výborné dráhy za dvesto korún na hodinu sú totiž až za uvítacou zafajčenou krčmou.
V centre Smokovca majú aj kultúrny dom. Lenže už pätnásť rokov stojí obrovská budova nedokončená za hrdzavým plotom.
Pár metrov vyššie nad drahým plateným parkoviskom je zdevastovaný amfiteáter. Rozbité lavičky, dopraskaná biela stena, na ktorú sa premietalo, blato, neporiadok. "Vraj tam mala záujem investovať firma, ktorá by urobila bazény, aquapark, rehabilitáciu. Poslanci sa však nedohodli, tak amfiteáter ďalej chátra," povedal jeden z miestnych hoteliérov.
Pár nevydarených podnikateľov
Väčšina podnikateľov v Tatrách sú slušní ľudia, ktorí sa snažia vyjsť zákazníkom v ústrety. Vynikajúce penzióny za výborné ceny, slušné stravovanie však berú zahraniční turisti ako samozremosť. V pamäti im skôr ostane drahý vlek a odporné jedlo z bufetu za neprimerané peniaze.
Niektorí hoteliéri už naznačujú, že niekoľko nie veľmi vydarených podnikateľov môže pokaziť celé Tatry a dojem turistov z nich.
"Stále čítam, že v Tatrách je draho, ale nik s tým nič neurobí. Akurát - čím viac sa o tom bude písať, tým horšie to bude pre nás, ktorí poskytujeme služby za normálne ceny. Hanbu nám robí naozaj pár ľudí," hovorí šéf reštaurácie v Smokovci. Majiteľ susedného penziónu tvrdí, že každý, kto príde do Tatier, chce vidieť Štrbské Pleso, a to je svojimi cenami ako odtrhnuté od ostatných osád mesta.
Aj oni upozorňujú na predražené parkoviská. Tie v meste spravuje magistrát, ale pri hoteloch vládnu súkromné bezpečnostné služby. "O tom, ako esbéesky získali parkoviská pri niektorých hoteloch, sa hovorí všeličo, ale nik nepovie nič nahlas. Takže si môžeme len domýšľať, či je to normálna obchodná dohoda alebo výmena za to, aby mali hoteliéri pokoj," odpovedajú majitelia penziónov na otázku, prečo si hotely nestrážia a nevyberajú poplatky za parkovné sami.
Drahé vleky
Nedávno mali tatranskí podnikatelia v cestovnom ruchu schôdzu. Hoteliéri sa sťažovali, že vleky sú drahé a aj preto prišlo do Vysokých Tatier menej ľudí. "Hoteliérom odpovedal človek z 1. tatranskej, ktorá vlastní vleky. Oni vraj úbytok nepocítili. Asi neklamal, ale faktom je, že v období mimo Vianoc neboli na lanovky také rady, ako napríklad minulý rok. Očividne stratí stredisko Ždiar, ale Štrbské Pleso nie, tam ľudia stále prídu," hovorí Mikluláš Argalács.
Hoteliéri veria, že Tatry budú veľkým lákadlom aspoň v lete. "Tatry v lete sú fantastické, som si istý, že omnoho lepšie ako Alpy. Tam sa musí turista štverať na dobrý kopec aj tri dni. U nás skoro ráno vyrazí z penziónu, vyjde na nádherný štít a na večeri je už znova tu," vraví majiteľ jedného zo Smokoveckých penziónov.
Primátor a štát
Pokles návštevníkov priznáva aj primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš. "Pokles cestovného ruchu je aj vo svete. Je pravda, že keď porovnáme túto sezónu s minulou, tak prišlo asi o desať až pätnásť percent návštevníkov menej. Možno je to aj kvôli tomu, že 1. tatranská zdvihla ceny za vleky, ale veľké plus pre lyžiarov je, že sa už nevezú na Solisko 24 minút, ale sedem. Viem, že prišlo menej Poliakov a počul som aj o takých prípadoch, keď turisti bývali v Tatranskej Lomnici či v Ždiari a lyžovať sa chodili do Tatier na poľskej strane. A to o niečom svedčí," hovorí Mokoš.
Podľa neho by však Tatrám malo venovať viac pozornosti aj vedenie štátu. "Mali by povedať čo chcú mať v budúcnosti z Vysokých Tatier. Keď budeme fungovať naďalej ako za súčasnej legislatívy, tak to za desať rokov môžeme zabaliť. Tak ako je prijatý zákon napríklad o Bratislave, mal by byť aj zákon o meste Vysoké Tatry, ktoré má obrovské špecifiká. Je to rozlohou najväčšie, najdlhšie a najvyššie položené slovenské mesto. A je, že je v TANAP-e, kde musíme chrániť prírodu," hovorí primátor.
názor odborníka
Tatry budú stále lákadlom
Odborník na cestovný ruch a vydavateľ časopisu Cestovateľ Ľubomír Motyčka si je istý, že Tatry budú turistov lákať aj naďalej.
"Posledné tri-štyri roky bol v Tatrách boom lyžovačiek a začala sa vytvárať ilúzia, že Vysoké Tatry sú na zimné športy výborné. Starí skúsení tatranskí hoteliéri však tvrdia, že leto je oveľa lepšie ako zima. Problémom Tatier je aj slovenská nátura - neviem, či sú tu aspoň traja hoteliéri schopní na niečom sa dohodnúť. Neexistuje u nás vedomie, že tvoj úspech je mojim úspechom a naopak, hoci v turistickom ruchu platí, že neúspech konkurenta môže znamenať aj môj pád," tvrdí Motyčka.
Už dlho kritizuje, že večer sú Tatry mŕtve a niektorí hoteliéri ho za to nemajú príliš v láske.
Konkurencia
Príčiny horšej zimnej sezóny vidí aj vo vzrastajúcej konkurencii.
Vysoké Tatry ponúkajú relatívne málo lyžiarskych možností, atraktívne sú aj všetky okolité lyžiarske strediská. "Vo Vysokých Tatrách sú síce príťažlivé hotely, krásne penzióny, ale čo z toho, keď chýbajú lyžiarske trate. Prečo by sa napríklad Banskobystričan mal ísť lyžovať do Vysokých Tatier, keď pri Bystrici zasnežujú Selce, Šachtičky, Donovaly, Tále, Mýto a ceny sú nižšie. A prečo by mal Bratislavčan cestovať štyristo kilometrov po zlých cestách, keď slušnú lyžovačku má už osemdesiat kilometrov od Bratislavy - v Rakúsku. A vo vzdialenosti štyristo kilometrov, ale po diaľnici, sú také kvalitné strediská, o akých sa na Slovensku zatiaľ nesníva, aj keď si dovolím tvrdiť, že Nízke Tatry a Ružomberok išli v kvalite veľmi hore."
Jedzte v hoteli
Motyčka má aj recept, ako sa vyhnúť drahým a zlým jedlám. "Netreba jesť v predražených bufetoch, ale v dobrej hotelovej reštaurácii. Ak si porovnáte ceny, zistíte, že sa až tak veľmi nelíšia. Samozrejme, v jedálnych lístkoch sú aj drahé špeciality, ale ceny bežných jedál sú len o niečo vyššie a kultúra stolovania sa nedá porovnať."
O ponuke bufetov hovorí: "Zahraničný turista si môže myslieť, že nevieme ponúknuť nič iné ako klobásy, hot-dogy a hamburgery. Nikto sa nesnaží vymyslieť niečo nové. To je však charakteristické pre väčšinu postkomunistických krajín, s výnimkou Maďarska."
S názorom, že Vysoké Tatry sú veľmi drahé, nesúhlasí. "Dajú sa nájsť výborné penzióny za slušné ceny s výbornými službami." Na bufety má však podobný názor ako väčšina ľudí.
Autor: Text, foto: RICHARD FILIPKO