Washington 20. augusta (TASR) - Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) oslavuje tento týždeň 25. výročie vypustenia zatiaľ najúspešnejších umelo vyrobených vesmírnych telies v histórii - dvoch malých vesmírnych sond Voyager.
Ich dlhá vesmírna odysea sa začala bez veľkých okázalostí v roku 1977. Podľa pôvodných plánov mali misie sond Voyager 1 a Voyager 2 trvať len štyri roky.
Ich vesmírna púť sa však na prekvapenie všetkých predĺžila na neuveriteľnú štvrťstoročnicu a oba Voyagery odvtedy poslali na Zem tony údajov a fotografií, ktoré urobili revolúciu v dovtedajšom nazeraní pozemšťanov na slnečnú sústavu.
Voyager 1 od svojho vypustenia precestoval neuveriteľných 12,9 miliardy kilometrov, čo je 86-násobná vzdialenosť Zeme od Slnka. Voyager 2 prekonal k dnešnému dňu 10,2 miliardy kilometrov.
Obe dodnes funkčné sondy letia vesmírnym priestorom rýchlosťou 60.000 kilometrov za hodinu a smerujú už k najkrajnejším oblastiam slnečnej sústavy. Ich najbližším náročným manévrom bude opustenie gravitačného poľa Slnka a odlet do otvoreného medzihviezdneho priestoru.
Niektorí vedci sú presvedčení, že Voyager 2 vstúpi do oblasti zníženého pôsobenia "slnečného vetra", teda prúdu elektricky nabitých častíc, už v priebehu jedného alebo dvoch rokov.
Očakáva sa, že o sedem až 21 rokov sa vymaní z oblasti pôsobenia magnetického poľa Slnka a poletí ďalej do medzihviezdneho priestoru, čím sa preň začne celkom nová fáza existencie. Mnohí v považujú práve túto fázu za najvýznamnejšiu misiu NASA v celej jeho histórii.
"Voyager je korunou úspechu celej našej doby," myslí si bývalá predstaviteľka zobrazovacej zložky projektu Voyager Carolyn Porcová.
"Povedala by som, že ľudstvo si z konca druhej polovice 20. storočia a začiatku 21. storočia uchová v pamäti práve naše úsilie o výskum slnečnej sústavy, a Voyager je korunou celej tejto snahy. Bola to misia, ktorá nám otvorila slnečnú sústavu," dodala Porcová.
Voyager 2 bol vypustený z floridského Mysu Canaveral presne pred 25 rokmi - 20. augusta 1977. O niekoľko týždňov na to - 5. septembra - vyštartoval aj identický Voyager 1 a svoju spriaznenú sondu dobehol natoľko, že dnes je najvzdialenejším človekom vytvoreným objektom vo vesmíre.
Vedci z NASA očakávajú, že pri svojej púti mimo slnečnej sústavy by mali oba Voyagery naraziť aj na známky mimozemského života. Robotické sondy sú vybavené aj záznamom a odkazom obyvateľom planéty Zem pre potenciálnych predstaviteľov inteligentnej formy života.
Sondy nesú kovovú platňu s obrazom človeka - muža i ženy, ktorá obsahuje okrem iného informácie v dvojkovej sústave o polohe Zeme a slnečnej sústavy v priestore našej Galaxie. V posolstve sú aj zvukové záznamy vrátane skladby Johnny B. Goode od Chucka Berryho, Mozartovej Čarovnej flauty, uspávanky, akú na Zemi matky spievajú deťom v kolísk, či zvuk vody, vetra a bozku.
Na ceste slnečnou sústavou obe jednotonové sondy v roku 1979 navštívili planétu Jupiter a jeho suseda Saturn dosiahli v rokoch 1980 a 1981. Fotografie z týchto planét poskytla už predtým sonda Pioneer, no boli to až ostré a farebné obrázky z Voyagerov, ktoré verne priblížili nadpozemskú krásu sveta týchto planét.
Pri Saturne sa cesty oboch "dvojičiek" rozdelili. Voyager 1 bol vyvrhnutý nahor z orbitálnej plochy, kde sa sústreďujú obežné dráhy všetkých deviatich planét slnečnej sústavy.
Voyager 2 pokračoval na svojej ceste k planétam Urán a Neptún, ktoré predtým ešte nezhliadlo žiadne ľudské oko. Kým ho kozmické sily nevyvrhli von z orbitálnej plochy podobne ako jeho dvojičku, stal sa Voyager 2 prvou ľudskou sondou pri Uráne a Neptúne.
Dnes sú sondy už tak vzdialené od Zeme, že vyslanému rádiovému signálu trvá deväť hodín, kým dosiahne Laboratórium NASA pre raketový pohon v kalifornskej Pasadene.
Odborníci dúfajú, že oba Voyagery budú vysielať na Zem informácie ešte najmenej ďalších 20 rokov. Potom pohonné reaktory na ich palube stíchnu a sondy budú možno ešte celé milióny rokov pokračovať v ceste nekonečným vesmírom.
