Chorváti sa snažia dostať cudzincov aj do vnútrozemia, takmer 90 percent z nich však skončí na pobreží. Pre more, ale aj pre diaľnice.
Píše sa rok 1998. Vraciame sa z dovolenky z Korčule v južnej Dalmácii. Pred nami je takmer tisíc kilometrov, ktoré vedú po Jadranskej magistrále. A to sme si skrátili cestu o dlhých 170 kilometrov, po útrpnej ceste po horskom Pelješaci sme sa rozhodli ísť radšej trajektom do Drvenika.
Vyrazili sme ráno o šiestej a o pol deviatej sme sa vydali po pobreží smer Split. Prechádzali sme všetkými mestečkami Makarskej a Omišskej riviéry, cez dediny platila štyridsiatka, ale aj mimo nich sme nemohli ísť rýchlejšie ako šesťdesiatkou. Okolo Splitu sme stáli v zápche, potom sme odbočili do vnútrozemia. Popri ceste na Sinj a rozstrieľaný Knin boli ešte stále naťahané drôty s tabuľkami Dangerous mines, zmizli až pred Plitvickými jazerami.
Jediný diaľničný úsek meral vtedy 40 kilometrov a viedol z Karlovacu na obchvat Záhrebu. Domov sme dorazili po 21 hodinách jazdy.
Dnes túto štreku urobíte za jedenásť hodín po diaľnici s odpočívadlami, detskými ihriskami, prebaľovacími kútikmi a mikrovlnkami, kde môžete dieťaťu zohriať jedlo.
FOTO SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Diaľnica bratstva a jednoty
V období Juhoslávie bolo na tom Chorvátsko s diaľnicami podobne ako ostatné socialistické krajiny. Prvé kilometre začali stavať v 70. rokoch.
Pôvodne mala Diaľnica bratstva a jednoty spájať všetky zväzové republiky od Slovinska cez Chorvátsko a Srbsko a potom na juh do Macedónska a Čiernej Hory.
Postavili sa však len čiastočné úseky, niektoré nestoja dodnes.
V roku 1971 spustili v Chorvátsku prvých desať kilometrov pri Rijeke, o rok neskôr 40 zo Záhrebu do Karlovacu, ďalší úsek postupne postavili zo Záhrebu do Slavónskeho Brodu, čo bol ťah na hlavné mesto Juhoslávie Belehrad. Do roku 1989 to bolo viac než dvesto kilometrov.
V rokoch 1991 – 1997, teda v čase vojny a po jej skončení, výstavba ustala. „V tom období sme postavili len 76 kilometrov diaľnic a 53 ďalších v polovičnom profile,“ hovorí Goran Škec z tlačového odboru chorvátskeho ministerstva dopravy.
Vlastníkom diaľnic je štát a výstavbu rieši najmä cez dlhodobé úvery, z príjmov z mýta a spotrebnej dane z pohonných hmôt, jednotlivé úseky spravujú štyri spoločnosti.