Andrej Kravárik prijal grécke občianstvo, aby mohol hrať za Grékov na olympijských hrách v Aténach. (TASR)Zabudnúť na starosti pomáhajú Grékom dve veci – šport a politika, tvrdí Solúnčan Andrej Kravárik.
TEXT: Boris Vanya
V Grécku žije už vyše dvadsať rokov, miluje kurací gyros a nerád sa baví o politike. Bývalý slovenský volejbalový reprezentant Andrej Kravárik prijal grécke občianstvo, aby mohol hrať za Grékov na olympijských hrách 2004 v Aténach.
Býva v druhom najväčšom meste krajiny Thessaloniky (Solún), pracuje na polícii ako administratívny pracovník a popri tom sa venuje volejbalu ako súkromný tréner.
Spomínate si ešte, ako vás Gréci prijali, keď ste si obliekli ich reprezentačný dres?
Na jednej strane bolo vedenie gréckej volejbalovej reprezentácie, ktoré o mňa prejavilo záujem a na druhej strane samotní hráči, ktorí neboli úplne stotožnení s mojim príchodom. Postupne však všetky negatívne emócie pominuli a ja som veľmi rýchlo zapadol do kolektívu.
Na čo ste si v Grécku najťažšie zvykali?
V prvom rade na reč. Nemohol som si zapamätať ani jedno slovíčko. Pre mňa to bola hatlanina. Pripadalo mi, že jedno slovíčko sa skladá z minimálne sto hlások a samohlások. Katastrofa... Tiež v dochvíľnosti mali Gréci veľké medzery. Ale našiel som aj pozitíva. Veľakrát sa mi napríklad stalo, že som si doma zabudol peňaženku a nakúpil som len na dobré slovo. To sa mi podarilo najmä na trhoviskách. Trebárs nákup za 15 eur som zaplatil až na druhý deň.
Koľko vám trvalo, kým ste sa naučili jazyk a písmo?
Presne jeden a pol roka. Počas mojej druhej sezóny v gréckom klube Alexandroupolis mi klub vybavil dvakrát týždenne súkromné hodiny gréčtiny, kde som sa aj s manželkou naučil najmä gramatiku. No a potom to už išlo ako po masle. S písaním je to trochu horšie, ale nečudujte sa. V gréčtine sa vyskytuje napríklad päť druhov písmena i (η, ι, υ, ει, οι). Tak sa v tom vyznajte. Sú samozrejme nejaké pravidlá, kedy a aké i sa v slove vyskytuje, ale o tom potom…
V čom sa Gréci líšia od Slovákov a čo majú spoločné?
Veľa záleží na mentalite a zvykoch každého národa. Aj klíma robí svoje. Na Slovensku je väčší zhon a menej nočného života. V Grécku zasa majú na všetko čas a veľa vecí riešia AVRIO, teda zajtra. Spoločná vlastnosť, ktorú majú oba národy, je dobrosrdečnosť.