SME

Byblos: Dávid, ktorý býval Goliášom

V libanonskom Byblose majú stroj času, ktorý premení prechádzku ospalým rybárskym prístavom na fascinujúce dobrodružstvo.

Kto by nechcel dom, kde sa dá prepadnúť do staroveku?Kto by nechcel dom, kde sa dá prepadnúť do staroveku? (Zdroj: MICHAL MIRONOV)

Ťažko nájsť na svete mesto, ktorého rozmery tak málo vypovedajú o obrovskom význame pre ľudskú civilizáciu. V libanonskom Byblose však majú stroj času, ktorý premení prechádzku ospalým rybárskym prístavom na fascinujúce dobrodružstvo.

Viete si dnes predstaviť špičkové centrum vzdelania, svetového obchodu, kultúry a bohémskych večierkov na ploche piatich štvorcových kilometrov? Alebo bývanie v dome, ktorého základy pamätajú vznik Biblie? A čo takto skočiť si hlavičku do mora z križiackej vežičky?

Je len jediné miesto na svete, kde sa toto všetko berie ako samozrejmosť – libanonský Byblos. Ešte v šesťdesiatych rokoch ste si tu mohli pokojne privaliť antický stĺpik do záhrady reštaurácie. Hoci len preto, aby Frank Sinatra či Jackie Kennedyová mali kam odložiť pohár s vínom.

Aj keď tieto časy sa už nenávratne pominuli, Byblos alebo dnešný Jbeil zostáva čarovným miestom, ktoré je ľahké zamilovať si na prvý pohľad. Návštevníkov víta jedinečná atmosféra, malebné uličky, čisté pláže a more pamiatok na pozadí utešených kopcov.

Jazda do iného sveta

Do Byblosu sa dostanete ľahko – stačí v správnom smere naskočiť na jeden z početných zberných taxíkov kdekoľvek na 200 kilometrov dlhom libanonskom pobreží a zahlásiť „Jbeil“. Pripravte si dva-tri doláre; hlučná arabská hudba a dym z cigariet sú grátis.

Šoféri neváhajú prenasledovať potenciálnych zákazníkov aj do bočných uličiek, len aby mikrobus naplnili do prasknutia. V kriku a trúbení je potom ľahké nadviazať kontakt s miestnymi, ktorí nebudú šetriť cennými tipmi na zaujímavé miesta.

Nebyť informačných tabúľ a posunkov vodiča, ani by sme nezbadali, že stojíme v cieli. Na husto zastavanom pobreží je ťažké rozlíšiť hranice medzi mestom a dedinkami. Prvé, čo okamžite registrujeme, je úžasný pokoj a ticho. Oproti podmanivej a bláznivej metropole Bejrút je prechádzka v Byblose rajom pre uši.

Idúc do centra takmer zakopávame o desiatky rímskych stĺpov. Ležia tu chaoticky ako v polámanom kamennom lese. Kolonáda ústi do krásne zrekonštruovaných arabských trhovísk v štýle Tisíc a jednej noci. Dá sa tu posedieť pri čaji alebo nakúpiť šperky, korenie či suveníry. Predavači nie sú agresívni a každému nechajú čas na rozmyslenie; transakcie plynú pokojne a s úsmevom.

4.jpg

Stredoveké arabské súky s rozličným tovarom fungujú dodnes.

Procesia národov

Nad trhoviskami sa týči rozložitý kopec s najstaršími vykopávkami, ktorým dominuje pyšný križiacky hrad. Pojem „starodávny“ nadobúda v Byblose ťažko predstaviteľný rozmer. Počnúc zvyškami neolitických domov z 5. tisícročia pred Kristom je Byblos najstaršie nepretržite obývané mesto na svete.

Jeho obyvateľov spomína už Biblia, jeho názov označuje papyrus. Odtiaľto sa šírili drahocenné poznatky v prvých knižných zväzkoch do celého starovekého sveta. Šikovní fenickí obchodníci však neprenechali monopol na vzdelanie len učencom. Zložité hieroglyfy nahradili pre vlastné potreby jednoduchšími znakmi, a tak v Byblose vznikla aj prvá abeceda.

Prechádzame bránou s označením archeologický areál. To ešte netušíme, že sme si mali pribaliť potraviny a vodu - strávime tam plných päť hodín. Amoriti, Feninčania, Egypťania, Asýrčania, Peržania, Gréci, Rimania – čo národ, to vrstva zeminy. Vykopávky pripomínajú poschodovú tortu, pekne vykrojenú, aby bolo vidieť všetky ingrediencie.

Pivnicou do neolitu

Čerešničkou je osmanský dom z konca 19. storočia, ktorý jediný prežil odkrývanie najstarších tajomstiev Byblosu. Pivnicou sa dostanete do neolitu, podlahou do staroveku a cez prízemie vstúpite do stredoveku.

Z veží križiackeho hradu sa nám otvára panoramatický výhľad na vykopávky, more a mesto. Križiaci nezapreli svojrázny zmysel pre kultúrne dedičstvo – základy hradieb spevňujú polámané stĺpy a kamene z rímskeho divadla.

Chrámy, obelisky, sochy, nápisy, vojny. V Byblose listujete ako v kronike ľudstva. Pritom všetky poklady sú ledabolo pohodené, môžete ich ohmatať, preliezť, vyšplhať a vrátiť sa druhou stranou. V Byblose sa nám páči, preto sa rozhodneme stráviť jeho skúmaním ešte jeden deň. Ubytujeme sa v blízkom mestečku Amchit, vzdialenom približne štyri kilometre.

3.jpg

Archeologický areál nadchne každého fanúšika histórie.

Noc v štýle hviezd

Amchit je ospalé prímorské mestečko, priam stvorené na oddych a leňošenie. Pri ceste na pláž nás jeden z obyvateľov pozýva na svoju narodeninovú oslavu. „Ste vítaní, prineste nejakú fľašu,“ predvádza nám povestnú libanonskú pohostinnosť v praxi.

Párty pod nočnou oblohou pripomína zlaté časy, keď občianska vojna bol neznámy pojem a v okolí Byblosu kotvili jachty hollywoodskej smotánky. Francúzska hudba, libanonské delikatesy a nápoje od výmyslu sveta. Medzinárodné je aj osadenstvo; pri stoloch stretneme niekoľko cudzincov, väčšinou humanitárnych pracovníkov. Výnimkou je Poliak Šimon, ktorý je perkusionista v Libanonskom národnom orchestri.

Svetlá Byblosu v diaľke odrazu zablikajú a zmiznú. „Výpadok prúdu alebo nútená odstávka – to je tu na dennom poriadku,“ smeje sa Šimon, ktorý v krajine býva už niekoľko rokov. „Skorumpovaní politici s tým nechcú nič robiť, lebo zarábajú na predaji paliva do generátorov,“ vysvetľuje nám miestne pomery. S chronickým nedostatkom elektriny bojuje aj hlavné mesto Bejrút.

2.jpg

Z kedysi mocného prístavu dnes vyrážajú na more iba rybári.

Prístav, ktorý pretekal peniazmi

Noc v Amchite prebehne pokojne, s výnimkou preletov policajných vrtuľníkov. Na rozdiel od iných častí Libanonu v Byblose nenájdete armádu ani obrnené transportéry. Začína sa nedeľa a na more vychádzajú rybári. Z blízkeho románskeho kostola počuť organ a kázanie kňaza. Katolícka omša v arabčine znie zaujímavo a exoticky. Väčšinu obyvateľov Byblosu tvoria maronitskí kresťania a moslimskí šiiti.

Pokračujeme smerom do prístavu. Je až šokujúco miniatúrny. Ťažko uveriť, že práve tu bolo kedysi centrum svetového obchodu. Odtiaľto kupci vyvážali cédrové drevo do Európy, Afriky i Ázie.

Zašlú slávu miesta dočasne oprášil Pepeho bar, kde v šesťdesiatych rokoch svetová smotánka hľadala pokoj a inkognito. Na stenách baru visia stovky fotografií významných hostí – väčšinou hercov a politikov. Slovensko reprezentujú Rudolf Schuster a Adriana Sklenaříková.

Z Byblosu sa nám odchádza ťažko, preto nás tešia drobné zdržania v podobe debát s miestnymi obyvateľmi. Pomalou chôdzou sa presúvame k výpadovke, ktorú už zúrivo križujú zberné taxíky. Na cestu si kupujeme tú najlepšiu šawermu, je šťavnatá a plná chuti – presne ako dva dni strávené v Byblose.

Autor: FOTO - AUTOR

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 29 632
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 415
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 911
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 258
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 096
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 842
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 767
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ľuboš Vodička: Zolná, kostol za hradbami
  2. Ľuboš Vodička: Slovenské hrady: Tematín
  3. Anton Kaiser: 100 rokov organizovanej turistiky III.
  4. Ladislav Kucharik: Bahrain - panské pieskovisko na zimu
  5. Michal Drotován: Singapur - mesto budúcnosti. Naozaj?
  6. Aleš Tvrdý: Ľudské povolania
  7. Ľuboš Vodička: Kam vo Viedni, keď prší? Albertina
  8. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Lokca
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 081
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 646
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 435
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 870
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 452
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 366
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 265
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu