Hoci vo Vysokých Tatrách existujú väčšie, známejšie i rozmanitejšie doliny, než je Batizovská, práve táto necelé štyri kilometre dlhá, divoká dolina má svoje špecifiká a krásy. K jej minimálnej návštevnosti v rozhodujúcej miere prispieva fakt, že nie je sprístupnená turistickým chodníkom, len po jej južnej časti prechádza Tatranská magistrála.
Batizovská dolina sa rozprestiera v centrálnej časti Vysokých Tatier, je otvorená na juh. Obkolesuje ju úchvatná scenéria - zo západnej strany masív Končistej (2537 m), ktorý sa pripája na hlavný hrebeň, uzatvárajúci dolinu zo severu, na Popradskom ľadovom štíte (2396 m). Dominujúcou horou doliny je Batizovský štít (2448 m) . Z východu ju ohraničujú najvyššie vrchy Slovenska - masív Zadného Gerlachu (2630 m), Gerlachovský štít (2654 m) a Kotlový štít (2601 m). V dolnej časti doliny sa nachádza v nadmorskej výške 1879 m Batizovské pleso, ktoré patrí k väčším ľadovcovým jazerám v Tatrách.
Najväčšou zvláštnosťou doliny je však osamelo stojaci skalný zub v strede hornej časti doliny. Nazýva sa Kostolík (2251 m) a je typickým príkladom nunataku. Toto netradičné slovo pochádza od eskimáckych Inuitov a označuje jednu z foriem ľadovcového reliéfu, ktorá je v zaľadnených častiach sveta bežná, u nás je však skutočnou raritou.
Ide o skalný výbežok, ktorý svojou výškou prečnieval hrúbku ľadovca v čase zaľadnenia územia, v prípade Tatier to bolo asi pred 200-tisíc rokmi. Práve vtedy sa teplotným vplyvom pevninského ľadovca vytvorili v Tatrách horské údolné ľadovce, ktoré formovali dnešnú podobu týchto hôr. Zatiaľ čo časť nunataku, ktorá bola „ponorená“ do ľadovca, je hladko formovaná, horná časť, ktorá nad neho čnela, podliehala mrazovému zvetrávaniu, je rozpukaná, ľahko sa láme.
Na území Tatier sú dnes okrem Kostolíka ešte tri nunataky - Strelecká veža v závere Veľkej Studenej doliny, hrebeň Hrubej veže v Bielovodskej doline a predĺžený Dračí hrebeň v doline Zlomísk.
Kostolík odjakživa lákal aj priekopníkov horolezectva. Stal sa osudným pre jedného z najznámejších mužov tatranských stien - Poliaka Stanislawského. Ten tu so spolulezcom Wojnarom zahynul, paradoxne, pri nie príliš ťažkom výstupe. Doplatili práve na špecifickú stavbu nunataku - v hornej časti výstupu sa s nimi odrhol zvetraný skalný blok.
Z doliny vedie aj jedna z dvoch bežne využívaných ciest na Gerlachovský štít - Batizovská próba. Touto cestou prvýkrát horolezci vyliezli v roku 1875, v roku 1880 cestu zabezpečili umelými pomôckami. Najmä v spodnej časti je pomerne exponovaná, vedie kolmou, hladkou stenou, ktorá vyššie pokračuje tzv. Batizovským žľabom. Cesta je prístupná len v sprievode horských vodcov, bežne sa skôr používa na zostup z Gerlachu.
Prístup: Dolná časť Batizovskej doliny je prístupná priečne prechádzajúcim červeno značeným chodníkom Tatranskej magistrály. Úsek sa začína na Popradskom plese (1500 m), vedie cez Sedlo pod Ostrvou (1966 m, 1 h), obchádza masív Klina, traverzuje výbežky Končistej a vchádza do samotnej doliny. Chodník ďalej traverzuje výbežky masívu Gerlachu až k horskému hotelu Sliezsky dom (1670 m, 3 a 1/2 h), ktorý už stojí vo Velickej doline. Od hotela môžete pokračovať zeleno značeným zostupom do Tatranskej Polianky (1005 m, 5 h) alebo po žltej značky do Starého Smokovca (1010 m, 5 a 1/4 h).