Bohato zalesnená chránená krajinná oblasť, ktorá leží neďaleko Brna, je pretkaná sieťou turistických chodníkov. Väčšinu návštevníkov Krasu však lákajú predovšetkým jaskyne.
Na ploche 94 štvorcových kilometrov ich tu bolo objavených viac ako 1100. Len päť z nich je prístupných verejnosti. Turisticky najatraktívnejšia Punkevní jeskyně a neďaleká priepasť Macocha sú zónou bez áut.
Pohybovať sa tu môžete čisto ekologicky – pešo, cestným turistickým vláčikom alebo kabínovou lanovkou. Je to zážitok, hoci za všetko (od parkoviska po toalety) musíte zaplatiť.
Stalaktity, stalagmity, stalagnáty
Macocha je s hĺbkou viac ako 138 metrov najväčšou priepasťou svojho druhu v republike i v strednej Európe. Meno získala podľa povesti o krutej sedliačke, ktorá sa pri zbere lesných plodov rozhodla zabiť nevlastného syna.
Postrčila ho do priepasti a netušila, že chlapcovi sa podarilo zachytiť na konári borovice. Keď si uvedomila, čo vykonala, nakoniec sa sama vrhla do priepasti, ktorej sa odvtedy hovorí Macocha. Podľa inej verzie ženu do priepasti za trest zhodili dedinčania.
Priepasť vznikla zrútením stropu veľkej jaskyne. Na jej okraji sú dva vyhliadkové mostíky. Tzv. Horní můstek, ktorý poskytuje naozaj dramatický pohľad, vybudovali v roku 1882 v najvyššom bode priepasti.
V súčasnosti je predmetom sporu: podnikateľ, ktorý si prístupovú cestu na mostík i celé dno priepasti prenajíma od obce Vilémovice, začal v máji tohto roku opäť vyberať vstupné za priechod na mostík (20 Kč dospelí, 10 Kč deti).
Mostík síce patrí štátu, ale kto sa naň chce pozrieť, musí zaplatiť „priechodné“. Platenie zásadne odmietajú jaskyniari a spor momentálne riešia právnici.
Dolný mostík je o pár rokov mladší, nachádza sa 92 metrov nad spodnou časťou priepasti a dobre z neho vidieť na dno, ktorým preteká podzemná riečka Punkva. Práve plavba po Punkve, ktorá vzniká sútokom mnohých ponorných tokov, je nezabudnuteľným zážitkom pri prehliadke Punkevní jaskyne. Stropy a steny chodieb sú plné dutín, žliabkov a rýh.
Nádherné útvary pripomínajúce zvieratá, anjelov, vodopády či priesvitné „slamky“ povzbudzujú fantáziu a ak máte šťastie na vtipného lodivoda, zažijete na loďke ozvenou znásobené výbuchy smiechu.
Jaskyňa ako kryt
Moravský kras si zaslúži viac ako len povinnú návštevu Macochy a Punkevní jeskyně. Ak máte niekoľko dní, pozrite si aj Kateřinskú jaskyňu s jedinečnými paličkovými stalagmitmi, ktorá bola bohatým náleziskom kostí pleistocénnych zvierat.
Vynikajúca akustika jej Hlavného dómu sa niekoľkokrát za rok využíva pri usporadúvaní koncertov. Balcarka je zase labyrintom chodieb, dómov a priepastí s bohatou farebnou kvapľovou výzdobou a Sloupsko-šošůvské jeskyně fascinujú mohutnými chodbami a podzemnými priepasťami.
Úplne iné príbehy by mohla rozprávať jaskyňa Výpustek. Aj v nej sa v dvadsiatych až tridsiatych rokoch minulého storočia pri ťažbe fosfátovej hliny našli kosti pravekých zvierat, najmä jaskynných medveďov a levov.
V roku 1936 si však túto jaskyňu vybralo ministerstvo obrany a rozhodlo sa vybudovať tu podzemný sklad toxických chemických látok. Ten nikdy nebol uvedený do prevádzky a v priestoroch jaskyne Výpustek nakoniec v roku 1944 vznikla podzemná dielňa nemeckého podniku „Flugmotorenwerke Ostmark“, ktorý sa špecializoval na výrobu leteckých motorov.
Po vojne tu v 60. rokoch vybudovali armádne veliteľské stanovisko s klimatizovaným, dokonale zásobovaným protiatómovým krytom pre členov československej vlády, ktorí odtiaľ mali riadiť chod krajiny v prípade napadnutia. Stanovisko bolo až do konca roku 2001 prísne utajované. Keď o pár rokov neskôr jaskyňu po prvý raz sprístupnili verejnosti, pred jej vchodom čakali davy ľudí, aby si pozreli 170 metrov dlhý komplex so strohými spálňami, rokovacími miestnosťami, zariadením na čistenie vzduchu a technikou na výrobu elektriny.
Tipy na výlet
Rajom speleológov v strednej časti Moravského krasu je Rudické propadání, kde sa pod zemou strácajú vody Jedovnického potoka a späť na zemský povrch vyvierajú až po dvanásťkilometrovej púti podzemím pri Býčej skale. Voda potoka sa kaskádovito prepadá do hĺbky 86 metrov. V blízkych Rudiciach kedysi stávala huta. Dnes si tam pozrite historický veterný mlyn holandského typu, ktorý zastrešuje múzeum s geologickou a speleologickou expozíciou.
Na okraji Moravského krasu leží v malebnom, lesmi obklopenom údolí obec Křtiny. Nenápadný bod na mape označuje jedno z najstarších pútnických miest v republike. Podľa povesti v tunajšom údolí krstili Cyril a Metod a ich žiaci. Dominantou obce je monumentálny chrámový komplex, ktorý patrí k umelecky najhodnotnejším pamiatkam barokového slohu na Morave.
Mohutnú centrálnu stavbu krížového pôdorysu s veľkolepou kupolou a vežou nad priečelím postavili v rokoch 1712 – 1750 podľa projektu slávneho Jana Blažeja Santiniho. Kostol má úctyhodné rozmery – je 65 metrov dlhý, 38 metrov široký, jeho kupola sa klenie do výšky 35 metrov a veža dosahuje 73 metrov. Svetlo, ktoré preniká cez viac ako 30 okien, zmäkčuje farby nádherných fresiek. Súčasťou objektu je i neveľký ambit s barokovou kaplnkou a tzv. rajským dvorom uprostred.
Kúsok za Křtinami nevynechajte Arboretum Křtiny, ktoré vzniklo v roku 1928 z iniciatívy Lesníckej fakulty Vysokej školy poľnohospodárskej v Brne. Popri rybníku, vonkajšom výučbovom amfiteátri, po lúkach s hadiacim sa potokom a pomedzi zalesnené svahy vás povedie náučný chodník, ozvláštnený drevenými sochami.
Špecialitou arboreta je vyše 200 evidovaných druhov, krížencov a kultivarov vŕb. Najvzácnejšou drevinou je však dáždnikovec praslenovitý, pôvodom z Japonska. Hoci je arboretum otvorené iba jeden deň v týždni – v sobotu – jeho návštevu neoľutujete, ak hľadáte oázu pokoja. Mimochodom, na tomto krásnom mieste možno zorganizovať aj svadbu.
FOTO - IGOR HRNČÍŘ
Autor: Barbora Škovierová
