SME
Sobota, 8. máj, 2021 | Meniny má IngridaKrížovkyKrížovky

Najstaršie odtlačky ľudských končatín

Naozaj pred vyše tristotisíc rokmi zostupovali z kopca v Roccamonfine v južnom Taliansku tri praveké deti rozdielnych pováh?V jaskynných príbytkoch praľudí sa popri kamenných či kostených nástrojoch, ozdobách a nádherných maľbách lovnej zveri často vyskyt


Odtlačky z Roccamonfina. Hore je celkový pohľad na líniu A, pod ňou detail stopy z línie A, na obrázku c je schéma línie A, na obrázku d je schéma línie B. FOTO - KENYA NATIONAL MUSEUM, UNIVERSITA DI PADOVA


Stopy „rodinky“ australopitekov v Laetoli.

ujú aj odtlačky ich končatín. Ide najmä o nohy na dne chodieb a siení, vzniknutých chôdzou, ale aj dlane so všetkými prstami, prípadne jednotlivé prsty na stenách či stropoch, zväčša úmyselné „podpisy“ pravekých výtvarníkov.

Patria väčšinou anatomicky moderným ľuďom druhu Homo sapiens, v zopár prípadoch neandertálcom (Homo neanderthalensis). Datované sú v rámci posledných stotisíc rokov.

Jedinou výnimkou je zle zachovaný izolovaný odtlačok nohy z juhofrancúzskej lokality Terra Amata, starej niekoľko stotisíc rokov. Ak naozaj ide o odtlačok nohy pračloveka, musela patriť niektorému z takzvaných archaických Homo, odvodených z druhu Homo erectus.

Chodci z Laetoli

Pravda, z tanzánskej lokality Laetoli severne od jazera Eyasi sú známe odtlačky nôh skupinky hominidov spred 3,5 až 3,8 milióna rokov. Do čeľade hominidov (Hominidae) vedci zaraďujú všetkých priamych i nepriamych predchodcov človeka od rozchodu našej evolučnej línie s predkami dnešných šimpanzov (takmer určite pred vyše 7 miliónmi rokov). Stopy hominidov v Laetoli objavil v roku 1978 Paul Abell a preskúmali Richard Hay a Mary Leakeyová.

Sopečným popolom, ktorý po daždi stuhol a nakoniec skamenel, vďaka čomu sa odtlačky zachovali, tam v hĺbke času vzpriamene kráčal veľký jedinec („muž“), v jeho stopách menší („žena“) a vedľa nich najmenší („dieťa“), ako vidno dodnes (obrázok 1).

No vtedy ešte po vlastnom ľudskom rode Homo nebolo slychu – na evolučnú scénu vstúpil až o zhruba milión rokov neskôr. Chodci z Laetoli patrili k australopitekom. Tí mali neveľkú mozgovú kapacitu a základnú anatómiu ľudoopov. Znakmi chrupu a tváre a najmä pohybom po dvoch končatinách však patria do línie vedúcej k nám. Dvojnohosť sa totiž považuje za prvý atribút „poľudštenia“ vyšších primátov a australopitekovia už určite dvojnožcami boli.

Z niektorého druhu ich takzvanej gracílnej vetvy s jemnejšou stavbou kostry sa vyvinuli prví príslušníci nášho rodu Homo (dnes sa hovorí o druhu Australopithecus garhi, objavenom koncom 90-tych rokov v Etiópii).

Australopitekovia boli akísi predľudia, nie ešte striktne ľudia, ktorí by mali veľkosť postavy a ostatnú anatómiu (osobitne mozgovú kapacitu) blízke našim – preto úvodzovky pri členoch laetolijskej „rodinky“.

Diablove stopy z Kampánie

Pokrok v poznaní mechanizmu chôdze a stavby chodidiel našich prapredkov teraz priniesol nový výskum trojice talianskych vedcov, o ktorom napísali v najnovšom čísle časopisu Nature. Tvoria ju Paolo Mietto z Universita di Padova a Marco Avanzini z Museo Tridentino di Scienze Naturali v Trente s Giuseppem Rolandim z Universita di Napoli.

Týchto bádateľov upozornili Marco De Angelis a Adolfo Panarello na záhadné odtlačky v skamenenom zeolitovom tufe na západnom okraji sopečného komplexu Roccamonfina v severozápadnej Kampánii (južné Taliansko). Dedinčania ich tam volajú „diablove stopy“ a ležia na prudkom svahu so sklonom až 80 stupňov. Geologické okolnosti umožnili túto lokalitu spoľahlivo datovať do doby pred 385-325-tisíc rokov.

Ide o tri línie odtlačkov na ploche asi dvetisíc štvorcových metrov. Mieria približne rovnakým smerom. Línia A je dlhá 13,4 m s prevýšením 4,26 m a tvorí ju 27 odtlačkov nôh. Má tvar „Z“ s dvoma ostrými obrátkami, aby jedinec ľahšie zišiel po svahu (obrázok 2c). Línia B meria 8,6 m a tvorí ju 19 odtlačkov nôh preklenujúcich výškový rozdiel 2,91 m. Zostupuje priamo dolu, ku koncu zahýba o asi 45 stupňov doprava (obrázok 2d). Po piatom odtlačku zhora sú odtlačky rozložené nerovnomernejšie, zostupujúci sa zjavne dva razy pošmykol a musel sa oprieť dlaňou vedľa tela, aby znovu získal rovnováhu. Vidno to v strede a na konci tejto línie. Línia C je rovná a meria 9,98 m, tvorí ju 10 odtlačkov na výškovom rozdiele 2,56 m v dvoch oddelených sériách. Sú to rovnomerné kroky bez šmýkania.

Všetky odtlačky nôh sú približne 20 cm dlhé a 10 cm široké. Podľa zvyčajného vzťahu pre pomer dĺžky odtlačku chodidla k výške postavy by to znamenalo, že praľudia, ktorí zanechali línie A až C, neboli vyšší ako 1,5 m.

Platí však tento vzťah aj pre praľudí? Navyše mohlo ísť o mladých jedincov. V niektorých odtlačkoch sú zreteľné päta aj predná časť chodidla, so zjavnými náznakmi vyklenutia. Zachovali sa aj malé priehlbiny na ich prednom okraji, podľa všetkého po prstoch. Os prednej časti chodidla mieri uhlopriečne k základni palca. Všetky línie stôp sú úzke, so strednou dĺžkou kroku 60 cm a veľkým krokom na úrovni 120 cm.

Hoci odtlačky nenesú všetky známe znaky súvislej ľudskej chôdze (už aj vzhľadom na strmý svah), nepochybne ich možno pripísať úplným dvojnožcom z ľudského rodu. Traja jedinci, ktorí ich zanechali, boli asi rovnako vysokí a pohybovali sa podobne rýchlo. Mali plne vzpriamený postoj, rukami iba udržiavali rovnováhu pri zostupe. Línia C vyznačuje pomalý, pravidelný zostup najmenej strmým úsekom, línia A optimálne kľučkovanie po vrstevniciach, línia B „hazardérsky“, no riadený pohyb priamo nadol so šmýkaním.

Akoby sme sa dnes pozerali na tri deti odlišných pováh, zostupujúce z kopca.

Kľúčová otázka: Kto boli?

Kto tieto odtlačky zanechal? Spomínali sme archaických Homo, odvodených z druhu Homo erectus. V období, o ktoré ide (pred 385-tisíc až 325-tisíc rokmi), ich v Afrike predstavoval druh Homo rhodesiensis, v Európe Homo heidelbergensis. Všeobecne to boli poslední spoloční predkovia anatomicky moderného človeka druhu Homo sapiens a neandertálcov. Nemožno vylúčiť ani zvláštne juhoeurópske línie, odvodené buď zo španielskeho druhu Homo antecessor spred približne 800-tisíc rokov, alebo o potomkov druhu, z ktorého sa priamo v Taliansku, na lokalite Campogrande blízko mesta Ceprano v južnom Latiu našla lebka datovaná do obdobia pred 800-900-tisíc rokmi. Vzhľadom na dĺžku je anomálne široká a má pomerne vysokú mozgovú kapacitu. Celkovo je pozoruhodnou zmesou znakov Homo heidelbergensis, Homo erectus/Homo ergaster (prvý z týchto druhov vzišiel z druhého a splýva s ním) a Homo rhodesiensis.

Tak či onak, línie z Roccamonfina sú najstaršie známe odtlačky končatín jednoznačne ľudských tvorov nielen v Európe, ale celosvetovo.

ZDENĚK URBAN

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa dostať do formy? Padel je ako tenis, no ďaleko zábavnejší
  2. Tatra banka ako prvá banka na Slovensku vydala zelené dlhopisy
  3. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku
  4. Najkrajší darček? Nielen maminy poteší večer plný dobrej hudby
  5. SME.sk prináša nové Prémiové predplatné
  6. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe
  7. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  8. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú?
  9. O pro-agingu so Soňou Müllerovou, Deň matiek a ekošpeciál
  10. SME Elektromobilita: Ako nabíjať? Aký majú dojazd?
  1. Blíži sa Deň matiek. Pripravme im raňajky ako pre kráľovnú
  2. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku
  3. Jarná očista organizmu – ako sa do nej pustiť naplno?
  4. Ako sa dostať do formy? Padel je ako tenis, no ďaleko zábavnejší
  5. Kancelársky trh ožíva, potvrdzuje to aj najväčší developer
  6. Najkrajší darček? Nielen maminy poteší večer plný dobrej hudby
  7. SME.sk prináša nové Prémiové predplatné
  8. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  9. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú?
  10. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe
  1. Zaočkovaní dostávajú pivo zdarma alebo 350 eur 57 319
  2. Ste finančný guru? Otestujte sa a investujte s mobilom 19 050
  3. Deti sa počas pandémie vrátili dozadu, hovorí pedagogička 15 457
  4. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú? 13 854
  5. Máte 30 a začínate investovať? Týchto 6 vecí potrebujete vedieť 8 673
  6. Čo ľuďom chýba počas práce z domu najviac? Káva to nie je 7 805
  7. Zaujímavé príležitosti po kríze. Analytici radia, kam investovať 7 658
  8. Investuje od dvanástich. Najväčší rast dosiahol o 1 600 percent 7 421
  9. SME Elektromobilita: Ako nabíjať? Aký majú dojazd? 7 259
  10. Minerálky pod lupou. Kedy nám škodia a kedy prospievajú? 7 076
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu