Hlavná cesta z Burgasu do Varny vedie serpentínami cez hory. Asi v polovici je malá odbočka na dedinu Emona.
Poľná cesta je slovami dávnych Apačov deravá ako ústa starej ženy, a tak všetko úsilie smeruje k tomu, ako netrafiť olejovú vaničku. Ako vidno podľa stôp na parkovisku, nie každému sa to podarilo.
Prichádzame na pláž Irakli a už príjazdová cesta naznačuje, že davy turistov sa sem nehrnú. A práve to je to, čo láka mnohých Bulharov. Podobne ako Miroslava, ktorý v sobotu podvečer balí svoje plážové veci do auta.
„Toto je jedno z mála miest, kde sa dá utiecť pred turistami. Najmä pred Rusmi,“ hovorí chlapík, ktorý vie, čo hovorí. Pracuje na neďalekom Slnečnom pobreží.
Pár divokých pláží
Bulharsko má celkovo 378 kilometrov pobrežia Čierneho mora, z čoho tvoria pieskové pláže asi tretinu. Na väčšine z nich nájdete turistické rezorty, kam chodia aj mnohí z 81-tisíc Slovákov (údaj bulharského štatistického úradu z roku 2013).
Slnečné pobrežie, Zlaté piesky, Primorsko či Pomorie, Bulhari na nich od čias komunizmu vybudovali letoviská, hotely, bazény. Celkovo do krajiny ročne príde 9,2 milióna turistov a v lete sa väčšina tlačí práve v týchto rezortoch.
Bulharom tak zostalo iba pár posledných divokých pláží a Irakli (znamená to Herakles) je jednou z nich. Chodia sem mladí, hipíci, nudisti (o tých sme len počuli), ale aj rodiny s deťmi.
Ak chcete na chvíľu ujsť davu dovolenkárov či spať pod hviezdami pri mori, je niekoľkokilometrová Irakli ideálna. Piesočná pláž je tu čistá, morské dno mäkké, len more je trochu mútne.