Marcovský jeden dva, rutkajovský, kazimírovský... Starosta Liptovského Jána Juraj Filo sedí vo svojej kancelárii a spamäti menuje miestne kaštiele. Nakoniec povie číslo sedemnásť. Na obec, v ktorej žije len približne 900 ľudí, je ich viac ako dosť.
Miestny historik Ján Hlavienka, autor niekoľkých publikácií o Liptovskom Jáne, hrdo hovorí, že takýto počet kaštieľov na jednom mieste by sme len veľmi ťažko hľadali v celej strednej Európe.
Kaštieliky
Sedemnásť kaštieľov, z ktorých väčšina stojí priamo v centre Liptovského Jána vedľa seba približne na polkilometrovom úseku, je prekvapujúci počet a bezpochyby unikát. Treba však povedať, že to nie sú honosné kaštiele ako v Betliari, vo Svätom Antone alebo v Rusovciach. Väčšina z nich skôr pripomína väčšie alebo krajšie kúrie s neopakovateľnou komornou atmosférou vidieka.
Počet Svätojánskovcov rástol geometrickým radom a každý chcel mať svoj burg.
Ján Hlavienka, historik
Aj starosta Filo skúmal na internete, či sú miestne sídla slávneho kaštieľa, alebo kúrie. Pátranie uzavrel tým, že pamiatkari sídla zaradili medzi kultúrne pamiatky ako kaštiele. Pravdepodobne preto, že v nich žila na rozdiel od kúrií vyššia šľachta a na niektorých sa zachovali ešte prvky obranných systémov, ako napríklad vežičky so strieľňami.
Bez ohľadu na to, či ich nazveme kaštieľmi, alebo kaštielikmi, prežili a zostali stovky rokov v súkromnom vlastníctve. Dokonca sa ich nedotkli ani komunisti. Ani miestni nevedia prečo. Hovoria, že ich možno nezaujali alebo na ne zabudli.
Narodil sa v kaštieli
Starosta Filo nezabudol. Každý deň sa z okna obecného úradu díva na rodinný kaštieľ, v ktorom sa narodil. V nemešovsko-barnovskom kaštieli býval do jedenástich rokov. Pamätá si ho ako niečo veľmi veľké. Dve kuchyne, šesť izieb. Miestnosti boli také veľké, že s bratom tam v zime hrávali futbal.
„Prastarý otec kúpil kaštieľ od slávneho rodu Szentiványovcov koncom 19. storočia. Kaštieľ bol veľký. V lete sa dobre bývalo, v zime bola zima. Centrálny kozub, ktorým sa mal vykurovať celý kaštieľ, sme nevyužívali. Kúrili sme v kachľových peciach. Len špajza bola taká veľká ako táto miestnosť,“ hovorí starosta a ukazuje na kanceláriu.
Filovci odišli v roku 1981. Kaštieľ predali za 200-tisíc korún a odišli do nového domu. Zobrali si len zopár vecí, stôl, staré stoličky a truhlicu. Dnes je Jozefovi Filovi ľúto. Vrátil by sa, ale história sa neopakuje.
Počas rozprávania vstane od stola a ide k dobovým pohľadniciam, ktoré má zavesené na stene. „Tento kaštieľ už neexistuje. Stál vedľa Kasína, jedného zo szentiványovských kaštieľov. Chodili doň hrať aj ľudia z Budapešti. Dnes je už v zlom stave,“ ukazuje na obrázky.
Na otázku, či sú jánske kaštiele obývané, starosta hneď vymenuje niekoľko. Väčšinou však nepatria miestnym, takže ich majitelia využívajú najmä cez víkendy.
Slávny rod Svätojánskych
V jednom z jánskych kaštieľov, šándorovskom, sa narodil aj dnes 77-ročný Ján Hlavienka, špecialista na históriu Liptovského Jána a rod Szentiványovcov, alebo po slovensky Svätojánskovcov. Miestny historik študoval históriu rodu aj v budapeštianskych archívoch. Bývalý riaditeľ múzea odkúpil štyridsať listín, originálov aj faximile písomností o Svätojánskovcoch. Prehrabáva sa v množstve listín, vyťahuje svoje pracovné mapy a obrovský rodostrom Szentiványovcov.
Počiatky osídľovania oblasti siahajú ku kráľovi Belovi IV. Rod Svätojánskovcov, ktorý dostal obrovské územie, zakladal obce vrátane Liptovského Jána. Bohumír a jeho nasledovníci cestovali po svete a skúsenosti prenášali do Uhorska.
Ján Hlavienka nahlas uvažuje, ako sa na takom malom a v podstate niekedy takmer bezvýznamnom priestore, v Liptovskom Jáne, mohlo objaviť toľko kaštieľov.
„Počet Svätojánskovcov rástol geometrickým radom a každý chcel mať svoj burg. Cestovali po svete a tam videli, ako žije šľachta na Západe. Bohumír pozval hlavného staviteľa Gilberta z Paríža, aby postavil Liptovský Ján. Bohatý rod vlastnil bane na zlato a staval kaštiele.“
Koncom 13. storočia postavili murovaný kostol a okolo neho začali budovať Liptovský Ján. Na základe Gilbertovho plánu rástli kaštiele postupne v rade popri vode. Väčšinu z nich postavili v 15. a 16. storočí.
Zlaté časy
V pivniciach kazimírovského kaštieľa Svätojánskovci napríklad uncovali zlato zo svojich baní. Historik Hlavienka hovorí, že ročne vydolovali okolo 200 kilogramov mimoriadne čistého zlata zvláštnej medovej farby. Polievali ním aj kremnické dukáty. Niekedy po I. svetovej vojne kúpil kaštieľ miestny obyvateľ a dodnes v ňom býva jeho rodina.
Kaštieľ Kasíno chátra. Ohradený je plotom a okolie zarastá burinou. Z pôvodných prízemných priestorov zostali zachované už len klenby.
Hlavienka hovorí, že v Kasíne sa Svätojánskovci stretávali. Rod si založil svoju Jednotu a v kaštieli preberali ekonomické a etické záležitosti. Zároveň tu volili aj predsedu Jednoty. Konali sa v ňom súdne pojednávania, ktoré viedol miestny farár, ale organizovali tu aj plesy a hrávali divadlo. Keď sa rodina dostala do finančných problémov, Kasíno predali Židom, ktorí z neho urobili modlitebňu a školu.
Koniec svätojánskovských kaštieľov prišiel na prelome 19. a 20. storočia. Rod postupne prichádzal o majetky, predával lesy aj kaštiele. Po „prvej“ vojne ich kupovali najmä bohatší domáci dedinčania, ale aj murári či hospodári.
Slávni rodáci
V Liptovskom Jáne spomínajú na svojich slávnych rodákov. Historik Hlavienka hovorí, že najväčším z nich bol Martin Szentiványi jezuita, vzdelanec, profesor a rektor Trnavskej univerzity, ktorý ovládal sedem jazykov.
Druhý Martin Szentiványi bol zasa županom Liptovskej veľžupy, najväčšej župy v Uhorsku. Slávni rodáci sú aj básnici Bárna Szentiványi a Ján Čaják.
Málokto už dnes vie, že ďalší zo Szentiványovcov, Jozef, založil na Štrbskom Plese prvé klimatické kúpele v Uhorsku. Jozef rozšíril pôvodnú horáreň o kúpele a izby. Klimatické kúpele navštívili napríklad srbský kráľ Milan, bulharský kráľ Ferdinand, korunný princ József aj staviteľ Suezského prieplavu Ferdinand Lesseps.
Ľudia sa kúpu v minerálke
Kaštiele vytvárajú v obci nenapodobniteľnú atmosféru, ale zisk z nich nemajú. Väčšina patrí súkromníkom, obci len jeden. Z kaštieľa Szentiványi Eugen sa stal kultúrny dom a kino. Dnes je zničený, obec ho ide zrekonštruovať za približne 900-tisíc eur. Väčšinu prostriedkov získali z Európskej únie.
„Spolupracujeme s pamiatkarmi. Bude to kultúrne a informačné centrum. Vzniknú spolkové miestnosti, multifunkčná sála a múzeum,“ hovorí starosta.
Štátu patria tri kaštiele, szentiványovskogemerský, szentiványovský a nemešovsko-barnovský. Do bývalých kúpeľov umiestnil štát špeciálnu internátnu školu pre deti s mentálnym postihnutím a nemešovský patrí Hydrometeorologickému ústavu.
Pri takmer všetkých sú tabuľky s informáciami pre turistov.
„Keby ste videli gáborovský kaštieľ pred piatimi rokmi, povedali by ste: naložiť na tatrovku. Krásne ho zrekonštruoval jeden súkromník. Niektoré však chátrajú,“ hovorí starosta.
Liptovský Ján a jeho obyvatelia žijú z turistického ruchu. Obec, ktorá má vyše tri a pol tisíca lôžok, navštívi ročne takmer milión ľudí. Aj vďaka tomu má Liptovský Ján len približne trojpercentnú nezamestnanosť. Obec má síce štatút kúpeľného miesta, ale kúpele nefungujú. Minerálne pramene využívajú odborári pre svoje bazény.
„Je to rarita. Ľudia sa tu kúpu v čistej minerálke,“ hovorí Filo.
Na predaj za 300-tisíc
Kaštieľ Marcovský - Eduard, v ktorom sa narodil polyhistor Martin Szentiványi, prerobili majitelia na hotel. Momentálne je na predaj. Na internete uvádzajú sumu vyše 300-tisíc eur.
Realitný maklér Jaroslav Badinka hovorí, že o kaštieľ v dobrom stave sa zaujímalo približne dvadsať ľudí, ale väčšinou si ho len obzreli.
„Predaj takéhoto typu nehnuteľností je problematický pre vysoké ceny, následné investície, ale aj pamiatkový dohľad.“ Ako príklad uvádza kaštieľ v Mošovciach v perfektnom stave, ktorý sa nedarí predať už niekoľko rokov.
Ďalší realitný maklér Tibor Matúška, ktorý tiež predáva kaštieľ v Liptovskom Jáne, hovorí to isté. Zaujímali sa oň zatiaľ len dvaja Slováci. Dodáva, že takéto nehnuteľnosti sú náročné na rekonštrukcie aj na bývanie a nie je o ne veľký záujem.
Potvrdzuje to aj starosta Filo. „Finančná kríza sa prejavila aj na záujme investorov. Značne opadol.“
Autor: Foto SME – Ján Krošlák
