Obyvatelia Kalinigradu sú ruskými občanmi a pri ceste do Ruska, kam sa môžu dostať len cez Litvu, by po jej vstupe do EÚ potrebovali tranzitné víza. Podľa Moskvy to však neprichádza do úvahy.
Európska komisia najnovšie navrhla Moskve kompromis: nebude viac trvať na riadnych vízach. Namiesto ťažko dosiahnuteľných tranzitných víz chce zaviesť osobitnú priepustku, takzvaný kaliningradský pas. Ten by sa mal vydávať na trovy únie v litovskom Vilniuse.
Európski komisári navrhli aj zavedenie špeciálnych rýchlych vlakov, ktoré by v Litve vôbec nezastavovali. Vzhľadom na technickú náročnosť je to však v blízkom čase nerealizovateľné. Členské štáty EÚ majú o návrhoch rozhodnúť koncom októbra.
Ďalším ústupkom Moskve je návrh komisie, aby Litva až do roku 2004 akceptovala ruské cestovné dokumenty a netrvala u cestovateľov do Kaliningradu na medzinárodne uznávaných cestovných pasoch.
Litovským diplomatom sa zdá, že Európa zachádza v ústupkoch priďaleko. Obávajú sa o suverenitu svojej krajiny.
Z únie sa ozývajú hlasy, že enkláva s povesťou hniezda organizovaného zločinu sa ľahko môže stať tajnými dvierkami ilegálnych prisťahovalcov do únie.
Moskva sa bráni. Povinnosť kaliningradských Rusov žiadať tranzitné víza pri prechode do materskej krajiny cez Litvu porušuje ľudské práva.
Kaliningradčania dnes môžu do Poľska aj Litvy cestovať bez víz. Problém sa však objaví po prípadnom vstupe týchto krajín do únie. Varšava aj Vilnius totiž potom Rusom, Bielorusom a Ukrajincom zavedú víza.
Putá obyvateľov enklávy k materskému Rusku však pomaly slabnú. Len 15 percent mladých Kaliningradčanov navštívilo Rusko, kým 80 percent z nich bolo v Európe, píše BBC. Mnoho z nich sa radšej hlási k niekoľkostoročnej nemeckej histórii Kaliningradu ako bývalej bašty Východného Pruska, než k šesťdesiatim rokom spojenia s Moskvou. „Som druhá generácia Kaliningradčanov. Už moja mama sa tu narodila. Hovoríme po rusky a máme ruskú kultúru, ale pre spojenie s Európou sa cítime Európanmi,“ povedala novinárka Svetlana Kolbaňová. (zo, tasr)