Prales sa nachádza na strednom Slovensku vo Veporských vrchoch, šesť kilometrov od čiernobalockej osady Dobroč. Dôvodom jeho ochrany je zachovanie posledných zvyškov pôvodných lesov, ktoré sa vyvíjali na našom území tisícročia, kým dospeli do dnešnej podoby.
V období rozvoja baníctva v 16. - 17. storočí bola väčšina týchto lesov vyrúbaná, stromy sa používali ako výstuž do banských chodieb (smreky) alebo na výrobu dreveného uhlia do vysokých pecí (buky). Až na prelome 18. a 19. storočia sa vďaka dobročskému rodákovi Jozefovi Dekretovi Matejovie, ktorý sa stal vrchným banskobystrickým lesmajstrom, začali lesy aj vysádzať. Nanešťastie pri tejto činnosti nebola zachovaná skladba a rozmanitosť pôvodných porastov. Preto v tejto oblasti prevládajú lesy s vysokým podielom smreka, ktoré sú menej odolné proti vetru, snehu a podkôrnemu hmyzu.
Aj prales má svoj vývoj
Vývoj Dobročského pralesa prebiehal ako cyklus, v ktorom sú zastúpené všetky vývojové štádiá (dorastanie, optimum a rozpad) a fázy (obnova a dožívanie), ktoré sa vzajomne prelínajú a vytvárajú charakteristický vzhľad jednotlivých častí pralesa. Celý vývojový cyklus Dobročského pralesa trvá 400 rokov.
Hlavnými drevinami pralesa sú jedľa, buk, smrek, menej javor horský, jaseň štíhly a brest horský. Jedľa sa dožíva 450, smrek 350 a buk 250 rokov. V súčasnosti najväčšie stromy v pralese odumierajú, pretože niektoré jeho časti sa nachádzajú v štádiu rozpadu. Napriek tomu tu ešte rastie 170 stromov hrubších ako 100 a 13 stromov hrubších než 130 centimetrov.
Prales sa rozkladá na rozlohe asi 100 hektárov na severozápadných svahoch záveru doliny Brotovo. Klíma tu je chladná, priemerné ročné teploty sa pohybujú v rozmedzí od 5,4 do 6,5 stupňa Celzia, a vlhká - ročný úhrn zrážok dosahuje 760-920 milimetrov.
Zvieratá pralesa
Zaujímavosťou Dobročského pralesa sú nielen stromy, ale aj zvieratá. Žije tu jelenia zver, medveď hnedý, rys ostrovid, mačka divá, kuna a bohatá skupina vtáctva. Najzaujímavejším vtákom je maličká sova - kuvičok vrabčí, ktorý dorastá len do veľkosti desať centimetrov.
V roku 1964 víchor zlomil známu Dobročskú jedľu, ktorá patrila medzi najmohutnejšie v Európe. Mala vtedy okolo 450 - 500 rokov, priemer kmeňa bol 193 centimetrov, výška 56 metrov a vážila 38 ton.
Dobročský prales je pre verejnosť uzavretý. Ako povedal Boris Pekarovič z lesného závodu Čierny Balog, pred šiestimi rokmi požiadali ministerstvo životného prostredia o obmedzenie vstupu do pralesa. Priamo dovnútra sa tak dostanú len odborníci v sprievode lesníkov. Ani laici však nezostanú ukrátení. Spoločne s občianskym združením Vydra tento rok otvorili nový náučný chodník s informačnými tabuľami, ktorý vedie hranicou pralesa. Za vstup sa však platí, skupina asi 25 osôb zaplatí 900 korún.
(jk, jač, archív)