SME
Streda, 29. jún, 2022 | Meniny má Peter, Pavol, Petra

Byblos: Dávid, ktorý býval Goliášom

V libanonskom Byblose majú stroj času, ktorý premení prechádzku ospalým rybárskym prístavom na fascinujúce dobrodružstvo.

Kto by nechcel dom, kde sa dá prepadnúť do staroveku?Kto by nechcel dom, kde sa dá prepadnúť do staroveku? (Zdroj: MICHAL MIRONOV)

Ťažko nájsť na svete mesto, ktorého rozmery tak málo vypovedajú o obrovskom význame pre ľudskú civilizáciu. V libanonskom Byblose však majú stroj času, ktorý premení prechádzku ospalým rybárskym prístavom na fascinujúce dobrodružstvo.

Viete si dnes predstaviť špičkové centrum vzdelania, svetového obchodu, kultúry a bohémskych večierkov na ploche piatich štvorcových kilometrov? Alebo bývanie v dome, ktorého základy pamätajú vznik Biblie? A čo takto skočiť si hlavičku do mora z križiackej vežičky?

Je len jediné miesto na svete, kde sa toto všetko berie ako samozrejmosť – libanonský Byblos. Ešte v šesťdesiatych rokoch ste si tu mohli pokojne privaliť antický stĺpik do záhrady reštaurácie. Hoci len preto, aby Frank Sinatra či Jackie Kennedyová mali kam odložiť pohár s vínom.

Aj keď tieto časy sa už nenávratne pominuli, Byblos alebo dnešný Jbeil zostáva čarovným miestom, ktoré je ľahké zamilovať si na prvý pohľad. Návštevníkov víta jedinečná atmosféra, malebné uličky, čisté pláže a more pamiatok na pozadí utešených kopcov.

Jazda do iného sveta

Do Byblosu sa dostanete ľahko – stačí v správnom smere naskočiť na jeden z početných zberných taxíkov kdekoľvek na 200 kilometrov dlhom libanonskom pobreží a zahlásiť „Jbeil“. Pripravte si dva-tri doláre; hlučná arabská hudba a dym z cigariet sú grátis.

Šoféri neváhajú prenasledovať potenciálnych zákazníkov aj do bočných uličiek, len aby mikrobus naplnili do prasknutia. V kriku a trúbení je potom ľahké nadviazať kontakt s miestnymi, ktorí nebudú šetriť cennými tipmi na zaujímavé miesta.

Nebyť informačných tabúľ a posunkov vodiča, ani by sme nezbadali, že stojíme v cieli. Na husto zastavanom pobreží je ťažké rozlíšiť hranice medzi mestom a dedinkami. Prvé, čo okamžite registrujeme, je úžasný pokoj a ticho. Oproti podmanivej a bláznivej metropole Bejrút je prechádzka v Byblose rajom pre uši.

Idúc do centra takmer zakopávame o desiatky rímskych stĺpov. Ležia tu chaoticky ako v polámanom kamennom lese. Kolonáda ústi do krásne zrekonštruovaných arabských trhovísk v štýle Tisíc a jednej noci. Dá sa tu posedieť pri čaji alebo nakúpiť šperky, korenie či suveníry. Predavači nie sú agresívni a každému nechajú čas na rozmyslenie; transakcie plynú pokojne a s úsmevom.

4.jpg

Stredoveké arabské súky s rozličným tovarom fungujú dodnes.

Procesia národov

Nad trhoviskami sa týči rozložitý kopec s najstaršími vykopávkami, ktorým dominuje pyšný križiacky hrad. Pojem „starodávny“ nadobúda v Byblose ťažko predstaviteľný rozmer. Počnúc zvyškami neolitických domov z 5. tisícročia pred Kristom je Byblos najstaršie nepretržite obývané mesto na svete.

Jeho obyvateľov spomína už Biblia, jeho názov označuje papyrus. Odtiaľto sa šírili drahocenné poznatky v prvých knižných zväzkoch do celého starovekého sveta. Šikovní fenickí obchodníci však neprenechali monopol na vzdelanie len učencom. Zložité hieroglyfy nahradili pre vlastné potreby jednoduchšími znakmi, a tak v Byblose vznikla aj prvá abeceda.

Prechádzame bránou s označením archeologický areál. To ešte netušíme, že sme si mali pribaliť potraviny a vodu - strávime tam plných päť hodín. Amoriti, Feninčania, Egypťania, Asýrčania, Peržania, Gréci, Rimania – čo národ, to vrstva zeminy. Vykopávky pripomínajú poschodovú tortu, pekne vykrojenú, aby bolo vidieť všetky ingrediencie.

Pivnicou do neolitu

Čerešničkou je osmanský dom z konca 19. storočia, ktorý jediný prežil odkrývanie najstarších tajomstiev Byblosu. Pivnicou sa dostanete do neolitu, podlahou do staroveku a cez prízemie vstúpite do stredoveku.

Z veží križiackeho hradu sa nám otvára panoramatický výhľad na vykopávky, more a mesto. Križiaci nezapreli svojrázny zmysel pre kultúrne dedičstvo – základy hradieb spevňujú polámané stĺpy a kamene z rímskeho divadla.

Chrámy, obelisky, sochy, nápisy, vojny. V Byblose listujete ako v kronike ľudstva. Pritom všetky poklady sú ledabolo pohodené, môžete ich ohmatať, preliezť, vyšplhať a vrátiť sa druhou stranou. V Byblose sa nám páči, preto sa rozhodneme stráviť jeho skúmaním ešte jeden deň. Ubytujeme sa v blízkom mestečku Amchit, vzdialenom približne štyri kilometre.

3.jpg

Archeologický areál nadchne každého fanúšika histórie.

Noc v štýle hviezd

Amchit je ospalé prímorské mestečko, priam stvorené na oddych a leňošenie. Pri ceste na pláž nás jeden z obyvateľov pozýva na svoju narodeninovú oslavu. „Ste vítaní, prineste nejakú fľašu,“ predvádza nám povestnú libanonskú pohostinnosť v praxi.

Párty pod nočnou oblohou pripomína zlaté časy, keď občianska vojna bol neznámy pojem a v okolí Byblosu kotvili jachty hollywoodskej smotánky. Francúzska hudba, libanonské delikatesy a nápoje od výmyslu sveta. Medzinárodné je aj osadenstvo; pri stoloch stretneme niekoľko cudzincov, väčšinou humanitárnych pracovníkov. Výnimkou je Poliak Šimon, ktorý je perkusionista v Libanonskom národnom orchestri.

Svetlá Byblosu v diaľke odrazu zablikajú a zmiznú. „Výpadok prúdu alebo nútená odstávka – to je tu na dennom poriadku,“ smeje sa Šimon, ktorý v krajine býva už niekoľko rokov. „Skorumpovaní politici s tým nechcú nič robiť, lebo zarábajú na predaji paliva do generátorov,“ vysvetľuje nám miestne pomery. S chronickým nedostatkom elektriny bojuje aj hlavné mesto Bejrút.

2.jpg

Z kedysi mocného prístavu dnes vyrážajú na more iba rybári.

Prístav, ktorý pretekal peniazmi

Noc v Amchite prebehne pokojne, s výnimkou preletov policajných vrtuľníkov. Na rozdiel od iných častí Libanonu v Byblose nenájdete armádu ani obrnené transportéry. Začína sa nedeľa a na more vychádzajú rybári. Z blízkeho románskeho kostola počuť organ a kázanie kňaza. Katolícka omša v arabčine znie zaujímavo a exoticky. Väčšinu obyvateľov Byblosu tvoria maronitskí kresťania a moslimskí šiiti.

Pokračujeme smerom do prístavu. Je až šokujúco miniatúrny. Ťažko uveriť, že práve tu bolo kedysi centrum svetového obchodu. Odtiaľto kupci vyvážali cédrové drevo do Európy, Afriky i Ázie.

Zašlú slávu miesta dočasne oprášil Pepeho bar, kde v šesťdesiatych rokoch svetová smotánka hľadala pokoj a inkognito. Na stenách baru visia stovky fotografií významných hostí – väčšinou hercov a politikov. Slovensko reprezentujú Rudolf Schuster a Adriana Sklenaříková.

Z Byblosu sa nám odchádza ťažko, preto nás tešia drobné zdržania v podobe debát s miestnymi obyvateľmi. Pomalou chôdzou sa presúvame k výpadovke, ktorú už zúrivo križujú zberné taxíky. Na cestu si kupujeme tú najlepšiu šawermu, je šťavnatá a plná chuti – presne ako dva dni strávené v Byblose.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  2. Večer stál chlieb dvojnásobok ako ráno. Ako hyperinflácia pripravila ľudí o úspory?
  3. Plyn v doprave môže byť medzičlánkom k nízkoemisnej budúcnosti
  4. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek
  5. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine
  6. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  7. Spoločnosť Mars inšpiruje: Lepší svet pre domácich miláčikov
  8. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  1. Študenti spoznali nové výrobné trendy v Schaeffler Skalica
  2. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  3. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  4. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine
  5. Spoločnosť Mars inšpiruje: Lepší svet pre domácich miláčikov
  6. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek
  7. Modernizácia VÚSCH rozšíri a skvalitní zdravotnú starostlivosť
  8. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  1. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 11 204
  2. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 357
  3. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 5 168
  4. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 953
  5. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 752
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 151
  7. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 1 711
  8. ČSOB hľadá zamestnancov: Skvelá kampaň, chystajte životopis! 1 189
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Irena Šimuneková: Na návšteve u susedov - Strážnice a okolie časť 1.
  2. Robert Drál: Mt. Kilimanjaro - BASE Camp
  3. Iveta Bakitová: Tarragona a ešte pár cestovateľských tipov na Costa Dorada v Španielsku
  4. Monika Kusendová: Malofatranská hrebeňovka alebo 4-dňové sólo dobrodružstvo s ruksakom po horách
  5. Daniel Schikor: Jordánsko - v hlavnom meste
  6. Iveta Bakitová: Veľká Noc v Španielsku - dnes neplánovane o Salvadore Dalím
  7. Aleš Tvrdý: Juhoafrická Republika a jej poklad
  8. Lubo Repka: Cartagena – karibská časť Kolumbie
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 465
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 432
  3. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 895
  4. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 925
  5. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 3 623
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 545
  7. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 3 256
  8. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 193
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťZatvoriť reklamu