Katakomby pod Novými Zámkami žijú už skoro štyristo rokov

Podzemné chodby pod kláštorom prežili Hitlera aj komunistov. Verejnosť však o nich skoro nič nevie, chýbajú informácie.

Hrobky františkánov a Ladislava Ocskaya.(Zdroj: Daša Račková)

NOVÉ ZÁMKY. Kráčame tmavými úzkymi uličkami hlboko pod mestom. V chodbách počuť ozveny našich krokov, ktoré sa odrážajú od navlhnutých stien. Obklopený takmer 400-ročným priestorom si uvedomujeme, že nad nami denne prejde desaťtisíce ľudí.

Tak, ako históriu mesta intenzívne vnímame práve pod zemou, si ju na povrchu pripomenieme len letmým pohľadom na pamätné tabule medzi socialistickými budovami.

foto ico
Komunisti vyhádzali telá mŕtvych františkánov a z katakomb urobili sklad zeleniny.

Ani slovo o podzemí

Tabule, ako aj historický blok na stránke mesta nám ale pripomínajú iba niekdajšiu existenciu šesťuholníkovej pevnosti, ktorú projektovali talianski bratia, architekti Baldigarovci. Hradby zohrali významnú úlohu pre západné Slovensko v rámci protirureckej obrany. O katakombách však neinformujú žiadne zdroje.

„Zmienky o podzemných chodbách nie sú, pretože komunisti o nich pálili každú správu, ktorá sa vyskytla v rehoľných a cirkevných knihách," vysvetľuje gvardián františkánskeho kláštora Páter Gabriel Prievalský.

Z katakomb sklad zeleniny

Katakomby vlastní od ich úplného vzniku, od polovice 17. storočia, Rehoľa menších bratov Františkánov. Podzemné tunely budovali súbežne s františkánskym kláštorom a kostolom, ktorého základný kameň posvätil ostrihomský arcibiskup Peter Pázmany.

Odžili si svoje

Počas druhej svetovej vojny katakomby slúžili ako úkryt. Život si vďaka nim zachránilo tisíce ľudí. Hovorí sa tiež, že tu františkáni slúžili omše.

V päťdesiatych rokoch 20. storočia prišli rehoľníci o katakomby v rámci zoštátnenia majetku komunistami. Tí podľa pátera Gabriela vyhádzali z katakomb mŕtve telá františkánov a v chodbách zriadili sklad zeleniny, kvôli primeranej teplote.

„Ešte to tu aj vybetónovali pre ľahší pohyb. Chodby ohádzali omietkou a múry potom začali vlhnúť, lebo nimi neprechádzal dostatok vzduchu," povzdychol si.

K priestorom sa františkáni napokon dostali v 90. rokoch v rámci reštitúcií. Katakomby dali podľa možností do poriadku. Zo svojho zakúpili odvlhčovacie systémy v približnej výške 12-tisíc eur, aby podzemné chodby kvôli vlhkosti neprehnili.

DSC03266_res.JPG

Podzemie dýcha históriou Foto: Daša Račková

Preč s mŕtvymi, chceme poklad

Regionálny historik Alexander Strba dopĺňa, že v podzemí bol pochovaný aj zradca kurucov Ladislav Ocskay. Aj jeho kosti boli spolu s kosťami františkánov vyhádzané. On však vraví, že ich z podzemia vyniesli vandali s vidinou pokladu. „Veriaci kosti pozbierali, preniesli ich na Kalváriu a zakopali ich niekoľko metrov od kaplnky. Miesto označili balvanom,“ hovorí historik.

Strba dodáva, že sa neskôr stalo zvykom, aby veriaci doniesli z rôznych pútnických miest väčší kameň a položili ho na toto miesto. Dokladanie kameňov však zaniklo vymretím zainteresovanej generácie.

Potajomky za Pázmanym

Prechádzkou podzemnými chodbami sa dostávame na ďaľšie zaujímavé miesto. Schátralý otvor z oranžových tehál napovedá, že pôjde o niečo špeciálne. „Kedysi to bola chodba, ktorá viedla do biskupského sídla arcibiskupa Pázmanyho, súčasného obchodného domu na námestí. „On takto tajne chodil do kláštora alebo rehoľníci za ním," ukončuje páter Gabriel prehliadku.

Treba sa dohodnúť

Do katakomb rozprestierajúcich sa pod kláštorom a námestím vedie v súčasnosti už len jeden vchod, ktorý sa nachádza práve v kláštore. Zvyšok je údajne zasypaný. Legenda hovorí, že katakombami sa dalo dostať do každej zo šiestich bášt.

Aj keď ide o súkromný majetok, františkáni sprístupňujú podzmené chodby aj verejnosti. Priestory môže zadarmo spoznať jednotlivec sám alebo aj 30-členná skupina. Rehoľníci však upozorňujú, že ide o príležitostné prehliadky a náhodný okoloidúci nemusí mať šťastie.

Čas prehliadky si treba určiť počas úradných hodín s predstaveným kláštora alebo s niektorým z bratov. „Je potrebné pamätať nato, že náš kostol a katakomby nie sú múzeum so stále prístupným sprievodcom,“ dodáva páter Gabriel.

Nie je evidencia ako evidencia

Františkánsky kláštor je spolu s kostolom vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Patrí do nej aj podzemné podlažie, ktoré nie je pod celou budovou. Čiastočne sa rozprestiera pod južným, východným a severným krídlom, kde sú hrobky. Zvyšok podzmených chodieb už kultúrnou pamiatkou nie je.

Vzácne objekty však nemusia byť vždy vyhlásené za kultúrnu pamiatku. Ak má nejaký objekt hodnotu len pre mesto alebo obec, môže byť zaradený do evidencie pamätihodností. Tú mesto môže, ale nemusí založiť. Na internete ju sprístupňuje napríklad Prešov a Dubnica.

Mesto Nové Zámky si túto evidenciu nevedie, nemá žiadne pamätihodnosti. Na internete sprístupňuje iba evidenciu pamiatkového fondu, teda kultúrnych pamiatok. To mu však vyplýva zo zákona o ochrane pamiatkového fondu.


Zobraziť Kam na výlet na väčšej mape

ico

Otvoria na požiadanie

Kalváriu otvoria aj mimo sviatkov, treba sa však dohodnúť.

NOVÉ ZÁMKY. Kalvária je veľkú časť roka neprístupná verejnosti. Svoje brány otvára iba počas veľkonočných sviatkov a mestského jarmoku Porcinkula. Vtedy umiestňujú do jednotlivých kaplniek aj vzácne maľby krížovej cesty.

„K uzamknutiu prišlo po dohode s mestom pred mnohými rokmi, aby sme spoločne ochránili objekt,“ povedal dekan za novozámockú farnosť Zoltán Ďurčo. Obyvatelia však nemusia zúfať, na Kalváriu sa dostanú aj mimo sviatkov, musia sa však dohodnúť s farnosťou. Po kľúče od Kalvárie si môžu prísť počas úradných hodín, mimo nich sa môžu ohlásiť aj telefonicky a termín si dohovoriť osobitne.

Regionálny historik Alexander Strba podotýka, že ide o najcharakteristickejšiu umeleckú pamiatku nášho mesta. Vraví, že iniciátorom postavenia na navŕšenom kopci bývalej Forgáchovej bašty bol v roku 1779 rímsko-katolícky farár Ján Martin Predmerszky. Kultúrnou pamiatkou je od roku 1963.

Nedávno sem pribudla aj pamätná tabuľa hlavného kapitána novozámockej pevnosti v rokoch 1643 až 1663 Adama Forgácha, pri príležitosti osláv výročia jeho narodenia a úmrtia.

Daša Račková

Kalvaria_res.JPG

Schody vedú do Kalvárie. Foto: Daša Račková

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 9 601
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 805
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 467
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 2 085
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 994
  6. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 986
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 769
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 1 472
  9. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 300
  10. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 885