Ťažko nájsť na svete mesto, ktorého rozmery tak málo vypovedajú o obrovskom význame pre ľudskú civilizáciu. V libanonskom Byblose však majú stroj času, ktorý premení prechádzku ospalým rybárskym prístavom na fascinujúce dobrodružstvo.
Viete si dnes predstaviť špičkové centrum vzdelania, svetového obchodu, kultúry a bohémskych večierkov na ploche piatich štvorcových kilometrov? Alebo bývanie v dome, ktorého základy pamätajú vznik Biblie? A čo takto skočiť si hlavičku do mora z križiackej vežičky?
Je len jediné miesto na svete, kde sa toto všetko berie ako samozrejmosť – libanonský Byblos. Ešte v šesťdesiatych rokoch ste si tu mohli pokojne privaliť antický stĺpik do záhrady reštaurácie. Hoci len preto, aby Frank Sinatra či Jackie Kennedyová mali kam odložiť pohár s vínom.
Aj keď tieto časy sa už nenávratne pominuli, Byblos alebo dnešný Jbeil zostáva čarovným miestom, ktoré je ľahké zamilovať si na prvý pohľad. Návštevníkov víta jedinečná atmosféra, malebné uličky, čisté pláže a more pamiatok na pozadí utešených kopcov.
Jazda do iného sveta
Do Byblosu sa dostanete ľahko – stačí v správnom smere naskočiť na jeden z početných zberných taxíkov kdekoľvek na 200 kilometrov dlhom libanonskom pobreží a zahlásiť „Jbeil“. Pripravte si dva-tri doláre; hlučná arabská hudba a dym z cigariet sú grátis.
Šoféri neváhajú prenasledovať potenciálnych zákazníkov aj do bočných uličiek, len aby mikrobus naplnili do prasknutia. V kriku a trúbení je potom ľahké nadviazať kontakt s miestnymi, ktorí nebudú šetriť cennými tipmi na zaujímavé miesta.
Nebyť informačných tabúľ a posunkov vodiča, ani by sme nezbadali, že stojíme v cieli. Na husto zastavanom pobreží je ťažké rozlíšiť hranice medzi mestom a dedinkami. Prvé, čo okamžite registrujeme, je úžasný pokoj a ticho. Oproti podmanivej a bláznivej metropole Bejrút je prechádzka v Byblose rajom pre uši.
Idúc do centra takmer zakopávame o desiatky rímskych stĺpov. Ležia tu chaoticky ako v polámanom kamennom lese. Kolonáda ústi do krásne zrekonštruovaných arabských trhovísk v štýle Tisíc a jednej noci. Dá sa tu posedieť pri čaji alebo nakúpiť šperky, korenie či suveníry. Predavači nie sú agresívni a každému nechajú čas na rozmyslenie; transakcie plynú pokojne a s úsmevom.
Stredoveké arabské súky s rozličným tovarom fungujú dodnes.
Procesia národov
Nad trhoviskami sa týči rozložitý kopec s najstaršími vykopávkami, ktorým dominuje pyšný križiacky hrad. Pojem „starodávny“ nadobúda v Byblose ťažko predstaviteľný rozmer. Počnúc zvyškami neolitických domov z 5. tisícročia pred Kristom je Byblos najstaršie nepretržite obývané mesto na svete.
Jeho obyvateľov spomína už Biblia, jeho názov označuje papyrus. Odtiaľto sa šírili drahocenné poznatky v prvých knižných zväzkoch do celého starovekého sveta. Šikovní fenickí obchodníci však neprenechali monopol na vzdelanie len učencom. Zložité hieroglyfy nahradili pre vlastné potreby jednoduchšími znakmi, a tak v Byblose vznikla aj prvá abeceda.
Prechádzame bránou s označením archeologický areál. To ešte netušíme, že sme si mali pribaliť potraviny a vodu - strávime tam plných päť hodín. Amoriti, Feninčania, Egypťania, Asýrčania, Peržania, Gréci, Rimania – čo národ, to vrstva zeminy. Vykopávky pripomínajú poschodovú tortu, pekne vykrojenú, aby bolo vidieť všetky ingrediencie.
Prejdite sa libanonskou kolískou civilizácie vo fotografiách.
Pivnicou do neolitu
Čerešničkou je osmanský dom z konca 19. storočia, ktorý jediný prežil odkrývanie najstarších tajomstiev Byblosu. Pivnicou sa dostanete do neolitu, podlahou do staroveku a cez prízemie vstúpite do stredoveku.
Z veží križiackeho hradu sa nám otvára panoramatický výhľad na vykopávky, more a mesto. Križiaci nezapreli svojrázny zmysel pre kultúrne dedičstvo – základy hradieb spevňujú polámané stĺpy a kamene z rímskeho divadla.
Chrámy, obelisky, sochy, nápisy, vojny. V Byblose listujete ako v kronike ľudstva. Pritom všetky poklady sú ledabolo pohodené, môžete ich ohmatať, preliezť, vyšplhať a vrátiť sa druhou stranou. V Byblose sa nám páči, preto sa rozhodneme stráviť jeho skúmaním ešte jeden deň. Ubytujeme sa v blízkom mestečku Amchit, vzdialenom približne štyri kilometre.
Archeologický areál nadchne každého fanúšika histórie.
Noc v štýle hviezd
Amchit je ospalé prímorské mestečko, priam stvorené na oddych a leňošenie. Pri ceste na pláž nás jeden z obyvateľov pozýva na svoju narodeninovú oslavu. „Ste vítaní, prineste nejakú fľašu,“ predvádza nám povestnú libanonskú pohostinnosť v praxi.
Párty pod nočnou oblohou pripomína zlaté časy, keď občianska vojna bol neznámy pojem a v okolí Byblosu kotvili jachty hollywoodskej smotánky. Francúzska hudba, libanonské delikatesy a nápoje od výmyslu sveta. Medzinárodné je aj osadenstvo; pri stoloch stretneme niekoľko cudzincov, väčšinou humanitárnych pracovníkov. Výnimkou je Poliak Šimon, ktorý je perkusionista v Libanonskom národnom orchestri.
Svetlá Byblosu v diaľke odrazu zablikajú a zmiznú. „Výpadok prúdu alebo nútená odstávka – to je tu na dennom poriadku,“ smeje sa Šimon, ktorý v krajine býva už niekoľko rokov. „Skorumpovaní politici s tým nechcú nič robiť, lebo zarábajú na predaji paliva do generátorov,“ vysvetľuje nám miestne pomery. S chronickým nedostatkom elektriny bojuje aj hlavné mesto Bejrút.
Z kedysi mocného prístavu dnes vyrážajú na more iba rybári.
Prístav, ktorý pretekal peniazmi
Noc v Amchite prebehne pokojne, s výnimkou preletov policajných vrtuľníkov. Na rozdiel od iných častí Libanonu v Byblose nenájdete armádu ani obrnené transportéry. Začína sa nedeľa a na more vychádzajú rybári. Z blízkeho románskeho kostola počuť organ a kázanie kňaza. Katolícka omša v arabčine znie zaujímavo a exoticky. Väčšinu obyvateľov Byblosu tvoria maronitskí kresťania a moslimskí šiiti.
Pokračujeme smerom do prístavu. Je až šokujúco miniatúrny. Ťažko uveriť, že práve tu bolo kedysi centrum svetového obchodu. Odtiaľto kupci vyvážali cédrové drevo do Európy, Afriky i Ázie.
Zašlú slávu miesta dočasne oprášil Pepeho bar, kde v šesťdesiatych rokoch svetová smotánka hľadala pokoj a inkognito. Na stenách baru visia stovky fotografií významných hostí – väčšinou hercov a politikov. Slovensko reprezentujú Rudolf Schuster a Adriana Sklenaříková.
Z Byblosu sa nám odchádza ťažko, preto nás tešia drobné zdržania v podobe debát s miestnymi obyvateľmi. Pomalou chôdzou sa presúvame k výpadovke, ktorú už zúrivo križujú zberné taxíky. Na cestu si kupujeme tú najlepšiu šawermu, je šťavnatá a plná chuti – presne ako dva dni strávené v Byblose.
Autor: FOTO - AUTOR