Ak sa rozhodnete pre tento impozantný kraj aj vy, určite sa sem nevyberte na jeden deň. Spoznať túto vyhasnutú sopku s priemerom takmer dvadsať kilometrov sa za taký krátky čas jednoducho nedá. Poľana pritom ponúka všetko, čo si od kvalitne strávenej dovolenky môžeme žiadať - prírodné krásy, atraktívny folklór, zvyky, lyžiarske trasy, zjazdovky a v neposlednom rade aj pribúdajúce hotely a rekreačné strediská.
Začať s prehliadkou môžete už v samotnej Detve. Aj keď sa sem nevyberiete v čase známych Podpolianskych slávností, budete mať čo obdivovať. Šikovné ženy, ktoré vedia vyšívať podľa starej detvianskej tradície, sa už naučili vo svete turistického ruchu obracať. Mnohé okná zdobia nádherné tradičné výšivky. Stačí zaklopať a zistiť, či sú aj na predaj. Odpoveď bude vo väčšine prípadov kladná. V centre starej Detvy neobíďte ani múzeum a expozíciu drevených vyrezávaných krížov na kalvárii blízko cintorína. Potom si už môžete zvoliť kratší výlet na Kaľamárku či k známej Melichovej skale.
Kaľamárka je známa nielen dobrými lezeckými stenami, ale aj pozostatkami pravekého osídlenia. K Melichovej skale sa najľahšie dostanete z blízkeho Skliarova. Odtiaľ je to ku skale, ktorá stojí akoby na stopke, do strmého kopca približne pol hodinky. Tesne pod skalou natrafíte na domček uja Imricha Melicha, ktorý žije s turistami v dokonalej symbióze. Žije v dome sám a neraz sa jeho chalúpka mení na turistickú základňu. „S mnohými turistami sa poznám a keď idú hore na skalu, vždy sa zastavia. Keď vonku bláznila víchrica, neraz tu aj prespali. Navarili sme si čaj so slivovicou, sedeli a rozprávali sa neraz celú noc,“ hovorí dedko Melich. Keď zisťujeme, či sa skala volá podľa neho, alebo ich rod volajú podľa skaly, iba sa usmeje: „Tá skala stojí odjakživa na Melichovom grunte. Tak aj dostala meno.“ Dedko Melich má už 84 rokov a keď na jeho samote napadne sneh, úplne zaveje cestičku do vrchov. Tú mu zvyknú prešliapať práve turisti, ktorí robia zimné výstupy k Melichovej skale. Na časy, keď zišiel dolu do dediny tak, že sa kotúľal cez záveje, iba spomína. Hoci zdravie mu ešte slúži, nohy poslúchajú z roka na rok menej. A tak radšej posedáva pri peci a vyrába drevené fajky, hrable či cepy. Máloktorý turista, čo sa u neho zastaví, odchádza odtiaľto bez vlastnoručne vyrobeného darčeka.
Neďaleko Melichovej skaly je ďalší zaujímavý skalný výtvor - Kopa nad Detvou. Poľana s obrovskou rozlohou je najvyšším sopečným pohorím Slovenska a vznikla v treťohorách. Poľanu prelínajú Detvianske predhoria, západné okraje Balockých vrchov, zabiehajú sem Veporské vrchy a Sihlianska planina. Rozprestiera sa na ploche viac ako 20-tisíc hektárov a mohutný masív tvorí viacero vrcholov - Poľana (1458 metrov), Pružinový grúň, Ľubietovský Vepor, Hrb či Ponická Bukovina.
V roku 1991 vyhlásili Poľanu za biosférickú rezerváciu UNESCO. Flóra a fauna rozľahlého územia je mimoriadne zaujímavá. Výnimkou nie je ani vlk, medveď, rysy či vydry. Chránené rastliny a stromy, pralesovitý charakter niektorých častí dávajú krajine nezabudnuteľný ráz. Na potulkách narazíte na lazovité osídlenie - hlavne v oblasti Hriňovej, kde sa život zdanlivo vrátil mnoho rokov späť. Prestanete myslieť na mobily a neodoslané maily a možno zistíte, že najlepšie chutí mlieko priamo od kravy a spánok v sene vôbec nie je pichľavý. Detvanci zvyknú hovoriť, že kto nevyšiel na Poľanu, nevidel svet.
KVETA FAJČÍKOVÁ
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK