Staré Hory 22. augusta (TASR) - Ak bude človek aj naďalej takým rapídnym tempom prenikať do pôvodného životného prostredia medveďa hnedého a drasticky mu meniť životné prostredie, musí očakávať častejšie kolízie s týmito zvieratami. Tvrdí to pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológia lesa SAV Miroslav Saniga.
Človek stále viac zasahuje a preniká do teritórií medveďa hnedého. Tie sa zmenšujú, a kým silnejšie, dominantné medvede obsadzujú optimálne miesta, slabšie sú nútené prežívať v nevhodnom životnom prostredí popretkávanom stopami ľudskej civilizácie, vysvetlil Saniga pre TASR.
Tieto šelmy podľa neho nenachádzajú v nevhodnom prostredí dostatok prirodzenej potravy, a tak si hľadajú náhradnú. Sám človek im ju ponúka v nedostatočne uzavretých a v netesných nádobách na odpadky pri hoteloch, chatách, parkoviskách a na ďalších miestach. Napríklad na dve parkoviská vedľa cesty z Banskej Bystrice do Ružomberka pri Starých Horách tieto slabšie, submisívne zvery prichádzajú v noci aj trikrát za týždeň. Z lesov Veľkej Fatry a Starohorských vrchov ich tam láka najmä vôňa z obalov od ovocných štiav a džúsov. V lete, keď sa z nádob šíri vôňa ovocných nápojov a mliečnych výrobkov do väčšej vzdialenosti, sa k nim zlezie naraz aj viac medveďov.
Aj v odľahlých lesoch mení človek jedálny lístok týchto zvierat. Ľudia tam zanechávajú nielen obaly od ovocných štiav, ale aj od mäsových výrobkov. Medveď, ktorý si na takúto potravu zvykne, ju začne vyhľadávať nielen vedľa turistických chodníkov, ale odváži sa vojsť za ňou aj do podhorských dedín, či k horskému hotelu, a to i za bieleho dňa. Svedčia o tom prípady z ostaného obdobia, keď medveď priamo atakoval hubára, či turistov. Keď takéto zviera prepadne hlad, môže ho mäsová alebo ovocná vôňa šíriaca sa z ruksaka turistu alebo zo stanu vyprovokovať aj k útoku na človeka, upozorňuje Saniga.
Jedálny lístok medveďa hnedého v jeho prirodzenom prostredí pozostáva z rastlinných aj zo živočíšnych komponentov. V pôvodnom, človekom neovplyvnenom prostredí sa popása na tráve, v lete a v jeseni hoduje na čučoriedkach, malinách, černiciach, bukvici a ďalších lesných plodoch. Po zimnom spánku však nepohrdne zdochlinou, ani drobnými zemnými cicavcami. Len zriedkavo loví jeleniu, srnčiu a diviačiu zver. Jeho korisťou sa stávajú takmer výlučne choré a nevládne jedince, čím plní v prírode funkciu akéhosi sanitára. *mb ds