TASR
Ropné pole Nef‘jannie kamni v Kaspickom mori pri azerbajdžanskom hlavnom meste Baku. Zdá sa, že súboj USA, Ruska a Iránu o to, kto privedie ropu na hladné západné trhy, vyhrali Azerbajdžan, Gruzínsko a Turecko s Američanmi za chrbtom. FOTO – TASR/AP
cez Stredomorie na západoeurópske trhy. Trom prezidentom sa nadšene prizeral americký minister pre energiu.
Kaspické more skrýva tretie najväčšie náleziská ropy a zemného plynu na svete. Väčšina z nich je ešte nedotknutá. To málo, čo sa v Kaspiku vyťaží, sa až doteraz transportovalo cez Rusko.
Niektoré ekonomické skupiny projekt dlho nazývali zbytočnou investíciou – tvrdili, že na kaspickom dne sa nenachádza dostatok surovín. Podľa posledných prieskumov ropovod dlhý 1750 km bude transportovať vyše milióna barelov ropy denne.
Proti ropovodu sa ozývali aj medzinárodné mimovládne organizácie. Dôvodili obrovskými škodami na životnom prostredí a sociálnych štruktúrach. Do rizikovej oblasti by sa dostalo Čierne more aj kaspické pobrežie, domov pre 80 percent výlovných rýb. Zatiaľ len čiastková ťažba už stihla podľa environmentalistov znečistiť 30-tisíc hektárov pôdy. Ozývali sa aj hlasy, že firma British Petroleum, ktorá projekt riadi, prinútila bývalé ruské satelity podpísať zmluvy siahajúce na suverenitu štátov. Briti vraj majú priširoké právomoci.
Smer z azerbajdžanského Baku cez gruzínske Tbilisi až do tureckého Ceyhanu zvíťazil nad dvoma ďalšími návrhmi, ktoré viedli ropu cez Rusko a Irán. Oba návrhy boli lacnejšie aj kratšie, nevyhovovali však politickým zámerom Washingtonu, píše BBC. Podľa ropných expertov americká vláda uprednostnila projekt, ktorý oslabí ruské kraľovanie nad dodávkami paliva pre celý región.
Vyhovuje to aj bývalým sovietskym satelitom – Gruzínsku a Azerbajdžanu. Tie sa chcú za každú cenu striasť závislosti od bývalého vládcu. „Tento ropovod má strategický význam,“ povedal pre BBC Ilham Šaban, ropný špecialista z Baku.
Rokovania o výstavbe podľa denníka Financial Times „najpolitickejšieho zo všetkých ropovodov“, sa ťahali osem rokov. Ropné spoločnosti nakoniec na nátlak z USA jednoducho pohľadali argumenty na súhlas s výstavbou. Politický základ nezmizol, len sa obliekol do komerčných úvah, píše denník Financial Times.
Kaspická ropa má začať prúdiť cez Gruzínsko v roku 2005. Doprava bude stáť 3,2 dolára na barel. To dáva jedinečnú šancu tranzitným krajinám rýchlo sa vyhrabať z hospodárskeho úpadku, ktorý na nich doľahol po rozpade Sovietskeho zväzu. Zimy sú pre gruzínskych vidiečanov bez pravidelných prísunov paliva čoraz ťaživejšie, ruský Gazprom a turkménsky dodávateľ Tbilisi – notorického neplatiča – opustili. „Dúfame, že krajina bude mať z ropovodu nielen politický, ale aj ekonomický profit,“ povedal pre SME gruzínsky novinár Badri Koplatadze.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ