Pár turistov či cestujúcich zo Slovenska sa muselo od rakúskych hraníc vrátiť späť. Niektorí mali smolu ešte väčšiu a skončili s vyhosťovacou pečiatkou v pase minimálne na jeden rok. Dôvod? Nemali so sebou dostatok peňazí.
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Zážitky z Bergu
Skupinka mladých: „Šli sme štyria, a hoci sme im ukázali asi štyri kreditné karty, nestačilo to. Colníčka nezrozumiteľným pokrikom naznačila, že to pre ňu nič neznamená, že chce vidieť peniaze. Našťastie sme mali aj peniaze, spolu asi 6000 šilingov. Ináč by sme sa vrátili domov.“
Pracovníčka štátnej správy z Bratislavy: „Šla som pracovne do Schwechatu, vyzdvihnúť delegáciu. Na hraniciach sa môj pas zdal veľmi podozrivý, colník sa začal usmievať a povedal, že je dobre sfalšovaný a takmer dokonalý. Odpovedala som mu, že fotka nie je takmer dokonalá, ale dokonalá, pretože je moja, na čo on pas roztrhal. S úžasom som pozerala, čo urobil. O chvíľu však dodal, že sa zmýlil, že pas bol v poriadku.“ Colník ju do Rakúska nakoniec pustil s tým, že im musela nechať občiansky preukaz, ako doklad, že sa v priebehu pár hodín vráti. Pas si musela dať urobiť nový.
Colná kontrola vlakov smerom do Viedne. „Wieviel Geld haben Sie mit?“ je prvá otázka rakúskej colníčky. „Ideme do Francúzska na dovolenku, mám len 50 mariek,“ hovorí mládenec. Rakúšanke sa to zdá málo a radí sa s kolegyňou, čo spravia. Chlapec pre istotu ukazuje aj lístok do vlaku. Asi po minúte dohadovania ho nakoniec cez hranice pustia. Jeho kamaráta už nekontrolujú.
Dievčina, ktorá chcela ísť do Viedne deň predtým, také šťastie nemala. Keď neukázala 500 šilingov, Rakúšania jej vrátili pas a poslali ju naspäť. Nepomohol ani zaplatený lístok. Ako potvrdili niektorí slovenskí colníci, nie je to výnimočný prípad.
Zážitky z kompy
V Záhorskej Vsi ešte neutíchla radosť z otvorenia kompy. Na slovenskej strane colnice stojí niekoľko áut so slovenskou ŠPZ, dve s rakúskou. „Prosím vás, neviete, koľko peňazí mám mať so sebou, keď idem do Rakúska,“ pýtame sa colníka. „To ja neviem, ale idem sa opýtať pasovákov. Ale čo som počul, tak by to malo byť asi 500 šilingov,“ ochotne odpovedá. A hneď sa rozhovorí, že Rakúšania nám s obľubou kontrolujú peňaženky a často vracajú ľudí naspäť, keď sa im zdá, že je to málo. „Najčastejšie vyhadzujú tých počernejších. Aj keď my nevidíme žiaden dôvod. A ten limit by mal byť 500 rakúskych šilingov,“ dodáva po návrate z budovy.
Skúšame aj na rakúskej strane. Na otázku, či existuje nejaký peňažný limit pri vstupe do krajiny, dostávame odpoveď „áno aj nie“. „Rozhodne colník,“ povie colník, vráti nám pasy a odkráča k ďalšiemu autu.