Nikdy nie je rovnaká. Mení tvar podľa prílivu a odlivu, ročného obdobia a s každý rok sa zväčšuje. Taký malý zázrak.
Keby si malo Chorvátsko vybrať len jednu jedinú reklamu na svoju krajinu, slávna pláž Zlatni rat (Zlatý roh) na ostrove Brač v Dalmácii by bola veľmi vážnym kandidátom.
Údajne najkrajšia chorvátska pláž však zďaleka nie je jediným dôvodom na návštevu tretieho najväčšieho ostrova na Jadrane.
Dva životy ostrovanov
Uprostred sezóny sa tam lieta zo Záhrebu, ale turistov prinášajú najmä charterové lety. Prístup na ostrov je však jednoduchý aj z pôvabného prístavu v Splite. Ten, kto dovolenkuje v Dalmácii, sa tam dostane ľahko. Nasadne na trajekt, ktorý chodí viackrát denne a vystúpi v hlavnom meste ostrova Supetar, ktorý je najväčším mestom na 14-tisícovom ostrove.
Kto chce, môže ísť rovno do mestečka Bol na jeho slávnu pláž, my začíname výstupom na najväčší kopec jadranských ostrovov, Vidovu goru (Hora sv. Víta).
Výstup na horu vysokú 778 metrov nad morom je však prisilné slovo. Skoro až na vrchol sa dostanete autom alebo na bicykli, čo je obľúbená cyklotrasa na ostrove.
„Akurát však nie v lete, ale skôr máji či septembri, keď nie je tak horúco. Hoci, nájdu sa hazardéri, ktorí riskujú dehydratáciu a zbytočné vyčerpanie,“ rozpráva náš sprievodca po ostrove Zoran Kojdič. „Bláznov však stretnete všade,“ smeje sa, keď zaparkuje pod Vidovou horou.
Trojuholníkový tvar pláže Zlatni rat uprostred tyrkysového mora vyzerá z najvyššieho kopca na Jadranských ostrovoch impozantne. Malé jachty a turistické lode vyzerajú zhora ako skladačky, v pozadí vidieť ostrov Hvar a vo vzduchu vonia kosodrevina.
Tak ako mnohí ostrovania, má Zoran dve profesie. Tú teplejšiu časť roka sa živí turizmom, sprevádza návštevníkov po jednej z najväčších záhad na Brači – Dračej jaskyni.
„Tú mimo sezóny mám radšej, vtedy renovujem domy a mám viac času pre seba aj rodinu,“ rozpráva pri jazde z kopca, keď nám do cesty vtrhnú ovce a Zoran ledva stihne zabrzdiť.
Zlatni rat pod mrakmi.
FOTO SME - MIREK TÓDA
Dolce vita s jahňacinou
„Pastieri ich aj na niekoľko dní nechajú voľne sa pohybovať po ostrove, žiadne vykrmovanie, zjedia, čo si nájdu, teda aj rôzne bylinky a ich mäso je potom veľmi chutné.“ Divoké parohaté zvieratá, zrejme jelene, dali ostrovu aj meno – Brentos (latinsky) či Elephos (v gréčtine).
Najväčšou delikatesou na ostrove nie sú ryby, ale jahňacina.
Pre gurmánov ostrovania pripravili túru po vybraných reštauráciách s talianskym názvom „Dolce vita“. Ak si v jednej z nich dáte jahňacinu a k tomu miestne červené víno Mali Plavac, možno zabudnete, tak ako my, že ste sa pôvodne chceli vykúpať na pláži.
Svoj vinič s plavacom na úpätí dediny Murvica neďaleko Zlatného ratu má s krásnym výhľadom na more aj Zoran. „Viniče tú majú skvelú cukornatosť,“ zasníva sa rodený Splitčan, ktorého starí rodičia sú z ostrova, a zaspomína na časy, keď víno bolo jedným z viacerých pokladov ostrova, ktoré mu prinášali bohatstvo.
Teda, kým Európu nezachvátila pohroma v podobe malého chrobáčika s latinským názvom Phylloxera. Malý parazit pôvodom zo Severnej Ameriky zničil európske vinice v polovici 19. storočia. „A bohužiaľ sa nevyhol ani Braču,“ hovorí Zoran. Všetok vinič sa musel vysadiť znovu, vyvinuli sa nové odrody a s nimi aj Mali Plavac.
Vďaka vínu, medu a syru sa na Brači darilo komunite mníchov, ktorí sa na úteku pred osmanskými Turkami utiahli na ostrov v 16. storočí a založili životaschopnú usadlosť Pustinja Blaca. Jej posledný prelát Nikola Miličevič bol renesančný človek, popri správe kláštora sa venoval svojmu najväčšiemu hobby - astronómii.
Dokonca sa mu podarilo objaviť jednu kométu či asteroidy a na jeho počeť pomenovali planétky Miličevič a Brač. Teleskop, s ktorým v noci skúmal oblohu, je stále v jeho izbe vytesanej do skaly, ktorá je dnes súčasťou zaujímavého múzea. Dostať sa tam dá len pešo, vyše polhodinovým výstupom. Buď od mora, čo využívajú napríklad výletníci z jácht, alebo z hora, smerom od Vidovej hory.
Supetar.
FOTO SME - MIREK TÓDA
Kamene a kamienky
- zo Splitu trajektom, ktorý chodí viackrát denne do mesta Supetar. Raz denne chodí loď aj priamo do Bolu pri slávnej pláži Zlani rat.
- prvý ide už o 5:15, posledný sa vracia o 22:45.
- cena na osobu asi 30 kún (4 eurá).
Dnes živí ostrov turizmus, kedysi najväčšieho bohatstvo prinášali kamene. Aj Diokleciánov palác v blízkom Splite je postavený z bieleho vápenca vysekaného na ostrove v jednom zo starých rímskych kameňolomov. Na Brači fungujú kameňolomy dodnes. „Keď tu niekto skrachuje, odreže kus ostrova a má po problémoch,“ vtipkuje Zoran.
Dnes sú všetky významné mestá na pobreží, ale kedysi to tak nebolo. Aj pôvodné hlavné mesto Nerežišča je uprostred ostrova. „To preto, že piráti, presnejšie námorní lúpežníci z blízkeho Omiša boli dlho postrachom pre miestnych, aj v časoch, keď ostrov patril Benátkam,“ hovorí Zoran.
Dnes atrapy pirátskych lodí naopak prinášajú na ostrov najväčší zdroj financií. Turistov priťahuje slávny prírodný úkaz masového turizmu - Zlatni rat. Kamienková pláž mala na prelome júna a júla niečo do seba. Nebola ešte preplnená turistami, ani slnko tak nepálilo. Kto chcel, mohol si vybrať stranu s výhľadom na Hvar alebo na Vidovu horu.
Pri pláži sa dá bývať aj v autokempe, kam vedie cestička popri píniovom lesíku. Po malých oblých kamienkoch, ktorých každý rok pribúda ako nových stánkov s predraženým pivom, sa dá chodiť naboso. Koho však kúpanie po chvíli omrzí alebo ho odradí nával turistov, môže si nájsť romantické malé pláže na prenajatých lodičkách v okolitých dedinách.
Jedna z nich je aj v Murvici, kde býva Zoran a stará sa tam o najväčšiu záhadu ostrova Brač, ktorú mnohé turistické guidebooky ešte neobjavili.
Zo vzácneho bieleho kameňa postavil cisár Dioklecián aj svoj palác v Splite.
FOTO SME - MIREK TÓDA
Záhada Dračej jaskyne
Ten, kto ju chce vidieť na vlastné oči, si musí znovu niečo vyšliapať a dohodnúť si výstup so Zoranom, ktorý je oficiálnym sprievodcom po jaskyni a má od nej kľúče.
„Najväčší zázrak je, že túto jaskyňu nezničili vandali,“ čuduje sa náš sprievodca malej, ale veľmi pôsobivej jaskyne, ktorú v 15. storočí začali obývať asketickí mnísi, ktorí hľadali život v izolácii od ľudí. Jaskyňu začali zamykať len pred pár rokmi. To, čo ju robí takou zaujímavou, sú vytesané obrazy v jaskyni. Ako napovedá jej názov, jedným z nich je drak, proti ktorému bojuje lev.
„Názov jaskyne je však oveľa starší ako tento vytesaný drak,“ hovorí Zoran. Autorstvo a symbolika desivého výtvoru, na ktorom je vykreslený súboj draka a satana s levom a vedľa nich panna Mária v Mesiaci, je dodnes témou vášnivých debát medzi historikmi, religionistami či archeológmi.
„Netušíme, kto bol autorom týchto náboženských výjavov, zrejme ich bolo viac. Záhadou je napríklad, prečo niekto zobrazil tehotnú pannu Máriu do mesiaca, čo je jednoznačne pohanský symbol. Jednou z teórií je, že ide o apokalyptický výjav podľa svätého Jána. Pôvodne však mohla byť pod drakom vytesaná iná socha, ktorá nevyhovovala oficiálnemu učeniu cirkvi,“ rozpráva Zoran príbeh jaskyne, ktorý akoby vypadol z románov Dana Browna.
Dúfa, že raz nájdu Chorváti peniaze na archeologické vykopávky, aby poodhalili záhadu málo známej jaskyne, ktorá sa nachádza len kúsok od najslávnejšej chorvátskej pláže.
