Chlapci sa pri chôdzi podopierajú drevenými palicami a predstavujú si pri tom, že sú pastiermi v horách. Menšie deti sa zabávajú s farebnou plastovou korytnačkou na kolesách.
Moderný vzhľad hračky už na prvý pohľad nezapadá do výseku prašnej hornatej krajiny, uprostred ktorej sídli malý sirotinec svätej Cecílie a žije v ňom vyše tridsať detí. Umelá korytnačka putuje z ruky do ruky, chvíľu sa s ňou hrá jedno dieťa, chvíľu druhé. Takto trávia sobotné popoludnie.
Sirotinec v dedine Ha Buasono je vzdialený asi pätnásť kilometrov od hlavného mesta Maseru. Nie všetky deti sú siroty. Keď nás uvidí trojročná Reitumetse, zakryje si dlaňami oči. Po chvíli sa osmelí, podíde bližšie, pozoruje nás.
Usmejeme sa, usmeje sa aj ona, naznačuje, že chce chytiť za ruku. Jej matka, ktorá odišla za prácou do Juhoafrickej republiky, ju a jej súrodencov nechala na starosti mentálne postihnutej žene. Keď im nedávala jesť a deti sa začali potulovať popri ceste, susedia zavolali políciu.
„Najťažšie je zistiť mená detí, či majú rodičov, alebo nie,“ vysvetľuje zakladateľ sirotinca otec Augustine Pule Mahlaku. Hovorí, že matky mnohých detí odchádzajú v dôsledku veľkej chudoby v Lesothe robiť prostitútky do Juhoafrickej republiky a o deti sa už nestarajú.
Každý deň jedia rovnakú kukuričnú kašu, obmieňa sa len zeleninový prívarok.
Futbal je aj tu obľúbená víkendová zábava.
Biele zuby aj s HIV
Lesotho patrí k najmenej rozvinutým krajinám na svete. Ekonomiku nepriaznivo ovplyvňuje aj vysoké percento HIV pozitívnych. Rozšírenosť nákazy smrteľným vírusom v Lesothe je jednou z najvyšších na svete.
„Mám HIV, ale aj biele zuby,“ hlási usmiaty černoch s dokonalým chrupom na reklamných plagátoch v nemocnici v hlavnom meste. Slogan nabáda ľudí, aby nerezignovali na starostlivosť o svoje zdravie. Štát podporuje chorých aj inak. Mladiství navštevujú „teen kluby“, kde ich lekári a psychológovia učia, ako pristupovať k chorobe, ako užívať lieky či eliminovať riziko prenosu.