Kežmarok 25. decembra (TASR) - V prvý sviatok vianočný - 25. decembra - sa v minulosti na Spiši zásadne nechodilo na návštevy. Podľa historičky Nory Baráthovej z kežmarského múzea patril tento deň rodine, ktorá mala byť spolu. Zabávať sa naši predkovia začínali až na Štefana, teda v druhý sviatok vianočný.
Vianočné zvyky mali osobitosti v jednotlivých regiónoch. Napríklad na Spiši 28. decembra na deň mláďatok (vraždenie neviniatok) mládenci podľa starogermánskeho zvyku naháňali dievčatá a šibali ich prútmi. Dievčatá im to vracali na Nový rok alebo na Tri krále (6. januára), ba miestami pribudla aj polievačka ako na Veľkú noc.
Podľa Baráthovej boli dievčatá aktívne aj na Silvestra. Olúpali jablko tak, aby šupka zostala v jednom kuse. Prehodili ju pravou rukou cez hlavu a ľavé rameno za seba. Z tvaru spadnutej šupky potom hádali začiatočné písmeno mena budúceho ženícha. Prípadne išli po meste alebo dedine, postavili sa pod okná cudzích domov a podľa témy rozhovoru domácich usudzovali, čo ich čaká v budúcom roku. Vážna a smutná téma veštila problémy.
Na Silvestra hrala celá rodina tzv. hru šťastia. Na stôl postavili do radu hore dnom šesť hrnčekov, pod ktoré dali myrtu, prsteň, popol, soľ, peniaze a chlieb. Hľadajúci so zaviazanými očami siahol na niektorý z hrnčekov. Ak pod ním našiel myrtu, predpovedali mu skoré zásnuby. Prsteň naznačoval sobáš, popol smrť, soľ chudobu, peniaze bohatstvo a chlieb hojnosť jedla.
