Na jeho povrchu nie sú ani po tak dlhom čase žiadne viditeľné stopy po hrdzi. Prečo tomu tak je, zistili vedci z Inštitútu pre technológie v Kanpure.
Záhadný stĺp dnes stojí asi 15 kilometrov južne od indickej metropoly Naí Dillí na dvore jednej mešity. V sanskrtskom jazyku na ňom stojí napísané, že vztýčiť ho dal indický kráľ Kumaragupta (415-455) v starom hinduistickom meste Lal Kot.
Symbolizuje kopiju boha Višnu, ktorá je zabodnutá v hlave hadieho kráľa Vasuki. Priemer železného kolosu je 30-40 centimetrov, dĺžka je asi 7,5 metra a hmotnosť činí približne 6,5 tony.
Generácie vedcov si lámali hlavu nad tým, prečo tento dôkaz starovekého majstrovstva v spracovávaní kovov nehrdzavie. Keby stĺp vyrobili konvenčným spôsobom, musel by zvetrávaním stratiť aspoň 500 kilogramov hmoty. Staré nápisy na povrchu sa však zachovali až dodnes.
Vysvetľujúcich hypotéz bolo mnoho: Stĺp hneď po dokončení údajne natreli maslom, hovorí sa aj o priaznivom vplyve nízkej vlhkosti vzduchu.
Starý stĺp skúmal od roku 1993 aj R. Balasubramanijam z Inštitútu pre technológie. Ako píše v časopise Current Science indickej akadémie vied, už pri výrobe musel byť vedome použitý postup, výsledkom ktorého bola nehrdzavejúca oceľ.
Na povrchu stĺpu našiel vedec tenkú vrstvu zo železa, kyslíka a vodíka, ktorá chráni kov pred koróziou. Vrstva sa vytvorila v prvých troch rokoch po dokončení stĺpa vďaka prítomnosti väčšieho množstva fosforu. Hrúbka ochranného filmu dosiahla rýchlo dvadsatinu milimetra a na tejto úrovni zostala.
Kujná oceľ stĺpu obsahuje prímes asi jedného percenta fosforu, pretože starí Indovia pri výrobe ocele dávali do železnej rudy drevené uhlie. Staršie indické kovové predmety majú naopak nižší podiel fosforu. Balasubramanijam sa domnieva, že nový výrobný postup bol použitý vedome, aby sa na povrchu zliatiny vytvorila ochranná vrstva odolná proti poveternostným vplyvom.