SME
Utorok, 28. september, 2021 | Meniny má VáclavKrížovkyKrížovky

Bukurešť – mesto, ktorého sa netreba báť

Rumunská metropola je mesto prekvapení. Tie najkrajšie veci bývajú väčšinou ukryté, no keď ich znenazdajky objavíte, uznáte, že je predsa len dôvod, aby slovo bucur v rumunčine znamenalo radosť. Prechádzajúc sa širokými bulvármi vo francúzskom štýle ...

Bulvár Unurii.Bulvár Unurii.

Rumunská metropola je mesto prekvapení. Tie najkrajšie veci bývajú väčšinou ukryté, no keď ich znenazdajky objavíte, uznáte, že je predsa len dôvod, aby slovo bucur v rumunčine znamenalo radosť. Prechádzajúc sa širokými bulvármi vo francúzskom štýle lemovanými budovami, ktoré pripomínajú megalomániu rumunského komunistického diktátora, na vás vyskočí malý, ale malebný ortodoxný kostolík zo 16. storočia. Akoby zázrakom uchránený pred divokým dvadsiatym storočím, ktoré z veľkej časti pripravilo Bukurešť o eleganciu, vďaka ktorej sa hrdila prezývkou Paríž východu.

Mesto v rozmachu

Bukurešť a celkovo Rumunsko začínajú čoraz viac lákať slovenských aj západných turistov. V súčasnosti sa už do hlavného rumunského mesta dá dostať rýchlo a snáď aj lacnejšie letecky, napriek tomu my sme využili zážitok cesty vlakom. Pohodlie nečakajte: vlaky sú najmä cez leto preplnené a pomalé. Napriek tomu sa v nich človek nenudí.

Rumuni sú zvedaví a radi sa s cudzincami porozprávajú (hlavne, keď im nerozumejú ani slovo). Nevýhody cesty vlakom prebije tiež najmä na severozápade krajiny špecifický pohľad na scenériu Karpát s pravým rumunským vidiekom. Jedna z posledných častí Európskej únie, kde ľudia používajú konské povozy a drevenice nie sú iba opustené domčeky v skanzenoch.

Na druhej strane príchod vlakom na hlavnú bukureštiansku stanicu Gara de Nord nenúka cestujúcemu zrovna najlepší prvý dojem z mesta. V Bukurešti (koniec koncov, podobne ako v Bratislave) patrí práve železničná stanica k miestam, kde sa združuje najviac domácich bezdomovcov. Práve metropola Rumunska patrí medzi mestá východnej Európy, kde ich žije najviac. Údaje hovoria o troch tisíckach, väčšinou Rómov. Alarmujúce je, že až tisíc z toho sú deti.

Napriek tomu sa mesta netreba báť. Zločinnosť tu vôbec nie je taká vysoká, ako sa hovorí, a dokonca od roku 2000 klesla podľa štatistík na polovicu. Samozrejme však, ako v každom veľkomeste, pozor na vreckárov.

Cestou od stanice do centra mesta ukazuje Bukurešť svoju škaredšiu tvár. Túlavé psy, polozrúcané budovy (hlavne, keď sa zamotáte v bočných uličkách) v tejto časti mesta nie sú ojedinelé.

Najmä centrum Bukurešti však potvrdzuje chýry, ktoré o ňom v poslednom čase chodia. Mesto prežíva ekonomický a kultúrny rozmach a po komunistických rokoch to už nie je len o špine a bezdomovcoch.

Mladá a jará

Bukurešť patrí medzi najmladšie európske metropoly. Na rozdiel napríklad od čiernomorského rumunského mesta Constanta, ktoré založili starovekí Gréci, o Bukurešti prvýkrát píše až známe valašské knieža Vlad Napichovač v roku 1459. Ten si pri brehoch Dunaja (po rumunsky Dunarea) postavil rezidenciu a mestu tak predurčil budúcnosť metropoly celého Rumunska.

V architektúre dala Bukurešti svojský ráz, ktorý jej dominuje aj v súčasnosti, druhá polovica 19. storočia. Rumuni si pri staviteľskom rozmachu mesta pozvali francúzskych a vo Francúzsku vyučených architektov, ktorí urobili z Bukurešti mesto, označované ako Malý Paríž či Paríž východu. Touto prezývkou sa hrdilo najmä začiatkom 20. storočia, ktoré sa označuje za zlatý vek.

Rumunská metropola pripomína svoju staršiu francúzsku sestru dlhými širokými bulvármi, veľkými parkami a v neposlednom rade Víťazným oblúkom, ktorým sa architekti inšpirovali rovnako tým parížskym. Mnohé elegantné monumentálne budovy však v meste už nenájdete. Po svetových vojnách či zemetraseniach (to v roku 1977 zabilo 1570 ľudí a pochovalo 35-tisíc budov), časť mesta prestaval v komunistickom štýle rumunský diktátor Nicolae Ceausescu.

Hlavná tepna mesta, alebo ak chcete bukurešťské Champs-Elysées, je Calea Victoriei. Ak sa vám zdá, že príliš prirovnávame Rumunov k Francúzom, zvykajte si. Domáci sú na svoju románsku jazykovú príbuznosť pyšní. Pre istotu odporúčame aj zbehlým v týchto jazykoch zobrať si zo sebou slovník. V lacnejších reštauráciách nie je angličtina samozrejmosťou a napriek tomu, čo sa hovorí, veľmi mierna znalosť španielčiny nepomôže. Vyhnete sa tak situácii, keď je pre vás akékoľvek jedlo prekvapením šéfa kuchyne.

Ceausescova spálňa

Hlavná dominanta mesta, ktorú vám domáci odporučia ešte vo vlaku alebo v lietadle, je Parlamentný palác. Sami ho však stále označujú Casa Poporului (Dom národov), názvom, ktorý mu dal jeho stvoriteľ Ceausescu. Napriek tomu, že je možno mladší ako väčšina turistov (stavať sa začal v roku 1984), patrí medzi povinné jazdy, ktoré musí každý návštevník vidieť.

Dôkaz megalománie rumunského autokrata je pre domácich stále znakom národnej hrdosti. Palác s rozmermi 270 krát 240 metrov je podľa veľkosti rozlohou druhou najväčšou stavbou na svete - po Pentagone. Podľa objemu je tretí.

Zároveň drží prvenstvá v kategórii najťažšia budova na svete, najväčšia budova pre civilné účely na svete a najdrahšia administratívna budova na svete (odhaduje sa, že stála štyri miliardy dolárov). Domáci radi dodajú, že je to druhá budova po čínskom múre, ktorú je vidieť z vesmíru. Po všetkých neuveriteľných číslach je však už v tomto prípade skeptický úškrnok namieste.

V súčasnosti v Ceausescovej rezidencii s 3100 izbami sídlia obe komory rumunského parlamentu. Pozrieť sa tam dá každý deň, prirodzene, návštevníci za 45 minút rýchlotúry prejdú len niektoré skvostné haly. Napriek tomu zväčša mramorový palác, ktorý je postavený výlučne z rumunských materiálov, stojí za to obzrieť aj zvnútra.

FOTO - autor

Kretzulescu - kostol z 18. storočia.
FOTO
Calea Victoriei - hlavná ulica.Starý vtip, že do Rumunska sa nechodí k moru, ale k hladomoru, už veľmi neplatí. Krajina sa stavia na európske nohy a, ako všade na svete, najlepšie to vidieť v jej metropole. Bukurešť je mesto svojského štýlu a atmosféry a rozhodne stojí za to pozrieť sa na jej široké bulváry a ortodoxné kostolíky zblízka.
Parlamentný palác.
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mladí slovenskí filmári zvíťazili na festivale v Barcelone
  2. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov
  3. Žabka rýchlo expanduje na západe Slovenska
  4. 30 000 eur pre tých, ktorí chcú zlepšiť život vo svojej komunite
  5. Potrebujeme poďakovať vzorom. Preto rozbiehame novú biznis cenu
  6. Varujú pred púštnymi búrkami v Dubaji
  7. Kuriéra nezastavili ani preteky. S dodávkou prešiel rely
  8. "Vzrušenie, nadšenie a radosť" tvrdí DJ Milan Lieskovský
  9. Vymenili startup za korporát. Dôvod bol iný, než by ste čakali
  10. Skladujete pivo pri izbovej teplote? Znižujete jeho kvalitu
  1. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  2. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  3. Prečo by sa elektrárne mali zaujímať o ekologické riešenia?
  4. Skladujete pivo pri izbovej teplote? Znižujete jeho kvalitu
  5. Vymenili startup za korporát. Dôvod bol iný, než by ste čakali
  6. Mladí slovenskí filmári zvíťazili na festivale v Barcelone
  7. Orange pokračuje v systematickej podpore digitálneho vzdelávania
  8. Zahlasujte za ďalší klimatický projekt s podporou dm
  9. Vydajte sa po stopách kvalitnej kávy
  10. Orange má najkvalitnejšiu mobilnú sieť na Slovensku i v Európe
  1. Vymenili startup za korporát. Dôvod bol iný, než by ste čakali 7 560
  2. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 7 480
  3. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 7 081
  4. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 6 263
  5. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 5 297
  6. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať? 4 969
  7. Trnavské mýto: Od centrálneho trhoviska ku kongresovej sále 4 617
  8. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem 4 313
  9. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy? 3 117
  10. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 2 991
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Pavel Dvořák: Sú Číňania šťastnejší?
  2. Vladimír Benčík: Vietnam – viete že sa na vietnamskom trhu dá kúpiť láska i šťastie?
  3. Pavel Dvořák: Ako ma zmenilo desať rokov v Číne
  4. Lubo Repka: Zakladajúce štáty USA – Massachusetts
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 16. - Kto objavil Antarktídu - Bransfield, Bellingshausen alebo Palmer?
  6. Alžbeta Szomolaiová: Zo Stratenej na Havraniu skalu
  7. Blanka Ulaherová: Sobota v údolí Wachau - od Richarda Levie srdce až po šnicľu v žemli
  8. Martin Majzlan: Kirgizsko - Z konského sedla až po pláže Issyk-Kul
  1. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 25 159
  2. Ján Buocik: Obchvat a nová diaľnica D4/R7 ako dobrá správa? Skôr zlý vtip! Najmä pre Bratislavčanov. 14 369
  3. Lucie Meisnerová: Svadba v polovici života 6 421
  4. Janka Bittó Cigániková: Čo sa to preboha deje v Izraeli? Prestali vakcíny fungovať? 6 126
  5. Radovan Kulín: Kováčik má šťastie, že nevyrábal mastičky z konope 5 665
  6. Stanislav Martinčko: R.Fico sa stal kajúcnikom č.1 !!! 4 972
  7. Peter Chudý: Šesť spôsobov na odstránenie čestného policajta alebo ako to bolo za prezidentovania Tibora Gašpara a likvidačné metódy prehnitého systému dnes. 4 505
  8. Andy Morávek: Tomuto štátu už nedarujem ani jedinú kvapku mojej krvi. Nezaslúži(š) si ju! 4 113
  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  3. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  4. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  5. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  6. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
  7. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
  8. Adam Valček: Kauza DPB: Predaj vyše stotisíc pokút skontrolujú, toto sú ďalšie pochybnosti
Skryť Zatvoriť reklamu