BUKUREŠŤ. Diery v asfalte, plastové fľaše na zemi, alebo prerušenie dodávok teplej vody. To sú problémy, s ktorými zápasia všetci obyvatelia Bukurešti.
Sú aj štvrte, kde domy bez chodníkov nie sú oddelené od zablatených ciest. Neexistuje kanalizácia, preto ľudia chodia vykonávať potrebu za drevené laty, postavené v zadných dvorcoch. Namiesto vody z vodovodu čerpajú vodu zo studní. Biede dominujú kopy odpadu za obytnými blokmi, alebo niekedy priamo na hlavných triedach.
Niektoré situácie by vyvolávali úsmev, keby neboli také dramatické. Napríklad domy bez kanalizácie sú zbytočne napojené na vodovody. Ľudia by sa radi okúpali vo vani, keby nemuseli vynášať vodu vo vedrách k najbližšiemu kanálu. Potom im už nezostáva nič iné, len sa umyť v lavóre.
V meste žije množstvo túlavých zvierat. FOTO: ČTK
Inde zase majú kanalizáciu, ale nie sú napojení na verejnú vodovodnú sieť. Pre vodu musia do studne. Zdravotníci nedávno vykonali analýzu vody v 60 studniach v rôznych častiach Bukurešti. Výsledky boli znepokojujúce: vo všetkých vzorkách prekračovala hladina dusičnanov prípustnú hranicu 50 mg na liter. V 88 percentách prípadov bola táto hranica dokonca niekoľkonásobne prekročená.
Kvalita života v Bukurešti nie je vôbec dobrá, dokonca sa zhoršuje. V roku 2001 bola rumunská metropola na 84. mieste v rebríčku krajín, ktoré hodnotila konzultantská spoločnosť Mercer. V roku 2009 už klesla na 108. miesto. Obsadila tak predposledné miesto v Európskej únii pred bulharskou Sofiou.
Mnohí obyvatelia nemajú prístup k vode. FOTO: ČTK
Spoločnosť hodnotila 39 ukazovateľov, medzi nimi zločinnosť, znečisťovanie, prístup k pitnej vode, kanalizácii a elektrine, verejnej doprave a infraštruktúru.
Znečistenie mesta hodnotila aj štúdia mimovládnej organizácie Ecopolis, ktorá sa zamerala na kvalitu vzduchu v Bukurešti a jej vplyv na zdravie. Autori štúdie šesť rokov monitorovali prítomnosť znečisťujúcich prvkov vo vzduchu.
Podľa výsledkov z roku 2010 všetky stanice, ktoré monitorovali vzduch v Bukurešti, zaznamenali prekročenie hraničných limitov aspoň jednej znečisťujúcej zložky. V niektorých dňoch namerali až šesťnásobné prekročenie schváleného denného limitu.
Jedným z riešení by bolo vysádzať stromy, ktoré absorbujú prach, pretože zelených plôch je v Bukurešti žalostne málo. V roku 2008 pripadalo podľa údajov radnice na každého Bukurešťana 16,38 metra štvorcového zelene. Normy Európskej únie stanovujú 26 metrov štvorcových na obyvateľa a Svetová zdravotnícka organizácia najmenej 50 metrov štvorcových.
Fakty hygienikov síce nepustia, no aj v Bukurešti je čo objavovať:
- Monumentálny Ceausescuov palác
- Rumunská metropola je mesto prekvapení
Historické domy potrebujú rekonštrukciu. FOTO: ČTK