Súčasťou jeho prípravy na náročnejšie výkony v horách je aj lezenie, ktoré je zároveň dobrým aktívnym relaxom. Ako sám tvrdí, základné lezecké vybavenie finančne zvládne každý. Na začiatku však treba mať skúseného „parťáka“, ktorý dokáže poradiť i pomôcť. „Základy lezenia som sa učil sám, pomocou literatúry. Tie som si potom dlho prakticky overoval v spoločnosti zdatnejších lezcov,“ hovorí Ivan, ktorý má za sebou prechody slovenských vysokohorských hrebeňov, diaľkový prechod Julských Álp, výstup na Mont Blanc, Grossglokner a ďalšie výstupy a diaľkové prechody aj v zimnom období. „V detstve som lyžoval a tento šport ma doviedol až ku skialpinizmu. V lete som ako doplnkový šport pestoval vysokohorskú turistiku. Časom som sa dostal k lezeniu a k jednoduchým horolezckým výstupom. Aj keď sa chcem venovať hlavne skialpinizmu, aspoň raz by som chcel vyliezť na veľkú horu. Za tú považujem kopec nad šesť a pol tisíca metrov.“
Aj pre tých náročnejších sa v okolí Bratislavy nájdu zaujímavé miesta, na ktorých sa dá trénovať. A sú aj priamo v meste. „Raz mi napadlo, že by som mohol zlaniť Prístavný most, teda spustiť sa z neho po lane. Keď sa mi to podarilo na jeho petržalskej časti, rozhodol som sa nápad rozviesť a zlaniť všetky bratislavské mosty. Nasledoval Most Lafranconi, potom Nový most a nakoniec Starý most. Snažil som sa na nich vybrať buď najvyššie, alebo niečím zaujímavé miesto. Väčšinou som pristával na zemi tesne pri Dunaji.“
Základnú techniku zlaňovania vymysleli už veľmi dávno. Menil sa iba spôsob jej realizácie. Okrem lana treba mať ešte sedák, o ktorý je karabínou pripnutá zlaňovacia brzda, pomocou ktorej sa spúšťa dole. „Ak je človek skúsený, riziko nie je veľké. Lano je totiž uviazané o pevnú časť mosta. Omnoho nebezpečnejšie to môže byť v horách, kde človek niekedy visí iba na jednej skobe. Nie vždy sa totiž dá presne odhadnúť, ako dlho je už používaná.“ PROKOP SLOVÁČEK