SME
Streda, 10. august, 2022 | Meniny má Vavrinec

Cudzinci v cudzej krajine

Migrácia je stránkou globalizácie, ktorá - slovami Oscara Wilda - tají svoju pravú tvár. Zástancovia globalizácie okolo tejto tematiky chodia ako okolo horúcej kaše, pretože majú strach, že vyvolajú nacionalistické reakcie. A uznávaní odporcovia globalizá


Náhodní chodci dávajú prvú pomoc mužovi, ktorého vyplavilo more na pláži na juhu Sicílie. Nehody preplnených člnov s nelegálnymi imigrantami, ktorí túžia po živote v lepšom svete, nie sú na juhu Európy ničím mimoriadnym.

FOTO - TASR/AP

cie sa jej vyhýbajú zo strachu, že ich niekto obviní z rasizmu alebo ľahostajnosti.

Toto ticho je nielen neúprimné, ale samozrejme aj nebezpečné. Globálna ekonomická integrácia teoreticky predpokladá svet, kde sú trhy tovarov, služieb, kapitálu a práce dokonale integrované. Hoci celý rad trhov je dnes otvorených oveľa viac než predtým - aj keď na niektorých z nich, zvlášť na poľnohospodárskych, trvá protekcionizmus - proces globalizácie sa integrácie globálnych trhov práce z väčšej časti vôbec nedotkol.

Nie je to vlastne vôbec prekvapivé. Vlády sa celé stáročia snažili chrániť „svojich“ miestnych chudobných a nekvalifikovaných pracujúcich pred konkurenciou imigrantov. Iste, tieto snahy rýchlo miznú s tým, ako krajina bohatne a miestna pracovná sila prestáva vykonávať podradnú prácu. Do tohto modelu napríklad zapadá história väčšiny veľkých migračných vĺn do USA v 19. a 20. storočí. Rovnako to platí pre indicko-pakistanskú a africko-karibskú imigráciu do Británie po povojnovom koloniálnom ústupe Spojeného kráľovstva a pre migráciu Alžírčanov do Francúzska a Turkov do Nemecka počas „hospodárskeho zázraku“ 60. rokov.

Politici a občania tzv. civilizovaného sveta sa však mýlia, ak si myslia, že ekonomickú migráciu možno otvárať a zatvárať ako vodovodný kohútik. Napriek masívnym snahám vlád v Európe a inde s cieľom obmedziť migráciu po otrasoch cien ropy v 70. rokoch začal prílev pracovných síl do bohatých krajín v 80. rokoch stúpať na priemerných 1,4 milióna osôb v Európe a 2,3 milióna v USA. Zahraniční pracujúci dnes predstavujú 25 percent pracovnej sily v Austrálii, 10,3 percenta v USA a 5,3 percenta v Európe.

Tieto toky odrážajú rastúci nedostatok kvalifikovaných síl a pokles počtu obyvateľov (zvlášť v Európe), ktorý začína pomaly, ale iste postihovať rozvinutý svet. A tak napríklad Nemecko láka, aj keď nie práve vrelo víta, programátorov z Indie a Kanada a ďalšie krajiny ponúkajú čínskej strednej vrstve bezpečné útočisko pre svoje investície v prípade, že sa v ich domovine prihodí niečo zlé. Tolerancia sa však týka len kvalifikovaných a bohatých. Pred masívnou imigáciou tých najchudobnejších zatvárajú dvere.

Za touto diskrimináciou stojí predovšetkým v Európe kultúrna averzia voči imigrantom z celkom odlišných kultúr, čím sa možno vysvetľuje, prečo rozširovanie Európskej únie na východ nevyvoláva rozsiahlejší odpor. Ekonomické zdôvodnenie, že kvalifikovaní imigranti bývajú čistými prispievateľmi, kým nekvalifikovaní predstavujú fiškálnu záťaž a ohrozujú nekvalifikovaných domácich, stojí na nepevných základoch. Okamžité sociálne náklady možno napríklad previesť na budúcu generáciu, do ktorej budú patriť aj deti imigrantov. Okrem toho, celkové prínosy imigrácie prevyšujú jej náklady. Napríklad v Británii predstavuje podľa nedávnej správy ministerstva vnútra čistý príspevok imigrantov do HDP 2,5 miliardy libier.

Fakty však zriedka presvedčia zatvrdených, a preto vlády vidia radšej, keď práca ide za ľuďmi v chudobných krajinách, než keď chudobní idú za prácou do bohatých krajín. Otvorené medzinárodné obchodné vzťahy (obzvlášť také, ktoré poľnohospodárom dávajú väčší prístup na trhy bohatých krajín) sú iste najlepšou cestou. Liberalizácia poľnohospodárstva by totiž naozaj mohla byť v celom rade prípadov najschodnejšou alternatívou. Bohužiaľ, vďaka poľnohospodárskym politikám v Európe a Amerike je to takmer nemožné.

Nedávne akademické štúdie Sergeja Gurijeva z moskovskej Novej ekonomickej vysokej školy a Guida Freibela z univerzity v Toulous odhaľujú spojenie medzi prísnymi imigračnými pravidlami a ilegálnym obchodovaní s ľuďmi. Ak sa má podobná trestná činnosť prekaziť, je nutné redukovať beznádej a zúfalstvo chudobných krajín. Politici v bohatých krajinách budú nútení hľadať rovnováhu medzi liberálnejšou imigračnou politikou a zhovievavejším obchodným protekcionizmom.

Pokiaľ ide o neschopnosť naplniť túto výzvu, ponúkajú dejiny trpké ponaučenia. Historik ekonómie Harold James poznamenáva, že najväčšie zástupy emigrantov prúdili z krajín, ktoré sa v 30. rokoch dali na cestu agresívneho militarizmu. Významná časť populácie pred prvou svetovou vojnou opustila Japonsko, Nemecko a Rusko.

Dnes sú najväčšími svetovými „dodávateľmi“ migrantov krajiny Afriky a Ázie. Pokiaľ sa tam neobjaví viac pracovných príležitostí a pokiaľ dvere zostanú pre imigráciu zatvorené, neprekvapí, keď sa javy plynúce z frustrácie a beznádeje budú vyskytovať oveľa častejšie. Liberálna imigračná politika a hospodársky rast sľubovaný globalizáciou - to je cesta, ako predchádzať tomu, aby sa ťaživé podmienky v chudobných krajinách odrážali v násilí doma a vo svete.

© Project Syndicate

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  2. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  3. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  4. Prehľad a automatizácia
  5. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  6. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  7. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  8. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  1. Trenčín potrebuje nový impulz!
  2. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  3. Sezóna slovenského ovocia je v plnom prúde
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  5. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  6. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  7. Prehľad a automatizácia
  8. Dopyt v Bratislave mierne klesol, ceny však stále rástli
  1. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 10 717
  2. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 10 657
  3. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 7 256
  4. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 6 038
  5. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 4 940
  6. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 3 772
  7. Kde u nás kúpite domácke potraviny 3 561
  8. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 3 274
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Blanka Ulaherová: Konečne opäť Bosna
  2. Vladimír Benčík: Malta 1/3 – návšteva u „hadích kňazov“ s dlhými lebkami
  3. Martin Majzlan: Skaza a tragédia Aralského jazera
  4. Aleš Tvrdý: Vlakom po Európe
  5. Ján Komrska: Hora Harvard, Kolorádo
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
  7. Soňa Fröhlichová: Na švajčiarskej hore Mont Fort servírujú syrové fondue vo výške 3300 metrov nad morom
  8. Monika Kusendová: Bežky-pešky po Chorvátsku: Od Cresu, cez Krk, Rab až do Národného parku Velebit
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 127 995
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 26 453
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 11 442
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 10 431
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 6 326
  6. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 5 049
  7. Ingrid Tkáčiková: Poslanec Kuriak, ďakujem, že viem to, čo na Slovensku nechcem 3 275
  8. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 2 789
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťZatvoriť reklamu