Odtlačky z Roccamonfina. Hore je celkový pohľad na líniu A, pod ňou detail stopy z línie A, na obrázku c je schéma línie A, na obrázku d je schéma línie B. FOTO - KENYA NATIONAL MUSEUM, UNIVERSITA DI PADOVA
Stopy „rodinky“ australopitekov v Laetoli.
ujú aj odtlačky ich končatín. Ide najmä o nohy na dne chodieb a siení, vzniknutých chôdzou, ale aj dlane so všetkými prstami, prípadne jednotlivé prsty na stenách či stropoch, zväčša úmyselné „podpisy“ pravekých výtvarníkov.
Patria väčšinou anatomicky moderným ľuďom druhu Homo sapiens, v zopár prípadoch neandertálcom (Homo neanderthalensis). Datované sú v rámci posledných stotisíc rokov.
Jedinou výnimkou je zle zachovaný izolovaný odtlačok nohy z juhofrancúzskej lokality Terra Amata, starej niekoľko stotisíc rokov. Ak naozaj ide o odtlačok nohy pračloveka, musela patriť niektorému z takzvaných archaických Homo, odvodených z druhu Homo erectus.
Chodci z Laetoli
Pravda, z tanzánskej lokality Laetoli severne od jazera Eyasi sú známe odtlačky nôh skupinky hominidov spred 3,5 až 3,8 milióna rokov. Do čeľade hominidov (Hominidae) vedci zaraďujú všetkých priamych i nepriamych predchodcov človeka od rozchodu našej evolučnej línie s predkami dnešných šimpanzov (takmer určite pred vyše 7 miliónmi rokov). Stopy hominidov v Laetoli objavil v roku 1978 Paul Abell a preskúmali Richard Hay a Mary Leakeyová.
Sopečným popolom, ktorý po daždi stuhol a nakoniec skamenel, vďaka čomu sa odtlačky zachovali, tam v hĺbke času vzpriamene kráčal veľký jedinec („muž“), v jeho stopách menší („žena“) a vedľa nich najmenší („dieťa“), ako vidno dodnes (obrázok 1).
No vtedy ešte po vlastnom ľudskom rode Homo nebolo slychu – na evolučnú scénu vstúpil až o zhruba milión rokov neskôr. Chodci z Laetoli patrili k australopitekom. Tí mali neveľkú mozgovú kapacitu a základnú anatómiu ľudoopov. Znakmi chrupu a tváre a najmä pohybom po dvoch končatinách však patria do línie vedúcej k nám. Dvojnohosť sa totiž považuje za prvý atribút „poľudštenia“ vyšších primátov a australopitekovia už určite dvojnožcami boli.
Z niektorého druhu ich takzvanej gracílnej vetvy s jemnejšou stavbou kostry sa vyvinuli prví príslušníci nášho rodu Homo (dnes sa hovorí o druhu Australopithecus garhi, objavenom koncom 90-tych rokov v Etiópii).
Australopitekovia boli akísi predľudia, nie ešte striktne ľudia, ktorí by mali veľkosť postavy a ostatnú anatómiu (osobitne mozgovú kapacitu) blízke našim – preto úvodzovky pri členoch laetolijskej „rodinky“.
Diablove stopy z Kampánie
Pokrok v poznaní mechanizmu chôdze a stavby chodidiel našich prapredkov teraz priniesol nový výskum trojice talianskych vedcov, o ktorom napísali v najnovšom čísle časopisu Nature. Tvoria ju Paolo Mietto z Universita di Padova a Marco Avanzini z Museo Tridentino di Scienze Naturali v Trente s Giuseppem Rolandim z Universita di Napoli.
Týchto bádateľov upozornili Marco De Angelis a Adolfo Panarello na záhadné odtlačky v skamenenom zeolitovom tufe na západnom okraji sopečného komplexu Roccamonfina v severozápadnej Kampánii (južné Taliansko). Dedinčania ich tam volajú „diablove stopy“ a ležia na prudkom svahu so sklonom až 80 stupňov. Geologické okolnosti umožnili túto lokalitu spoľahlivo datovať do doby pred 385-325-tisíc rokov.
Ide o tri línie odtlačkov na ploche asi dvetisíc štvorcových metrov. Mieria približne rovnakým smerom. Línia A je dlhá 13,4 m s prevýšením 4,26 m a tvorí ju 27 odtlačkov nôh. Má tvar „Z“ s dvoma ostrými obrátkami, aby jedinec ľahšie zišiel po svahu (obrázok 2c). Línia B meria 8,6 m a tvorí ju 19 odtlačkov nôh preklenujúcich výškový rozdiel 2,91 m. Zostupuje priamo dolu, ku koncu zahýba o asi 45 stupňov doprava (obrázok 2d). Po piatom odtlačku zhora sú odtlačky rozložené nerovnomernejšie, zostupujúci sa zjavne dva razy pošmykol a musel sa oprieť dlaňou vedľa tela, aby znovu získal rovnováhu. Vidno to v strede a na konci tejto línie. Línia C je rovná a meria 9,98 m, tvorí ju 10 odtlačkov na výškovom rozdiele 2,56 m v dvoch oddelených sériách. Sú to rovnomerné kroky bez šmýkania.
Všetky odtlačky nôh sú približne 20 cm dlhé a 10 cm široké. Podľa zvyčajného vzťahu pre pomer dĺžky odtlačku chodidla k výške postavy by to znamenalo, že praľudia, ktorí zanechali línie A až C, neboli vyšší ako 1,5 m.
Platí však tento vzťah aj pre praľudí? Navyše mohlo ísť o mladých jedincov. V niektorých odtlačkoch sú zreteľné päta aj predná časť chodidla, so zjavnými náznakmi vyklenutia. Zachovali sa aj malé priehlbiny na ich prednom okraji, podľa všetkého po prstoch. Os prednej časti chodidla mieri uhlopriečne k základni palca. Všetky línie stôp sú úzke, so strednou dĺžkou kroku 60 cm a veľkým krokom na úrovni 120 cm.
Hoci odtlačky nenesú všetky známe znaky súvislej ľudskej chôdze (už aj vzhľadom na strmý svah), nepochybne ich možno pripísať úplným dvojnožcom z ľudského rodu. Traja jedinci, ktorí ich zanechali, boli asi rovnako vysokí a pohybovali sa podobne rýchlo. Mali plne vzpriamený postoj, rukami iba udržiavali rovnováhu pri zostupe. Línia C vyznačuje pomalý, pravidelný zostup najmenej strmým úsekom, línia A optimálne kľučkovanie po vrstevniciach, línia B „hazardérsky“, no riadený pohyb priamo nadol so šmýkaním.
Akoby sme sa dnes pozerali na tri deti odlišných pováh, zostupujúce z kopca.
Kľúčová otázka: Kto boli?
Kto tieto odtlačky zanechal? Spomínali sme archaických Homo, odvodených z druhu Homo erectus. V období, o ktoré ide (pred 385-tisíc až 325-tisíc rokmi), ich v Afrike predstavoval druh Homo rhodesiensis, v Európe Homo heidelbergensis. Všeobecne to boli poslední spoloční predkovia anatomicky moderného človeka druhu Homo sapiens a neandertálcov. Nemožno vylúčiť ani zvláštne juhoeurópske línie, odvodené buď zo španielskeho druhu Homo antecessor spred približne 800-tisíc rokov, alebo o potomkov druhu, z ktorého sa priamo v Taliansku, na lokalite Campogrande blízko mesta Ceprano v južnom Latiu našla lebka datovaná do obdobia pred 800-900-tisíc rokmi. Vzhľadom na dĺžku je anomálne široká a má pomerne vysokú mozgovú kapacitu. Celkovo je pozoruhodnou zmesou znakov Homo heidelbergensis, Homo erectus/Homo ergaster (prvý z týchto druhov vzišiel z druhého a splýva s ním) a Homo rhodesiensis.
Tak či onak, línie z Roccamonfina sú najstaršie známe odtlačky končatín jednoznačne ľudských tvorov nielen v Európe, ale celosvetovo.
ZDENĚK URBAN