Výstava prezentuje pohorie Malá Fatra, jej Lúčansku aj Krivánsku časť, základnú geologickú stavbu, základné typy hornín, minerálov i skamenelín z geologickej zbierky múzea, ktoré pochádzajú z tohto územia.
Systematický geologický výskum Malej Fatry má svoje počiatky v prácach významného slovenského geológa a prírodovedca Dionýza Štúra. Štúr sa v rokoch 1858 - 1859 venoval mapovaniu Slovenska, okrem iného i oblasti stredného Považia - študoval usadeniny Žilinskej kotliny, Rajeckej doliny, v auguste 1858 absolvoval spoločne s J. B. Klemensom , profesorom na žilinskej reálke, terénne exkurzie do Vrátnej doliny, na Rozsutec. Mnohé poznatky, ktoré pri mapovaní získal, sú platné dodnes. Na jeho práce počas nasledujúcich rokov nadviazali mnohí nasledovníci geológovia.
Výsledky týchto prieskumov ukazujú, že geologická stavba pohoria Malá Fatra patrí medzi najzložitejšie v Západných Karpatoch. Horniny, ktoré pohorie tvoria, boli počas vývoja územia postihnuté často sa opakujúcimi sa tektonickými pohybmi, ktorých výsledkom je i množstvo zlomov a silne porušených zón. Na tieto poruchové pásma je viazané prúdenie podzemnej vody a jej kumulácia.
Najnovším príspevkom k poznaniu inžinierskogeologických a hydrogeologických pomerov v severnej časti horninového masívu Lúčanskej Fatry sa stala prieskumná štôlňa Višňové - Dubná skala, ktorá je v celkovej dĺžke 7480 m vybudovaná priamo v trase pripravovaného tunela Višňové. Tunel sa stane súčastou diaľničnej trasy D1.
Návštevník výstavy sa prostredníctvom množstva fotografií, máp, grafických podkladov, ale i získaných hornín a minerálov oboznámi s priebehom a výsledkami prieskumných geologických prác, vykonávaných počas budovania štôlne medzi Višňovým a Dubnou skalou.
Výstava sa začne 4. februára a potrvá do 24. marca vo veľkej výstavnej sále Budatínského zámku. Otvorené je denne okrem pondelka medzi 8.00 16.00 h.
(aha)
