BRATISLAVA – Sneženie, hneď po ňom rekordné mrazy, vzápätí oteplenie a dážď, po ktorom mizol sneh aj na horách – a znova ochladenie. Také bolo počasie na Slovensku.
Európu, ale najmä Veľkú Britániu zasa zaskočili prudké dažde a tisíce ľudí vytopilo. Majiteľ krčmy v obci East Peckham v britskom Kente netušil, ako sa mu nápad pripraviť na Silvestra veľkolepú šou v štýle Titanicu vypomstí. Rieka Medway sa nečakane vyliala z brehov a krčmu premenovanú na Titanic poslala ku dnu. Britskí klimatológia tvrdia, že takéto počasie s pravidelnými búrkami bude v zime čoraz častejšie.
Podľa nich vstupujeme do nového klimatického veku, v ktorom budeme vystavení nemilosrdným dažďom a záplavám.
Slovenskí klimatológovia sú zatiaľ opatrnejší. „Podobné teplotné výkyvy počasia, akých sme svedkami v posledných týždňoch, sa sporadicky vyskytli aj v minulosti, najmä v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch. Určite to nemá priamy súvis s globálnym oteplením,“ hovorí známy klimatológ Milan Lapin z Katedry meteorológie a klimatológie z matematicko-fyzikálnej fakulty.
Bratislavčania zažili niekoľko poľadovíc. Podobné to bolo skoro na celom juhu a juhozápade Slovenska. Aj niekoľkokrát do týždňa museli motoristi vyslobodzovať autá spod hrubých vrstiev ľadu, cestári nestíhali soliť, ľad mal podiel na množstve dopravných nehôd.
„Poľadovica vzniká po mrholení alebo daždi dopadajúcom na chladný zemský povrch po predchádzajúcich silných mrazoch. Keď je vrstva vzduchu s teplotou pod bodom mrazu nad zemským povrchom príliš hrubá, potom padá zmrznutý dážď a poľadovica sa netvorí,“ hovorí Milan Lapin. „Poľadovica sa tvorí u nás predovšetkým v decembri a v prvej polovici januára a najmä v nižších polohách.“
Mnohí hovoria, že na podobné poľadovice si nespomínajú. Podľa klimatológa si ľudia nepamätajú na prípady spred niekoľkých rokov, keďže silnejšia poľadovica nebýva každú zimu. „V minulosti bolo viacero prípadov katastrofálnej poľadovice, napríklad v polovici januára 1974. Globálne oteplenie k nám prinesie teplejšie zimy s väčším počtom dní s tekutými zrážkami. Tým sa vytvoria podmienky na zvýšený výskyt poľadovice aj v nižších polohách stredného a východného Slovenska. Na západnom Slovensku sa výskyt poľadovice pravdepodobne podstatne nezmení.“
Lapin tvrdí, že na charaktere počasia v posledných týždňoch sa čiastočne podieľa aj priebeh počasia v celom uplynulom roku, keď bolo až do augusta mimoriadne teplo nielen u nás, ale takmer v celej Európe (rok 2002 bol u nás tretí najteplejší za 132 rokov). „Okolité moria a Atlantický oceán boli až do jesene podstatne teplejšie ako normálne. Tým sa na jeseň postupne zväčšoval teplotný kontrast medzi juhozápadnou a severovýchodnou Európou v porovnaní so zvyčajným stavom. Za takejto situácie je aj u nás väčší predpoklad rýchleho striedania teplého a studeného počasia, ako aj vyšších úhrnov tekutých zrážok,“ povedal Lapin.
(rf)