Skanzen pod Ľubovnianskym hradom zväčša turisti neobídu.
FOTO – OLIVER ONDRÁŠ a archív
„Toto je nádherné miesto,“ povedal si vraj šľachtic Ľubovenský, keď zastal na brehu rieky Poprad pri mestečku Ľubovňa. Rovnaký názor však mala aj víla-čarodejnica, ktorá s ním o bralo nad mestom súťažila. Ľudská márnivosť vlastniť nádherné miesto však bola silnejšia a tak jej šľachtic zapredal svoju dušu. Stal sa zázrak a hneď na druhý deň stál hrad Stará Ľubovňa. Tak to popisuje legenda.
Záloha Poliakom
Cestou do Starej Ľubovne môžete ľahko nadobudnúť dojem, že sa blížite na koniec sveta - úzka a kľukatá cesta, kde-tu dedinka alebo mesto a naokolo krásne lesy Levočských vrchov. Pri prehliadke hradu však zistíte, že ste sa namiesto na konci, ocitli priamo v pupku sveta alebo aspoň našej slovensko-poľsko-maďarskej histórie.
Hrad Stará Ľubovňa mal v minulosti obrovský význam. V siedmom storočí strážil obchodnú cestu spájajúcu severnú a strednú Európu s prístavmi v tej južnej. Do Poľska a do pobaltských štátov sa vozila naša medená i strieborná ruda a uhorské víno. Najväčší rozmach a aj rozlohu dosiahol hrad v časoch, keď patril Poliakom spolu s 13 spišskými mestami. Poľskému kráľovi Vladislavovi II. Jagelonskému sa hrad, odkedy ho aj s manželkou navštívili, veľmi páčil a preto ochotne požičal uhorskému panovníkovi Žigmundovi 37-tisíc kôp českých grošov. Žigmund mohol ďalej bojovať proti Benátkam a Vladislav získal Spiš aj so svojím obľúbeným hradom.
Poliakom patril štyri storočia, niektorí majitelia zdierali miestnych obyvateľov, ale niektorí sa o hrad aj o Spiš príkladne starali a zaslúžili sa o jeho rozvoj. Hrad Poliaci rozšírili, opevnili, potom ako vyhorel, ho znova postavili. Veľmi im poslúžil v čase vojny proti Švédom, keď v ňom ukrývali svoje korunovačné klenoty a istý čas aj kráľa Jána Kazimíra.
Návrat Spiša Uhorsku nebol veľmi slávny – Poliaci sa vrátenia 37 tisícov kôp grošov nedočkali. Prišlo akurát delenie Poľska medzi Rakúsko, Rusko a Prusko, pri príležitosti ktorého si panovníčka Mária Terézia vydobyla aj navrátenie Spiša.
Odvtedy už hrad nebol taký dôležitý, nestrážil významné obchodné cesty, dokonca sa uvažovalo o jeho zbúraní. Našťastie sa ukázalo, že by to bolo príliš drahé.
Spišská krásavica
Ak mierite do Starej Ľubovne, hrad uvidíte už z diaľky a prekvapí vás svojou veľkosťou. Nachádza sa na jednom z kopcov nad mestom. V jeho okolí je lesopark a tesne pod ním skanzen. Ak zídete z hradného kopca, nájdete aj jedinečnú kolibu s bryndzovými haluškami a pirohmi aspoň na dvadsať spôsobov. Sú skvelé.
Pri prehliadke vás sprievodca upozorní aj na jedno okienko vysoko vo veži. Za ním väznil hradný pán kráľa tulákov - grófa Mórica Beňovského. Nezdalo sa mu, že sa zaplietol do poľského povstania proti cárizmu. Život Mórica Beňovského je veľmi nejasný, vo svojom denníku si o sebe všeličo povymýšľal. Jedna z legiend hovorí, že ho z hradnej veže vyslobodila jeho milá Zuzana Hönschová zo Spišskej Soboty, matka ich syna. Skôr ako si ju však stihol zobrať, opäť sa vrhol do vojny, zajali ho a dostal sa do vyhnanstva až na Kamčatku. Tu, podľa svojho denníka, vraj zorganizoval povstanie, utiekol, plavil sa po moriach, až zakotvil na Madagaskare. Historickým faktom však je, že na Zuzanu zo Spiša nezabudol. Poslal po ňu a spolu prežili zvyšok života.
ANDREA HAJDÚCHOVÁ
Okolie starej Ľubovne- kúpele Vyšné Ružbachy
- Kežmarok (hrad, mestská pamiatková zóna, drevený kostol)
- Červený Kláštor
- Plaveč (zrúcanina hradu)
- kaštieľ Strážky
- Bardejov (kúpele, mestská pamiatková rezervácia)
- Vysoké Tatry, Pieniny,
Levočské vrchy
