Keď vám bude smutno, zahrajte si na didgeridoo. Táto dlhá drevená trubica nevyžaduje konzervatórium a už austrálski domorodci vedeli, že neprerušovaný rezonujúci zvuk lieči nielen telo, ale aj myseľ.
Zvukomalebné slovo „didgeridoo“ (vyslov didžeridú) je európsky výmysel, autentický austrálsky Aborigén používal desiatky odlišných názvov. A podobne by nechápal, v čom je tento nástroj tajuplnejší ako povedzme bumerang. On totiž oba predmety používal každý deň.
V severnej Austrálii, najmä Arnhemskej zemi neprístupnej turistom, znelo a niekde dodnes znie didgeridoo ako súčasť rituálu corodoree. Navečer sa pri ohni zišiel celý kmeň, na programe boli porady, hry, priateľské stretnutia so susedmi.
Český virtuóz na tento nástroj Ondřej Smejkal spresňuje, že didgeridoo nebolo sólovým nástrojom. Vždy sprevádzalo speváka a hráči sa striedali, nikdy nehrali naraz.
Duté drevo
Dutý kmeň stromu patril spolu s morskou mušľou či zvieracími rohmi medzi najstaršie a univerzálne rozšírené hudobné nástroje. Z nášho územia je príkladom dlhá rúra z lieskového dreva - fujara trombita.
Austrálske didgeridoo je najlepšie z eukalyptového dreva, možno však použiť lipu či agát, napokon, moderné verzie nástroja využívajú aj sklo, kov, kožu, čokoľvek. Dutina vzniká dlabaním, vŕtaním, zlepením častí, no austrálsky mýtus tvrdí, že ideálne didgeridoo nájdete v prírode. Dieru v kmeni za vás vyhlodajú termity, stačí ho očistiť, dopracovať a vyzdobiť.
Nekonečný zvuk
Je pozoruhodné, aké spektrum zvukov dokáže vylúdiť tento na pohľad primitívny nástroj. Základný basový tón, ktorý závisí od dĺžky trubice, môžete prefukovať alikvótnymi tónmi a tvoriť zárodky melódií. Inak je didgeridoo, tak ako drumbľa, prevažne rytmický nástroj, princípom je nachádzanie rytmických vzorcov.
Zďaleka najdôležitejšou vlastnosťou didgeridoo je zvuk s „nekonečným“ trvaním. Neprerušovanú rezonanciu využívajú mnohé ľudové nástroje, no artificiálna európska hudba poznala len oddelené tóny a tým sa ukrátila o vedcami potvrdené liečivé účinky a špecifický vplyv takzvaných drónov na ľudský mozog.
Až v dvadsiatom storočí ich objavuje avantgardná hudba a z rovnakých dôvodov hudobníci siahajú aj po didgeridoo. Príkladom je Austrálčan Xavier Rudd, ktorý zvláda obsluhovať viac dutých trubíc súčasne s bicími a efektovým procesorom. Samozrejme, tradicionalisti také niečo odmietajú, tvrdia, že didgeridoo má imitovať iba zvuky prírody.
Ako sa učiť hrať?
Ako na didgeridoo hrať? Základy sú jednoduché a virtuózom vás nijaký návod neurobí. Hráč do trúby nedúcha otvorenými ústami, ale zošpúlenými perami moduluje zvuk. Ústa má pritlačené k otvoru, nadychuje sa nosom. Dýchaním zapája bránicu a cyklicky vydychuje, čím drží a zároveň prefukuje „nekonečný“ tón.
Jediným limitom hry sú stŕpnuté pery. Podľa Ondřeja Smejkala netreba veriť neprehľadnému množstvu zaručene správnych návodov od hráčov, ktorí spravidla v Austrálii nikdy neboli a dúchať sa naučili podľa YouTube. Ako tvrdí, držanie tela a poloha pre pohodlnú hru je niečo, čo si vypýta každý konkrétny nástroj.
Množstvom tried a úrovní kvality didgeridoo nezaostáva za inými nástrojmi, napríklad gitarami. Na rozdiel od nich však neexistujú značky garantujúce kvalitu a odborníkov na tento exotický nástroj je primálo. Ak sa rozhodnete pre didgeridoo, nevyberajte na diaľku a podľa ceny. Ani väčšina predavačov nástroj neovláda tak, aby vedela, čo majú na sklade. Pomôže len znalec - alebo náhoda.