Zmrzlina musí dobre chutiť, mať dobrú konzistenciu aj dobre vyzerať. Študenti na Gelato university sa učia aj to, ako vyrobiť lososovú zmrzlinu. Teda - gelato, keďže podľa talianskych noriem je medzi nimi veľký rozdiel.
TEXT: Lukáš Onderčanin, FOTO: Tibor Somogyi
M ladý chlapec si napraví firemnú šiltovku a nervózne prehrabáva krémovú pistáciovú zmrzlinu v chladiacom boxe. Vzápätí prichádza ruská rodinka, jej členovia si objednávajú po dva kopčeky zmrzliny do téglikov. Teda - dve naberačky, keďže pravú taliansku zmrzlinu tu guľatou lyžicou nik nenaberá.
Keď zákazníci odídu, k chlapcovi pristúpi lektor a vysvetľuje mu, ako má zmeniť technikuZopár kilometrov od talianskej Bologne sa nachádza jedinečná Carpigiani Gelato University, teda škola, v ktorej sa schádzajú ľudia z celého sveta, aby sa naučili zmrzlinárske umenie.
Nedostanete z nej titul a nemusíte v nej študovať štyri roky. Kompletný zmrzlinársky kurz trvá štyri týždne. Kurzy sú v angličtine, taliančine aj vo francúzštine.
Zmrzlina nie je gelato
To, že zmrzlina nie je v histórii ľudstva nijaká novinka, dokazuje miestne múzeum. Prvýkrát sa o niečom podobnom hovorilo už 12-tisíc rokov pred naším letopočtom. Neskôr bežci v Mezopotámii šprintovali aj sto kilometrov do hôr, aby v špeciálnych boxoch doniesli sneh, ktorý sa používal na osvieženie nápojov a jedál na banketoch. Arabi zase v minulosti liali na sneh cukrový sirup s rôznymi príchuťami.