SME

Carnuntum. Na skok k Rimanom

Ak navštívite rakúske mestečko Petronell-Carnuntum, odrazu sa prenesiete do čias Rímskej ríše a doslova nazriete do hrncov starých Rimanov, ktorí tu žili pred dvetisíc rokmi.

Dva kilometre od Múzea pod holým nebom Petronell-Carnuntum sa nachádza Heidentor (Brána pohanov), najznámejšia stavebná pamiatka z rímskych čias v Rakúsku. Pôvodne to bola pilierová stavba so štyrmi prejazdmi vybudovaná ako víťazný oblúk pre cisára KonštaDva kilometre od Múzea pod holým nebom Petronell-Carnuntum sa nachádza Heidentor (Brána pohanov), najznámejšia stavebná pamiatka z rímskych čias v Rakúsku. Pôvodne to bola pilierová stavba so štyrmi prejazdmi vybudovaná ako víťazný oblúk pre cisára Konšta

Je zvláštne mystické prechádzať sa po kamennej dlažbe ulice, po ktorej hrkotali vozy už začiatkom nášho letopočtu. Keď z nej vstúpite do domu

rímskeho obchodníka s látkami Lucia, skoro máte pocit, že sa zjaví vo dverách a jeho krásna manželka vás pozve k prestretému stolu. Leží na ňom miska s jablkami, v košíku práve dopečený chlieb, pec je ešte horúca. Akoby si len niekam odskočili.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A rovnako je to v susediacich rímskych kúpeľoch. Na vešiakoch visia tógy rímskych občanov, ktorí sa práve vnorili do bazénika, odkiaľ stúpa horúca para plná vône byliniek. Až ich vidíte, ako si po kúpeli ľahnú na pohodlné ležadlá, ktoré sú rozložené voľne po miestnosti, a oddychujú, diskutujú či hrajú šach. Váhate, či si to nevyskúšať s nimi a nevychutnať si oddych, aký ste doteraz mohli sledovať len v historických filmoch z obdobia antiky.

SkryťVypnúť reklamu

Do každej budovy sa dá vstúpiť a pozrieť sa nielen na architektonické, ale aj na technické riešenie. Ako kúrili, kde mali toalety, ako sa vedeli chrániť pred letnou horúčavou. Vonku zas obdivujete záhrady, v ktorých rastú kvety vyšľachtené zo zachovaných semien. Na tabuľkách, z ktorých viaceré sú aj v slovenčine, sa dozviete o histórii a spôsobe renovácie mesta.

Pre deti sú na tabuľkách nenápadne nastražené úlohy, aby si čosi z histórie aj zapamätali. A v parku si môžu vyskúšať, ako sa hrali ich rovesníci pred dvetisíc rokmi.

obr_1.jpg

V Petronelli-Carnunte je unikátne múzeum v prírode, cítite sa v ňom
ako v Stredomorí a môžete sa nadýchať vône života starých Rimanov

Svetovo jedinečný projekt

Rakúski archeológovia odhaľujú tieto najväčšie rímske vykopávky v strednej Európe od konca 19. storočia. Našli tu okrem iného dva amfiteátre, v ktorých v časoch najväčšej slávy mesta sledoval

SkryťVypnúť reklamu

gladiátorské hry, zápasy s divými šelmami či zábavné predstavenia sedem- a štrnásťtisíc ľudí. V tých časoch – teda v prvých štyroch storočiach nášho letopočtu – v Carnunte žilo až sedemdesiattisíc ľudí! (Dnes je ich tu len asi tisícka.) Bolo to hlavné mesto provincie Horná Panónia. Sídlili tu légie, ktoré bojovali proti Markomanom, bránili podunajskú hranicu Rímskej ríše pred Germánmi a ako to už pri Rimanoch bolo zvykom, snažili sa získať ďalšie územia. Odtiaľto vyrážali aj na územie dnešného Česka či Slovenska.

Carnuntum bolo aj dôležitým miestom pre ďalší chod dejín. Práve tu sa v roku 308 stretli traja rímski cisári pod vedením cisára Diokleciána, ktorí rozhodovali o budúcnosti Rímskej ríše, jedným z pozitív bola dohoda o práve na slobodu vierovyznania a odvtedy sa slobodne šírilo kresťanstvo.

SkryťVypnúť reklamu

V štvrtom storočí germánske kmene čoraz viac ohrozovali hranice, a tak sa civilné obyvateľstvo začalo sťahovať do bezpečnejších západných oblastí – Itálie a Gálie. Posledná vojenská posádka odišla z Carnunta koncom štvrtého storočia.

To, aké rozľahlé bolo Carnuntum v čase svojho rozkvetu, sa môžete pozrieť na plastickej makete pri vchode do areálu. Ako hovoria tvorcovia projektu, je to svetovo jedinečný spôsob priblíženia rímskych dejín. A čo je príjemné pre nás, je to len na skok, asi dvadsať kilometrov od Bratislavy.

Podrobné informácie na
www.noe-landesausstellung.at alebo www.carnuntum.at


obr_2.jpg

Pozostatky amfiteátra v Bad Deutsch-Altenburgu, v prvých storočiach
nášho letopočtu sa sem chodilo zabaviť až štrnásťtisíc ľudí

Ako, kedy a za koľko?

SkryťVypnúť reklamu
  • Autom sa z Bratislavy vyberiete smerom na Hainburg, odtiaľ cez Bad Deutsch-Altenburg do Petronell-Carnuntu. Veľmi pekné sú aj bicyklové trasy. Dá sa ísť aj vlakom cez železničnú stanicu Marchegg, kde počas konania Dolnorakúskej výstavy do 15. novembra 2011 čakajú pristavené autobusy, ktoré návštevníkov odvezú na tri výstavné miesta. Z Bratislavy sa dá vyraziť aj autobusom č. 901 až do Hainburgu, odkiaľ funguje kyvadlová doprava za 4 eurá. Spiatočný lístok z Bratislavy na autobus 901 alebo vlak (aj kombinovane) OBB – PV AG stojí dospelého 6 eur.
  • Vstupenka pre dospelého na tri výstavy – Múzeum pod holým nebom Petronell, Múzeum Carnuntum v Bad Deutsch-Altenburgu (je v ňom 3300 zreštaurovaných rímskych exponátov) a Továreň kultúry Kulturfabrik v Hainburgu (pohľad do sveta najväčších dobyvateľov a objaviteľov od predhistorických čias až po 21. storočie na tomto území) – stojí 9 eur, študenti a seniori platia 8 eur, deti do 6 rokov majú vstup voľný. So psom je vstup povolený len do Múzea pod holým nebom. Otvorené je denne od 9. do 18. h, pokladnica sa zatvára o 17. h
  • Výstavu každý týždeň sprevádzajú rôzne zaujímavé akcie – od rímskych dní, cez rôzne koncerty, gurmánske či vinárske dni. Tento víkend sa napríklad v Bad Deutsch-Altenburgu môžete pozrieť na program Gladiátori v aréne. Ak vyhladnete, v reštaurácii oproti amfiteátru môžete okoštovať pravú „starorímsku kuchyňu“.

obr_4.jpg

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Komerčné články

  1. V podzemí sa skrýva poklad nezmenený už 182 rokov
  2. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže
  3. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok
  4. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna
  5. Takto bude vyzerať nové námestie na začiatku Dúbravky
  6. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  7. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  8. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  1. Štartuje prvý ročník Fjällräven Campfire Česko a Slovensko
  2. Katarína Brychtová: Každý nový začiatok je dobrý
  3. Šaca - centrum robotickej chirurgie na východe Slovenska
  4. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže
  5. Najlepšia dovolenka s deťmi pri mori: Kam letieť z Košíc?
  6. Na koho myslíš, keď si pripínaš narcis?
  7. Domácnosti pozor, od júla sa mení výpočet poplatkov za elektrinu
  8. Na Marka oharka do jarka
  1. Domácnosti pozor, od júla sa mení výpočet poplatkov za elektrinu 50 172
  2. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna 19 975
  3. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže 8 816
  4. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 8 437
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 8 057
  6. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete 4 948
  7. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok 4 792
  8. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 4 167
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Soňa Fröhlichová: Bazilej (Basel, Bâle) je pozoruhodné mesto, žijúce kultúrou, športom a tradíciami
  2. Soňa Fröhlichová: Bazilejský karneval trvá 72 hodín
  3. Iveta Bakitová: Fínsko - 5 dní v krajine tisícich jazier v zime
  4. Irena Šimuneková: Rozhľadňa pod Klenovou
  5. Blanka Ulaherová: Pokakalsapeter, veselý cintorín, plno kaktusov a hmyz na zožratie (Mexiko 2024/2)
  6. Martin Majzlan: Icefields Parkway – Najkrajšia cesta na svete
  7. Ladislav Kucharik: Thajsko Krabi Maya Bay
  8. Dada Vozáriková: Človek by nepovedal, aké krásne sú albánske hory
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 99 551
  2. Rado Surovka: Raši dostal padáka 79 653
  3. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 79 484
  4. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 808
  5. Miroslav Daniš: Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju postaví 15 121
  6. Otilia Horrocks: Odporné, príšerné, drzé, nechutné 11 773
  7. Juraj Kumičák: ...radšej choďte kravy pásť... 10 098
  8. Viktor Pamula: S Ruskom na večné časy a nikdy inak 8 744
  1. INESS: Ekonomika Ruska a tri vojnové roky
  2. Věra Tepličková: Býky za vlasť padajú, gule nám tu chýbajú
  3. Radko Mačuha: Slavín nieje Slovenská socha Slobody.
  4. Tupou Ceruzou: Businessman
  5. Marcel Rebro: Rusi bombardujú energetickú infraštruktúru, Slováci elektrifikujú ukrajinské zákopy
  6. Radko Mačuha: Fico a Neveriaci Tomáš.
  7. Jiří Ščobák: Investovanie vs. hazard: Aké hry hráme? Kedy hazardujeme, namiesto toho, aby sme investovali?
  8. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
SkryťZatvoriť reklamu