Ako žijú kovboji z mínových polí

.

Šiltovka stiahnutá hlboko do očí, pištoľ za pásom a žiarivý úsmev. Z otvorených dverí mi máva kovboj Erez. Ukazuje, aby som vošla dnu a pritom máva rukou nad dunením, ktoré otriasa rančom. „Na to si človek zvykne, ani naše kravy to neruší,“ povie bezstarostne a dáva zovrieť vodu na tureckú kávu.

Erez, Shay a Yechiel sú traja kovboji z ranča Merom Golan na severovýchode Golanských výšin, len pár kilometrov od hraníc so Sýriou.

Štebotanie vtákov a cvrlikanie cikád tu v pravidelných intervaloch prerušujú výbuchy z cvičení izraelskej armády. Okrem komplikovaného statusu Golanských výšin, ktoré Izrael získal vo vojne v roku 1967 a neskôr anektoval, má citeľnú prítomnosť izraelskej armády v tejto oblasti na svedomí najmä neistá situácia v Sýrii a pomerne časté, dramatické boje medzi Assadovými vojskami a rebelmi o kontrolu nad hraničným priechodom medzi Izraelom a Sýriou - Quneitra.

Nebezpečné pastviny

Keď je na hranici horúco, ľudia z okolia a novinári sa zhromaždia na kopci nad priechodom a pozorujú explózie a stúpajúci dym na druhej strane. A občas promptne líhajú na zem, keď preletí projektil ponad hranicu a spustí sirény na izraelskej strane Golanských výšin.

Ďalekohľadom vidieť aj bojovníkov a sýrskych zranených, ktorých občas dovážajú k hranici, odkiaľ ich Izraelčania berú do svojich nemocníc. Tam podstupujú komplikované operácie a procedúry na účet izraelských daňových poplatníkov.

Okolité kopčeky a polia vytvárajú idylickú atmosféru a človek si najprv ani nevšimne, že mnohé z nich sú ohradené ostnatým plotom s výstražnou tabuľou signalizujúcou nebezpečenstvo.