Veľkonočné tradície majú v každej krajine a na každom kontinente inú podobu. V slovenských ľudových zvykoch sa spojili kresťanské sviatky s obradmi na uvítanie jari a urýchlenie konca zimy. Patrí k nim napríklad vynášanie Moreny a nosenie leta v podobe rozvitých prútov. Magické úkony mali zabezpečiť úrodu, zdravie, obmedziť vplyv zlých síl, získať priazeň mŕtvych predkov, a to obradnou očistou i prípravou jedál. Farbenie vajíčok, veľkonočná šibačka a oblievačky pretrvali až do súčasnosti. Vo Francúzsku vyrábajú na Veľkú noc čokoládové vajcia, ktoré sú hotovými umeleckými dielami, a ľudia sa nimi vzájomne obdarúvajú na znak úcty a lásky. Na Ukrajine zas zdobia vajíčka maľovaním. Na trhoch sú populárne na čierno farbené vajíčka s motívmi ryby symbolizujúcej Krista, alebo rôznych zvierat, ktoré charakterizujú prosperitu.
Susedia sa dohodnú a utkajú obrovský koberec Alfombras, po ktorom kráča procesia na čele s ukrižovaným Ježišom Kristom. Ich cestu lemujú špaliere mužov a chlapcov, ktorí na svojich bielych rúchach nesú purpurové šerpy. Gréci varia polievku z jahňacích sŕdc a čriev, symbolizujúcich spletité putovanie človeka, kým ho Kristus nevyvedie na správnu cestu. Rodiny podnikajú výlety do prírody a užívajú si sviatok pri pečenej jahňacine. Gréci farbia vajcia na červeno a zapekajú ich do tradičného veľkonočného chleba.
Arménsko
Sedemtýždňový predveľkonočný pôst jednej z najstarších kresťanských cirkví vychádza zo starobylej tradície Aklatisu. Zavčas rána gazdinky vešajú struky cesnaku pod stropy a na kozuby. Na konci každého týždňa odstránia jeden z nich. V tom čase nepijú alkohol a nejedia mäso. Štyridsať dní pred sviatkami začínajú zbierať vajcia, ktoré kedysi farbili iba na červeno a žlto, čo malo znázorňovať Kristovu krv. Aj národné arménske jedlo pilaf vyzdobujú farebnými vajcami, rybami, bylinami a plodmi. Servírujú však najmä jedlá z rýb, ktoré majú pripomínať tradíciu prvotných kresťanov. V malých dedinkách doteraz dodržiavajú zvyk pečenia siedmich bochníkov chleba, do ktorých zapekajú kovovú mincu pre šťastie. Na ich stole nechýba ryža, znamenie ľudskosti, a jantár, ktorý predstavuje luxus, zdravie a bohatstvo.
Poľsko
Týždeň pred Kvetnou nedeľou gazdinky nepečú chlieb, pretože sa boja, že po celý rok by sa im kazilo cesto. Rovnako ako na Slovensku navštevujú Boží hrob, na rozdiel od Čechov, ktorí už od tejto zvyklosti upustili.
Fínsko
Na Veľkonočnú nedeľu šľahajú priateľov a známych vrbinou. Má im to priniesť šťastie a súčasne pripomenúť slávnostný príchod Ježiša do Jeruzalema.
Švédsko
Tu sa deti tešia na dlhú sobotu. Preoblečú sa do kvetovaných sukní, na hlavy si uviažu šatky a zvonia od dverí k dverám, aby si vypýtali sladkosti.
Nórsko
K vrcholným veľkonočným udalostiam tejto krajiny patria svetové majstrovstvá dôchodcov v behu na korčuliach.
Veľká Británia
Do čokoládových vajíčok nevkladajú hračky, ale zlaté šperky. Klenotnícke firmy sa každoročne predháňajú v originalite nápadov. Okrem toho do exkluzívnej obchodnej siete dodávajú natvrdo uvarené vajcia čajok.
Walesania mohli kedysi vyjsť na Veľký piatok von iba naboso, aby nevyrušili zem. V súčasnosti sa koná na Veľkonočný pondelok krátko pred svitaním procesia, ktorou pozdravujú slnko - symbol zmŕtvychvstania Krista. Podobne ako v celej Británii, aj oni si pochutnávajú na mladej jahňacine.
Filipíny
Filipíny sú jednou z najkresťanskejších krajín Ázie, ôsmi z desiatich obyvateľov sú katolíci. Aj to je možno dôvod, prečo sú vo svojej viere výnimoční a ich veľkonočné oslavy sú neobvyklé svojou krutosťou. Biela sobota sa tu volá Čierna a Veľký piatok premenovali na Boží piatok. Práve on je oficiálnym sviatkom, počas ktorého sa na 500 miestach Filipín koná bolestivá dráma. Mladí muži sa zoblečú do pol tela, ohnú chrbát a nechajú sa do krvi biť drevenými paličkami, ktoré sú obalené rozdrvenými črepinami. Iní muži a ženy sa zasa nechávajú pribiť na kríž. Obete vydržia na kríži v päťdesiatstupňovej horúčave približne desať minút.
Na mohutných procesiách, ktoré sa končia ohňostrojom, sa zúčastňuje množstvo ľudí. V Mexiku nevidíte čokoládové vajcia, zajačikov, fazuľu ani korbáče na slávnostne prestretých stoloch. Toto všetko odsudzujú, pretože im to pripomína bielych. Celá krajina sa najprv modlí a potom dovolenkuje. Mexičania si doprajú dva týždne oddychu, počas ktorého sa venujú rodinne. Na Veľkonočný pondelok sa tu začínajú, podobne ako v Španielsku a Portugalsku, býčie zápasy.
Nikaragua
V hlavnom meste Nikaraguy hrajú na rôznych miestach dramatické divadlo ukrižovania Ježiša Krista. Mestom prúdi viac procesií, všetci sa modlia a priebežne zastavujú, pripomínajúc si tak Kristovu strastiplnú cestu.
Sudán
V Sudáne sa v minulosti končili oslavy Veľkej noci bitkou a slzným plynom v kostole. Päťpercentná kresťanská menšina ohlásila totiž úradom, že svoj sviatok chce osláviť na Zelenom námestí v centre Chartúmu. Moslimskí radikáli ich zahnali na predmestie, ani tam však neprebehla omša dôstojne. Poriadková polícia vstúpila až do kostola, oslepila veriacich a väčšinu z nich zatkla.
USA
V celých Spojených štátoch hľadajú deti veľkonočné vajcia, ktoré rodičia ukryjú v okolí domu. Existuje dokonca vajíčkový výbor, ktorý združuje chovateľov sliepok a stará sa o vajcia. Počas Veľkej noci sa konajú detské párty, na ktorých sa deti zabávajú pri hudbe. Pri Lincolnovom pamätníku vo Washingtone sa každoročne konajú bohoslužby. Veľkonočné gúľanie vajca je súčasťou amerických osláv jarných sviatkov od roku 1810. Vtedajšia prvá dáma Doley Madisonová zabezpečila varené vajcia, ktoré sa dnes premenili na drevené a môžu ich naháňať a zbierať deti od troch do šesť rokov. Na Veľkonočný pondelok sa tradične pre návštevníkov otvárajú dvere Bieleho domu. Ľudia si dávajú darčeky. Prezident Bill Clinton dostal kedysi ako dar maľované vajcia dokonca z Českej republiky.
Austrália
V Austrálii bol najdôležitejším veľkonočným symbolom králik. Pretože na najstaršom kontinente sa králiky nekontrolovateľne premnožili a začali ohrozovať menšie zvieratá, rozhodli sa odborníci-zoológovia nahradiť ich domácim bilbym. Ide o vakojazveca ušatého, ktorý konkuruje králikovi pri hľadaní potravy. Nik však zatiaľ netuší, či vytlačí zajačikov aj v čokoládovej forme.
Španielsko
Slávenie Veľkého týždňa má bohatú podobu najmä v Andalúzii. Najfascinujúcejšia je Sevilla, miesto, kde sa dosahuje vrchol náboženského citu a extázy vyjadrenej teatrálnou formou. Obyvatelia i turisti sa húfne valia do ulíc, ktoré sa stávajú scénou pre mnohokrát opakovanú Muku a smrť Ježiša Krista. Na procesiách Semana Santa sa zúčastňujú nábožné bratstvá, ktoré pôsobia pri farských kostoloch v meste. Najneobyčajnejšia je 24-hodinová sevillská procesia nazývaná Madruga (svitanie), ktorá trvá od obeda Veľkého štvrtka až do obeda Veľkého piatka. Mestečko Calanda sa nepretržitým dvadsaťštyrihodinovým bubnovaním preslávilo na celom svete.