Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Keď mal v roku 2006 premiéru horor Hostel, ktorý sa odohrával v Bratislave, a ktorý produkoval svetoznámy režisér Quentin Tarantino, slovenskí hotelieri sa obávali zlého vplyvu krváku na cestovný ruch. Netušili, že majú pred sebou najlepšie časy, ktoré až o tri roky ukončí ekonomická kríza.
Posledné dva roky počet turistov opäť pomaly stúpa, hoci k číslam z roku 2008, keď v našich hoteloch a ubytovniach prespali vyše štyri milióny ľudí, sme sa dosiaľ nevrátili.
Vlani na Slovensku prespalo vyše tri a pol milióna turistov, čo je medziročný nárast o vyše desať percent. Takmer milión a pol tvorili cudzinci, najmä Česi, Poliaci a Nemci.
Ohlasy sa lepšia
Na cestovateľských fórach už častejšie o Slovensku diskutujú aj po anglicky hovoriaci cestovatelia. „Zavialo ma na miesto, kde vo filme deti mučia turistov pre kus žuvačky. Skutočná Bratislava však nie je nič také,“ pochvaľuje si na jednom Američan Al. „Je to mesto s krásnymi dievčatami, slabou premávkou a málo turistami, ktoré sa dá prejsť pešo za hodinku.“
Medzi príspevkami sa síce stále objavujú aj sťažnosti na špinavé ulice, meškajúce vlaky či neochotnú obsluhu, pozitíva od krásnej prírody až po miestnu kuriozitu zvanú kofola, však prevládajú.
Návrat turistov potvrdzujú aj turisticky atraktívne regióny. Bratislavu vlani aj vďaka hokejovým majstrovstvám navštívilo vyše 780-tisíc turistov, čo je najviac za posledných päť rokov.
V Piešťanoch medziročne pribudlo sedem percent návštevníkov a ich počet sa priblížil k stotisíc, o osem percent stúpli aj Vysoké Tatry so 414tisíc návštevníkmi. Počet turistov rastie aj v Bojniciach, aj keď vlaňajších 350-tisíc má od niekdajšej polmiliónovej návštevy stále ďaleko.
Slovenská agentúra pre cestovný ruch však upozorňuje, že skutočné čísla turistov nepoznáme. Mestá, ktoré vyberajú daň za ubytovanie, poznajú len počty ľudí, ktorí si prenajali izbu. Daň však nevyberajú všetky, napríklad Trenčín ju aj pre nedostatok informácií o cestovnom ruchu zaviedol až tento rok.
Chýbajú kvalitné údaje
Štát zas vychádza z údajov Štatistického úradu, ktorý sleduje počet ubytovaní v okresoch. „Získané údaje nezodpovedajú celkom realite, pretože nezachytávajú jednodňových turistov a neregistrované ubytovania,“ vraví Nora Gubková z agentúry.
Prijímať opatrenia na rozvoj cestovného ruchu štátu a samosprávam sťažujú aj chýbajúce informácie, odkiaľ turisti prichádzajú, ako trávia čas, utrácajú peniaze, či kam smerujú.
Vyspelé štáty tieto údaje získavajú cez takzvaný satelitný účet turizmu, ktorý vyjadruje podiel cestovného ruchu na HDP. Kombináciou rôznych štatistických zisťovaní od prenocovaní, cez nákup suvenírov, tankovanie až po návštevnosť atrakcií poskytuje aj komplexný obraz o cestovnom ruchu v regióne.
„Bývalá vláda tento proces rozbehla, no zastavili ho predčasné voľby,“ povedala Gubková.